Prezidentka Z. Čaputová sa dištancuje od medializovaných tvrdení o obsahu stretnutia ústavných činiteľov v sídle SIS, uviedla TASR. „Predmetom stretnutia nebol prípad bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského a ani žiadne iné 'živé' prípady, ktoré dnes riešia orgány činné v trestnom konaní,“ vyhlásila hlava štátu.

V poriadku. V podstate ani nejde o obsah rokovania, ale o to, že ho prezidentka oficiálne opuncovala a potvrdila. To stretnutie teda bolo, niet o tom už najmenších pochybností. A ani o účastníkoch tohto stretnutia, ktoré sa v takomto zložení uskutočnilo možno po prvý raz v novodobých dejinách. Rozhodne nebýva obvyklé, aby sa za jedným stolom a na pôde tajnej služby zišli traja najvyšší ústavní činitelia - hlava štátu, predseda parlamentu a premiér - spolu so šéfom tajnej služby, ministrami vnútra a spravodlivosti, generálnym a špeciálnym prokurátorom, policajným prezidentom a šéfom jeho inšpekčnej služby. Z vecného hľadiska. Z hľadiska politického a záležitostí krajiny zase nebýva zvyčajné, aby sa stretli zástupcovia iba troch vládnych koaličných strán zo štyroch.

Naznačuje to, že niečo veľké sa v krajine deje. Netreba sa veľmi trápiť nad tým čo, skôr alebo neskôr to bude totiž isto známe. Ak sa na verejnosť dostalo rokovanie najvyššieho vedenia krajiny, ktoré malo zostať utajené, dostane sa aj „predmet“ stretnutia. Na to možno aj vsadiť, chce to iba trpezlivosť a priveľmi sa nespoliehať na tvrdenia opozície, ktorej to hrá do politických karát. Samotnú schôdzku pritom napadnúť nemôže, ale na tom, že bola prezradená, hoci mala zostať v záujme krajiny utajená, si zgustne. Na najvyššiu štátnu úroveň sa tak totiž dostalo aj štátne babráctvo.

Zatiaľ sa zdá, že stretnutie súvisí s vnútornou vojnou, ktorú medzi sebou vedú orgány činné v trestnom konaní, tajná služba s Národnou kriminálnou agentúrou Prezídia policajného zboru, ale aj každý s každým. Možno usúdiť, že udalosti sa zbehli priveľmi rýchlo na to, aby aspoň v rámci varenia vody nesúviseli nejakým spôsobom aj s nedávnymi ohlásenými odchodmi činovníkov z NAKA - jej šéfa B. Zuriana a dvoch ďalších vedúcich pracovníkov.

Samozrejme, nemožno pritom ani zabudnúť na to, že dve tretiny bývalého vedenia tajnej služby sedí vo väzbe a možno spievajú, keďže ďalších vtáčkov stále lapajú. Príkladom môže byť hoci aj piatková domová prehliadka u B. Zuriana. Pričom ani spev kajúcnikov, ktorý sa - či už v podobe árií alebo zboru - ozýva z väzenských ciel, nemusí znamenať, že je to pravé orechové, ale v niektorých prípadoch môže ísť aj o hru na mačku a myš.

Prirodzene, nielen účastníci stretnutia, ale aj zdanie môže klamať - môže ísť o čosi lepšie, ale aj o čosi horšie. Šíriť poplašné správy rozhodne netreba. A ani mať z takéhoto stretnutia - akokoľvek nezvyčajného - obavy. Tie treba mať oveľa skôr z opatrení, ktoré bude krajina aj v súvislosti s týmto stretnutím prijímať.