Azda nikto alebo iba málokto pochybuje o tom, že osoba generálneho prokurátora je veľmi dôležitá až kľúčová pre udržiavanie spravodlivosti v štáte. Jej verejné až demonštratívne predvedenie na výsluch – za účasti televíznych kamier – má ukázať, že spravodlivosť má skutočne zaviazané oči a nerozlišuje, či ide o osobu bez verejnej funkcie alebo s takouto funkciou. Inými slovami, či ide o osobu bezmocnú alebo mocnú. A to bez ohľadu na čas kedy moc vykonávala.

Zadržanie a predvedenie bývalého generálneho prokurátora D. Trnku je úkonom, ktorý nesie so sebou viacero posolstiev. Z hľadiska výkonu spravodlivosti ide o štandardný úkon. Každý kto mal záujem, mohol totiž vidieť videá z jeho pracovne v čase, kedy funkciu generálneho prokurátora vykonával a D. Trnka tak má teraz možnosť ich vznik pred vyšetrovateľom a prokurátorom vysvetliť, obhájiť alebo aj poprieť. Je to spravodlivé aj férové.

Z hľadiska politiky – ako tzv. panského huncútstva – to síce môže vyvolať otázku, prečo k zadržaniu D. Trnku prišlo tak krátko pred voľbami a či nejde o iba predvolebný ťah súčasnej moci. Aby aj v praxi ukázala, že veci fungujú tak ako fungovať majú a to bez ohľadu na to, kedy sa stali. A aby oslabila argumenty strán, ktoré sa ju snažia pri moci vystriedať.

Z hľadiska skutočnej, nie straníckej politiky – teda spravovania vecí verejných, v mene verejnosti a v jej prospech – však má alebo by malo mať zadržanie bývalého generálneho prokurátora omnoho väčší spoločenský efekt, ako zatiaľ iba predpokladanú výmenu jeho šatníka, ubytovania či stravovania. Po už dávnejšom odsúdení dvoch bývalých ministrov reprezentujúcich SNS je totiž opäť raz očividné, že politici nie sú chránení ani pred spravodlivosťou, ani ničím iným. Že nedotknuteľných sa možno dotknúť. A že ústavní činitelia sú iba volení, nie aj vyvolení.