Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V politickej prestrelke Petra Pellegriniho a Veroniky Remišovej ohľadom kauzy NASES zatiaľ ťahá za slabší koniec podpredsedníčka vlády, povedal Juraj Hrabko v TABLET.TV.
Autor Teraz.sk
Bratislava 20. júna (Teraz.sk) – Je veľmi pravdepodobné, že v priebehu leta bude na Slovensku dochádzať k zavlečeniu koronavírusovej nákazy zo zahraničia a na lokálnej a regionálnej úrovni sa dajú očakávať sprísnené opatrenia proti šíreniu COVID-19. V diskusii na Tablet.tv to povedal publicista Juraj Hrabko.
„Vidíme to v iných krajinách, kde sa situácia zhoršuje. Napríklad, ak je to nevyhnutné, znovu zatvárajú školy. Ale väčšinou sa to už nerobí celoštátne, ale iba v postihnutých regiónoch,“ povedal. „Vidíme to v Číne, Nemecku, aj v iných krajinách. Nebude žiadnym prekvapením, ak sa to stane aj u nás, ale zrejme sa to už tiež nebude týkať celej krajiny,“ dodal.
Podľa Hrabka vláda postupovala v boji s pandémiou úspešne, nevytvorila však dostatočne efektívny mechanizmus proti spätnému zavlečeniu vírusu na Slovensko. „Je to už priveľmi veľmi otvorené, kontrola na hraniciach nie je žiadna. Poznáme prípady z nedávnej minulosti, kedy sa ľudia vrátili zo zahraničia a mali koronavírus. Reálne nefunguje karanténa, dokonca ani elektronická. Mnohí ľudia jednoducho dobrovoľne doma neostanú,“ povedal.
Každý, kto príde zo zahraničia, by podľa neho mal byť aspoň päť dní doma a potom by mal byť otestovaný. V praxi to však podľa Hrabka často takto fungovať nebude.
V pondelok 15. júna uplynul rok od inaugurácie novej prezidentky Zuzany Čaputovej. „Kto mal veľké očakávania, môže byť sklamaný, kto mal menšie, môže byť príjemne prekvapený. Zuzana Čaputová je političkou a sú teda pre ňu relevantné prieskumy verejnej mienky, ktoré hovoria v jej prospech,“ reaguje Hrabko.
„Podľa tohto ukazovateľa vykonáva funkciu prezidenta dobre. Ja by som jej vedel niektoré veci vyčítať, najmä v oblasti podpisovania zákonov, ktoré jej z parlamentu prichádzajú. Mala by strážiť aj ústavnosť. Viem, že je zlá doba, ale napríklad zákon o zájazdoch by podľa mňa mal ísť na ústavný súd, aby ho preskúmal. A tzv. „špicľovací zákon“ prešiel cez jej kanceláriu, že je v poriadku a ukázalo sa, že v poriadku nebol. Ale to sú pre väčšinu ľudí drobnosti,“ dodáva s tým, že ak by nebol prišiel koronavírus, aj prezidentka by bola zrejme k možným nedostatkom prijatej legislatívy menej benevolentná.
„Dokázala si vybudovať rešpekt u zahraničných partnerov, nebála sa pomenovať veci. Len ten parlament by si mala držať na kratšie. Napokon, aj sama to pomenovala v správe o stave republiky, keď ich upozornila, že v druhom roku si to budú musieť viacej strážiť,“ pripomenul prezidentkinu kritiku prijímania nepriamych noviel zákonov či prílišného využívania skráteného legislatívneho konania.
Expremiér Peter Pellegrini a expodpredseda vlády pre investície a informácie Richard Raši obvinili aktuálnu podpredsedníčku vlády Veroniku Remišovú (Za ľudí) z vyzradenia tajnej bezpečnostnej operácie v kauze Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES).
„Toto sú veci, ktoré spadajú pod utajované skutočnosti. Nikto vám presne nepovie, ako to je. A je v poriadku, že je to tajné. Vnímam to už skôr ako politickú prestrelku medzi pánom Pellegrinim a pani Remišovou, prípadne Richardom Rašim, za účasti ministra obrany a riaditeľa tajnej služby,“ reaguje Hrabko.
„Remišová z nej podľa môjho názoru vychádza zatiaľ slabšie, z čoho vyplýva, že jej krok mohol byť unáhlený. Existujú pre takéto prípady postupy, ktoré možno neboli celkom dodržané. Ale to všetko ukáže až vyšetrovanie. A my sa z toho veľa nedozvieme, keďže ide o utajované skutočnosti. Buď budeme záverom dôverovať, alebo nie. Ale to, aby sa to dalo do poriadku, je v záujme vlády aj celej krajiny,“ dodáva.
Podpredseda parlamentu Pellegrini avizoval odchod zo strany Smer-SD a založenie nového sociálnodemokratického subjektu. Verejnosti už predstavil aj prvých 11 zakladateľov novej strany. Medzi členmi Smeru-SD, ktorí sa pridávajú k projektu Petra Pellegriniho sú dvaja podpredsedovia strany Richard Raši a Peter Žiga, členka predsedníctva Denisa Saková a tiež poslanci Ľubica Laššáková, Ján Ferenčák, Matúš Šutaj Eštok, Peter Kmec, Erik Tomáš, Róbert Puci a Ján Blcháč.
„Nazval by som to politickým kolobehom. Práve preto, že ich bolo jedenásť, mi to evokovalo situáciu z rokov 2002 a 2003, kedy HZDS oslabilo 11 ľudí pod vedením Vojtecha Tkáča. Ukazuje sa, že sa menia persóny, ale spôsoby ostávajú rovnaké,“ poznamenal Hrabko.
„Všetci títo ľudia sa hlásia k tomu, čo v krajine Smer-SD za posledné roky robil. Ale nech si o tom každý myslí čo chce, zodpovednosti sa nedokážu zbaviť. Toto nie je nič iné, ako pokračovanie mocenského súboja vo vnútri Smeru-SD,“ hodnotí publicista.
Všetci jedenásti zatiaľ ostávajú členmi Smeru-SD. „Podľa mňa by bolo paradoxné, keby členovia Smeru zbierali podpisy na petíciu za vznik novej strany, ale ani to sa nedá úplne vylúčiť. Môžu ostať členmi Smeru ešte celú budúcu schôdzu. Tam totiž ide o kreslá v parlamente. Tie patria strane Smer-SD a nikomu inému. Pokiaľ ste členom strany, v podstate sa nič nedeje. Nie je to iba kreslo podpredsedu parlamentu, ale aj kreslá predsedov výborov. A na jeseň sa ukáže, či má viac poslancov Peter Pellegrini alebo Robert Fico,“ uzavrel Hrabko.
Verejnosťou otriasla kauza útoku v škole Vrútkach, pri ktorej zahynuli dvaja ľudia a viacerí ďalší boli zranení. Učiteľ Jaroslav Budzo obetoval svoj život pri ochrane žiakov pred 22-ročným útočníkom, ktorého neskôr zastrelili policajti. „Veľká tragédia a naozaj úprimnú sústrasť všetkým. Myslím si, že keby sa tomu útočníkovi nepostavil do cesty zástupca riaditeľky, mohlo to dopadnúť ešte oveľa horšie. Mohol by totiž útočiť ďalej na deti. Ale to ukáže vyšetrovanie,“ reagoval Hrabko.
„Na Slovensku sa to asi stalo po prvý krát. Ale vo svete sa to deje pomerne často. Najmä príklad USA hovorí, že ak by existovali nejaké prostriedky, ako tomu preventívne zabrániť, oni by ich už určite použili,“ dodal. „Samozrejme, nejaké opatrenia sa urobiť dajú. Dajú sa dať fólie na tie sklá, aby neboli tak ľahko rozbitné, dá sa viacej zamykať či strážiť, ale nikdy takúto možnosť neeliminujete celkom,“ tvrdí Hrabko.
Samotný policajný zákrok hodnotiť nechce. „Čo sa týka policajného zákroku, je samozrejmé, že premiér, minister vnútra či policajný prezident sa zasahujúcich policajtov musia zastať. Na druhej strane, policajti na zvládanie takýchto situácií majú byť cvičení. Útoky nožom nie sú až také ojedinelé. Policajt musí vedieť, že je jeho právom a povinnosťou zabiť človeka, ktorý sa takto správa,“ upozorňuje Hrabko.
Mimoparlamentné strany si zvolili nových predsedov. Most-Híd bude viesť László Sólymos, Progresívne Slovensko Irena Biháriová a SPOLU-občianska demokracia Juraj Hipš.
„Ukáže to až čas, sú to priveľmi čerství predsedovia. Je úplne v poriadku, že strany vymenili po prehratých voľbách svoje vedenie,“ odpovedá Hrabko na otázku, či stranám výmeny pomôžu. „Každú z týchto strán čaká niečo iné. V tejto chvíli je najslabšia SPOLU. Uvidíme, čo spraví pán Sólymos, tam naozaj budú musieť byť rokovania s ostatnými maďarskými stranami. Samostatne to už nepotiahne ďalej ani Most-Híd, ani SMK, ani ďalšie strany. A čo sa týka Progresívneho Slovenska, uvidíme. Vznikom novej strany Petra Pellegriniho sa mení politická scéna a bude mať záujem o voličov menších strán,“ zhrnul Hrabko.
„Vidíme to v iných krajinách, kde sa situácia zhoršuje. Napríklad, ak je to nevyhnutné, znovu zatvárajú školy. Ale väčšinou sa to už nerobí celoštátne, ale iba v postihnutých regiónoch,“ povedal. „Vidíme to v Číne, Nemecku, aj v iných krajinách. Nebude žiadnym prekvapením, ak sa to stane aj u nás, ale zrejme sa to už tiež nebude týkať celej krajiny,“ dodal.
Podľa Hrabka vláda postupovala v boji s pandémiou úspešne, nevytvorila však dostatočne efektívny mechanizmus proti spätnému zavlečeniu vírusu na Slovensko. „Je to už priveľmi veľmi otvorené, kontrola na hraniciach nie je žiadna. Poznáme prípady z nedávnej minulosti, kedy sa ľudia vrátili zo zahraničia a mali koronavírus. Reálne nefunguje karanténa, dokonca ani elektronická. Mnohí ľudia jednoducho dobrovoľne doma neostanú,“ povedal.
Každý, kto príde zo zahraničia, by podľa neho mal byť aspoň päť dní doma a potom by mal byť otestovaný. V praxi to však podľa Hrabka často takto fungovať nebude.
Rok prezidentky
V pondelok 15. júna uplynul rok od inaugurácie novej prezidentky Zuzany Čaputovej. „Kto mal veľké očakávania, môže byť sklamaný, kto mal menšie, môže byť príjemne prekvapený. Zuzana Čaputová je političkou a sú teda pre ňu relevantné prieskumy verejnej mienky, ktoré hovoria v jej prospech,“ reaguje Hrabko.
„Podľa tohto ukazovateľa vykonáva funkciu prezidenta dobre. Ja by som jej vedel niektoré veci vyčítať, najmä v oblasti podpisovania zákonov, ktoré jej z parlamentu prichádzajú. Mala by strážiť aj ústavnosť. Viem, že je zlá doba, ale napríklad zákon o zájazdoch by podľa mňa mal ísť na ústavný súd, aby ho preskúmal. A tzv. „špicľovací zákon“ prešiel cez jej kanceláriu, že je v poriadku a ukázalo sa, že v poriadku nebol. Ale to sú pre väčšinu ľudí drobnosti,“ dodáva s tým, že ak by nebol prišiel koronavírus, aj prezidentka by bola zrejme k možným nedostatkom prijatej legislatívy menej benevolentná.
„Dokázala si vybudovať rešpekt u zahraničných partnerov, nebála sa pomenovať veci. Len ten parlament by si mala držať na kratšie. Napokon, aj sama to pomenovala v správe o stave republiky, keď ich upozornila, že v druhom roku si to budú musieť viacej strážiť,“ pripomenul prezidentkinu kritiku prijímania nepriamych noviel zákonov či prílišného využívania skráteného legislatívneho konania.
Kauza NASES
Expremiér Peter Pellegrini a expodpredseda vlády pre investície a informácie Richard Raši obvinili aktuálnu podpredsedníčku vlády Veroniku Remišovú (Za ľudí) z vyzradenia tajnej bezpečnostnej operácie v kauze Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES).
„Toto sú veci, ktoré spadajú pod utajované skutočnosti. Nikto vám presne nepovie, ako to je. A je v poriadku, že je to tajné. Vnímam to už skôr ako politickú prestrelku medzi pánom Pellegrinim a pani Remišovou, prípadne Richardom Rašim, za účasti ministra obrany a riaditeľa tajnej služby,“ reaguje Hrabko.
„Remišová z nej podľa môjho názoru vychádza zatiaľ slabšie, z čoho vyplýva, že jej krok mohol byť unáhlený. Existujú pre takéto prípady postupy, ktoré možno neboli celkom dodržané. Ale to všetko ukáže až vyšetrovanie. A my sa z toho veľa nedozvieme, keďže ide o utajované skutočnosti. Buď budeme záverom dôverovať, alebo nie. Ale to, aby sa to dalo do poriadku, je v záujme vlády aj celej krajiny,“ dodáva.
Pelleho jedenástka
Podpredseda parlamentu Pellegrini avizoval odchod zo strany Smer-SD a založenie nového sociálnodemokratického subjektu. Verejnosti už predstavil aj prvých 11 zakladateľov novej strany. Medzi členmi Smeru-SD, ktorí sa pridávajú k projektu Petra Pellegriniho sú dvaja podpredsedovia strany Richard Raši a Peter Žiga, členka predsedníctva Denisa Saková a tiež poslanci Ľubica Laššáková, Ján Ferenčák, Matúš Šutaj Eštok, Peter Kmec, Erik Tomáš, Róbert Puci a Ján Blcháč.
„Nazval by som to politickým kolobehom. Práve preto, že ich bolo jedenásť, mi to evokovalo situáciu z rokov 2002 a 2003, kedy HZDS oslabilo 11 ľudí pod vedením Vojtecha Tkáča. Ukazuje sa, že sa menia persóny, ale spôsoby ostávajú rovnaké,“ poznamenal Hrabko.
„Všetci títo ľudia sa hlásia k tomu, čo v krajine Smer-SD za posledné roky robil. Ale nech si o tom každý myslí čo chce, zodpovednosti sa nedokážu zbaviť. Toto nie je nič iné, ako pokračovanie mocenského súboja vo vnútri Smeru-SD,“ hodnotí publicista.
Všetci jedenásti zatiaľ ostávajú členmi Smeru-SD. „Podľa mňa by bolo paradoxné, keby členovia Smeru zbierali podpisy na petíciu za vznik novej strany, ale ani to sa nedá úplne vylúčiť. Môžu ostať členmi Smeru ešte celú budúcu schôdzu. Tam totiž ide o kreslá v parlamente. Tie patria strane Smer-SD a nikomu inému. Pokiaľ ste členom strany, v podstate sa nič nedeje. Nie je to iba kreslo podpredsedu parlamentu, ale aj kreslá predsedov výborov. A na jeseň sa ukáže, či má viac poslancov Peter Pellegrini alebo Robert Fico,“ uzavrel Hrabko.
Útok vo Vrútkach
Verejnosťou otriasla kauza útoku v škole Vrútkach, pri ktorej zahynuli dvaja ľudia a viacerí ďalší boli zranení. Učiteľ Jaroslav Budzo obetoval svoj život pri ochrane žiakov pred 22-ročným útočníkom, ktorého neskôr zastrelili policajti. „Veľká tragédia a naozaj úprimnú sústrasť všetkým. Myslím si, že keby sa tomu útočníkovi nepostavil do cesty zástupca riaditeľky, mohlo to dopadnúť ešte oveľa horšie. Mohol by totiž útočiť ďalej na deti. Ale to ukáže vyšetrovanie,“ reagoval Hrabko.
„Na Slovensku sa to asi stalo po prvý krát. Ale vo svete sa to deje pomerne často. Najmä príklad USA hovorí, že ak by existovali nejaké prostriedky, ako tomu preventívne zabrániť, oni by ich už určite použili,“ dodal. „Samozrejme, nejaké opatrenia sa urobiť dajú. Dajú sa dať fólie na tie sklá, aby neboli tak ľahko rozbitné, dá sa viacej zamykať či strážiť, ale nikdy takúto možnosť neeliminujete celkom,“ tvrdí Hrabko.
Samotný policajný zákrok hodnotiť nechce. „Čo sa týka policajného zákroku, je samozrejmé, že premiér, minister vnútra či policajný prezident sa zasahujúcich policajtov musia zastať. Na druhej strane, policajti na zvládanie takýchto situácií majú byť cvičení. Útoky nožom nie sú až také ojedinelé. Policajt musí vedieť, že je jeho právom a povinnosťou zabiť človeka, ktorý sa takto správa,“ upozorňuje Hrabko.
Noví predsedovia
Mimoparlamentné strany si zvolili nových predsedov. Most-Híd bude viesť László Sólymos, Progresívne Slovensko Irena Biháriová a SPOLU-občianska demokracia Juraj Hipš.
„Ukáže to až čas, sú to priveľmi čerství predsedovia. Je úplne v poriadku, že strany vymenili po prehratých voľbách svoje vedenie,“ odpovedá Hrabko na otázku, či stranám výmeny pomôžu. „Každú z týchto strán čaká niečo iné. V tejto chvíli je najslabšia SPOLU. Uvidíme, čo spraví pán Sólymos, tam naozaj budú musieť byť rokovania s ostatnými maďarskými stranami. Samostatne to už nepotiahne ďalej ani Most-Híd, ani SMK, ani ďalšie strany. A čo sa týka Progresívneho Slovenska, uvidíme. Vznikom novej strany Petra Pellegriniho sa mení politická scéna a bude mať záujem o voličov menších strán,“ zhrnul Hrabko.
