Správa TASR znie jednoznačne: „Prezident konzultuje s expertmi na ústavné právo, či môže ísť na hranu ústavy a vybrať sudcov Ústavného súdu aj z menšieho počtu kandidátov.“

V tejto súvislosti možno najskôr iba zopakovať, že podľa Ústavy je to také jednoduché, že jednoduchšie to už byť ani nemôže – parlament a prezident majú spolupracovať aj pri inštalácii sudcov Ústavného súdu. Konkrétne, parlament mal povinnosť zvoliť 18 kandidátov, z ktorých mal prezident vybrať 9 nových ústavných sudcov. Jasné, stručné, zrozumiteľné.

Lenže parlament dodal hlave štátu namiesto 18 iba 8 kandidátov. Začal sa tak napĺňať scenár, nakreslený už pred viac ako dvomi mesiacmi: že prezident má v takom prípade dve možnosti – buď čakať na zvolenie ďalších desať kandidátov alebo rozhodnúť, ako naloží s už doručenými ôsmimi kandidátmi. Ak by čakal na zvolenie ďalších, Ústavný súd by naďalej pracoval iba s jedným senátom, bez pléna a to dovtedy, kým sa poslancom uráči zvoliť a poslať prezidentovi ďalších desať kandidátov. Kedy tak parlament urobí sa však nedá ani len vyveštiť, hoci urobiť to, je to jeho ústavnou povinnosťou.

Ako vyplýva z citovanej správy, prezident sa rozhodol na zvolenie ďalších kandidátov nečakať. Zároveň je však zrejmé, že počká aspoň do najbližšieho pondelka, kedy uplynie termín pre podanie návrhov na tretiu voľbu kandidátov na post ústavných sudcov v parlamente. Bude tak známe, kto sa bude o funkciu ešte uchádzať a taktiež, akú asi môže mať podporu poslancov na zvolenie. A od toho bude pravdepodobne závisieť aj počet sudcov, ktorých z doterajších ôsmich kandidátov prezident vymenuje. Rovnako, či zároveň vymenuje aj predsedu a podpredsedu Ústavného súdu.

Bez ohľadu na budúcu voľbu v parlamente, však možno opäť iba zopakovať, že prezident má v podstate iba dve možnosti: buď do funkcie sudcu nevymenuje žiadneho navrhnutého kandidáta alebo vymenuje niekoľkých. Môže pritom môže vymenovať štyroch, menší alebo väčší počet, ale aj všetkých osem kandidátov. Aj keby totiž vymenoval všetkých, súdu bude ešte stále chýbať jeden sudca.

Jednoducho povedané, prezident rieši vskutku prezidentskú dilemu. Rozhoduje sa medzi viacerými ústavnými článkami a o tom, ktorý z nich uprednostní. Ide hlavne o článok, ktorý hovorí, že prezident vyberá sudcov z dvojnásobného počtu kandidátov a článok, ktorý hovorí o povinnosti hlavy štátu zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov.

Prezidentovi nikto a nič nezakazuje, aby v takejto situácii, kedy parlament už dva razy odmietol zvoliť Ústavou predpísaný počet kandidátov, vymenoval hoci aj všetkých osem zvolených kandidátov za ústavných sudcov. Dôvodov na takéto konanie je viac, ale tri z nich sú najjednoduchšie aj najzrozumiteľnejšie: dvanásť sudcov je viac ako osem, tri senáty je viac ako dva a pri dvanástich sudcoch možno hovoriť o funkčnom pléne Ústavného súdu, kým pri ôsmich sudcoch iba o jeho torze, keďže rozhodnúť môže najmenej sedem sudcov.

Ako sa prezident rozhodne, nevie ešte ani A. Kiska. Pri rozhodovaní by však nemal zabúdať na to hlavné: že Ústavný súd je tu pre ľudí, a nie pre politikov a ich hry. Že nefunkčný Ústavný súd nie je Ústavný súd. Že Ústavný súd nefunguje už osem týždňov. A že parlament nie je ochotný a ani schopný si riadne splniť ústavnú povinnosť.