Kým sa vládna koalícia konečne dohodne na tom, ktorého z nominantov premení hlasovaním na kandidáta na post generálneho prokurátora a ponúkne ho hlave štátu na vymenovanie, poslanci sa sporia o tom, či je lepšia tajná alebo verejná voľba. Hoci výsledok je vopred známy – bude verejná – stále to automaticky neznamená, že verejná voľba v personálnych otázkach je aj správna. V súlade s ústavou sú však obidva spôsoby, keďže je všeobecne známe rozhodnutie ústavného súdu, podľa ktorého môže byť tak aj tak a je vecou poslancov, či sa rozhodnú voliť tajne alebo verejne.

Najsilnejším argumentom zástancov verejnej voľby je skrývanie sa za voličov: to voliči vraj majú právo vedieť, ako poslanci hlasovali aj v otázke takpovediac osobnej a nielen vecnej. Teda aj v oblasti personálnej, a nielen o zákonoch. To voliči vraj majú právo vedieť, nie koho zvolil parlament, ale menovite ktorí poslanci ho zvolili.

V podstate však ide o ďalšie stranícke manévre. Každý predsa vie, kto vládne, kto má väčšinu v parlamente, kto rozhoduje nielen o zákonoch, ale tiež o personálnych otázkach. Konkrétne, nie je predsa teraz žiadnym tajomstvom, že voľbu kandidáta na generálneho prokurátora nenaťahuje a nebrzdí opozícia, ale iba a len vládna koalícia. Každý tiež vie, že bez súhlasu vládnej koalície v parlamente – obrazne povedané – sa ani lístok nemôže pohnúť. Inými slovami, pomocou presadzovania verejnej voľby v personálnych otázkach si partaje pomáhajú udržiavať disciplínu a poriadok vo vlastných radoch. Pretože iba vo verejnej voľbe môžu okamžite vidieť, ktorý poslanec ako hlasoval a môžu sa podľa toho stranícky zariadiť. Ešte inak, verejná voľba v personálnych otázkach je straníckym kladivom, prísne povedané, vydieraním poslancov. A argument o práve voličov na tom nič nemení ani nezmení.

Mimochodom, ak by tento argument platil, prečo sa potom funkcionári parlamentu – predseda a podpredsedovia parlamentu ako aj predsedovia výborov volia v tajnom hlasovaní, v týchto prípadoch už voliči nemajú právo vedieť, kto a ako hlasoval? Nemajú právo tiež voliči vedieť, kto a ako hlasoval za návrh na obžalobu na prezidenta republiky, ktorý sa taktiež schvaľuje v tajnom hlasovaní? Nie, nemajú.

Faktom však je, že verejná voľba je lepšia ako fraška tajnej voľby – napríklad fotenie hlasovacích lístkov – pri ktorej navyše v predposledných voľbách kandidáta na generálneho prokurátora hrozil pád vlády. Odvtedy sa aj datuje premena tajnej voľby v personálnych otázkach na voľbu verejnú, dovtedy na tajnej voľbe nikomu a nič neprekážalo. Okrem iného aj z toho zreteľne vyplýva, že pri verejnej voľbe nejde ani tak o prospech voličov, ale veľmi o prospech vládnej koalície. A preto aj bude.