Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Myslím si, že rezort financií by mal patriť premiérskej strane a rovnako si myslím, že by jej malo patriť aj zdravotníctvo a školstvo, povedal v Tablet.tv Juraj Hrabko.
Autor TASR
Bratislava 14. marca (Teraz.sk) – Od dosluhujúceho predsedu vlády Petra Pellegriniho (Smer-SD) a nastupujúceho víťaza volieb Igora Matoviča (OĽaNO) by sme realisticky nemuseli očakávať ani tak spoluprácu pri riešení epidémie koronavírusu, ako skôr to, že si budú navzájom rešpektovať svoje aktuálne pozície. V reakcii na slovné prestrelky oboch politikov to v piatok (13.3.) predpoludním v Tablet.tv povedal publicista Juraj Hrabko.
„Vláda je vždy iba jedna. Teraz vládne kabinet Petra Pellegriniho, Igor Matovič zatiaľ nie je ani designovaný premiér. Je iba poverený rokovaniami o zostavení vlády,“ upozornil Hrabko. „Z tohto pohľadu na rokovaní krízového štábu ešte nemal čo robiť. Z môjho pohľadu by mal teraz konať Peter Pellegrini a Igor Matovič by mal mlčať. Otočí sa to, keď vládu preberie Igor Matovič,“ dodal.
Keď preklenieme akútnu krízu spôsobenú šírením nového koronavírusu, bude podľa Hrabka čas analyzovať, ktoré opatrenia sa osvedčili a ktoré nezabrali alebo prišli príliš neskoro. „A myslím si, že niektoré orgány štátu zlyhali v tom, že na nákup niektorých tovarov je už teraz neskoro,“ poznamenal s tým, že o reálnosti hrozby zodpovední vedeli už dva mesiace. „Keď ten vírus pominie, bude treba všetko prekopať, aby sme boli na ten ďalší omnoho lepšie pripravení,“ zdôraznil Hrabko.
Dodal, že hoci vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu, podľa jeho názoru mohla rovno vyhlásiť núdzový stav. „Je tu istý chaos, nerešpektujú sa rozhodnutia orgánov ako je krízový štáb, ktorý tak robí podľa zákona o civilnej ochrane. Aj preto si myslím, že by možno bolo lepšie vyhlásiť hneď stav núdze podľa iného zákona. Ale vláda rozhodla tak ako rozhodla a všetci by sme to mali rešpektovať,“ povedal.
Považuje však za absurdné, ak krízový štáb zakáže spoločenské podujatia a prevádzkar kina to jednoducho nerešpektuje. Podľa Hrabka je mimoriadne dôležité, aby si v takýchto prípadoch štát vedel rešpektovanie svojich nariadení nekompromisne vynútiť.
Na otázku, či nebude nevýhodou Slovenska, ak bude prepriahať vládu práve v období epidémie koronavírusu, Hrabko odpovedal, že určite áno. „Ale vláda je politický orgán. Nepredpokladám, že keď nastúpi nová vláda, ako prvé zruší krízový štáb a hlavného hygienika. To pôjde svojou cestou ďalej. Nové politické vedenie sa bude spoliehať aj na vlastných odborníkov a môže priniesť nové nápady, ale ľudia na ministerstvách vedia, čo majú robiť,“ zdôraznil.
Vláda Igora Matoviča podľa neho nastúpi do rozbehnutého vlaku a bude na jej zodpovednosti, či zruší opatrenia vlády Petra Pellegriniho, alebo ich doplní nejakými ďalšími vlastnými. „Isté je, že dnes nemá nikto také informácie, ako členovia krízového štábu,“ uzavrel Hrabko.
Na margo rokovaní o budúcej vládnej koalícii publicista poznamenal, že je lepšie dva krát merať, ako raz zle strihnúť. „Budúci premiér by nemal pustiť kreslo ministra financií inej strane, na to by iba doplatil. Ale mohol by, podobne ako svojho času Mikuláš Dzurinda, zriadiť kreslo vicepremiéra pre ekonomiku,“ poznamenal Hrabko ešte pred tým, ako podobné riešenie avizovali samotní zástupcovia nastupujúcej vládnej koalície.
„Myslím si, že rezort financií by mal patriť premiérskej strane a rovnako si myslím, že by jej malo patriť aj zdravotníctvo a školstvo. Lebo premiér je ten, ktorý, ak si to zoberie pod kuratelu, veci sa pohnú,“ dodal Hrabko. Práve rezorty zdravotníctva, školstva či sociálnych vecí sú tie, s ktorými strany najviac operujú pred voľbami, po nich sa však prioritne snažia získať najmä silové a hospodárske ministerstvá.
Na otázku, či má Andrej Kiska šancu predsa len získať post predsedu parlamentu alebo sa potvrdia hlasy, že smeruje preč z politiky, Hrabko povedal, že za realistickejšiu považuje druhú možnosť. Nesúhlasí však ani s tým, že pozícia predsedu Národnej rady (NR) SR automaticky patrí druhej najsilnejšej strane koalície. „Platí, že akých politikov si zvolíme, takých budeme mať a ako sa dohodnú, tak bude,“ povedal.
„Podľa mňa nebolo vhodné to, čo exprezident Andrej Kiska robil, že vstúpil do politiky a zakladal stranu. Napokon, vidíme, ako to skončilo. Ak budú aj v budúcnosti mladší prezidenti, ktorí budú končiť mandát ešte pri plnej sile, jediné miesto, o ktoré by sa mali uchádzať, je verejný ochranca práv. O žiadne iné,“ povedal Hrabko.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa rozhodla nevetovať novelu zákona o 13. dôchodku, chce sa však kvôli spôsobu jej prijatia obrátiť na ústavný súd. Hrabko reaguje, že si v tejto chvíli nevie predstaviť takú formuláciu podnetu, ktorá by nesmerovala k obsahu novely.
„Podľa môjho názoru je alibistický,“ odpovedal na otázku, ako hodnotí postoj prezidentky. „Mohla zákon vetovať a bol by koniec. Ale prečo by na seba brala také veľké riziko, keď všetky strany vyhlasujú, že ony by ten zákon nerušili? Stal by sa z nej taký ten tzv. „sociálny netvor“ a strana Smer-SD by jej to pripomínala pri každej príležitosti,“ povedal Hrabko.
„Pani prezidentka nemusela svoje rozhodnutie odôvodňovať a bolo by to tak lepšie. Lebo jej odôvodnenie, podľa ktorého v histórii Slovenska ešte nebol takto zákon prijatý, nie je pravdivé. Už sa to stalo, v roku 2010, kedy parlament na návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní schválil asi štyri zákony iba dva dni pred voľbami,“ uzavrel Hrabko.
„Vláda je vždy iba jedna. Teraz vládne kabinet Petra Pellegriniho, Igor Matovič zatiaľ nie je ani designovaný premiér. Je iba poverený rokovaniami o zostavení vlády,“ upozornil Hrabko. „Z tohto pohľadu na rokovaní krízového štábu ešte nemal čo robiť. Z môjho pohľadu by mal teraz konať Peter Pellegrini a Igor Matovič by mal mlčať. Otočí sa to, keď vládu preberie Igor Matovič,“ dodal.
Keď preklenieme akútnu krízu spôsobenú šírením nového koronavírusu, bude podľa Hrabka čas analyzovať, ktoré opatrenia sa osvedčili a ktoré nezabrali alebo prišli príliš neskoro. „A myslím si, že niektoré orgány štátu zlyhali v tom, že na nákup niektorých tovarov je už teraz neskoro,“ poznamenal s tým, že o reálnosti hrozby zodpovední vedeli už dva mesiace. „Keď ten vírus pominie, bude treba všetko prekopať, aby sme boli na ten ďalší omnoho lepšie pripravení,“ zdôraznil Hrabko.
Dodal, že hoci vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu, podľa jeho názoru mohla rovno vyhlásiť núdzový stav. „Je tu istý chaos, nerešpektujú sa rozhodnutia orgánov ako je krízový štáb, ktorý tak robí podľa zákona o civilnej ochrane. Aj preto si myslím, že by možno bolo lepšie vyhlásiť hneď stav núdze podľa iného zákona. Ale vláda rozhodla tak ako rozhodla a všetci by sme to mali rešpektovať,“ povedal.
Považuje však za absurdné, ak krízový štáb zakáže spoločenské podujatia a prevádzkar kina to jednoducho nerešpektuje. Podľa Hrabka je mimoriadne dôležité, aby si v takýchto prípadoch štát vedel rešpektovanie svojich nariadení nekompromisne vynútiť.
Na otázku, či nebude nevýhodou Slovenska, ak bude prepriahať vládu práve v období epidémie koronavírusu, Hrabko odpovedal, že určite áno. „Ale vláda je politický orgán. Nepredpokladám, že keď nastúpi nová vláda, ako prvé zruší krízový štáb a hlavného hygienika. To pôjde svojou cestou ďalej. Nové politické vedenie sa bude spoliehať aj na vlastných odborníkov a môže priniesť nové nápady, ale ľudia na ministerstvách vedia, čo majú robiť,“ zdôraznil.
Vláda Igora Matoviča podľa neho nastúpi do rozbehnutého vlaku a bude na jej zodpovednosti, či zruší opatrenia vlády Petra Pellegriniho, alebo ich doplní nejakými ďalšími vlastnými. „Isté je, že dnes nemá nikto také informácie, ako členovia krízového štábu,“ uzavrel Hrabko.
Nová vládna koalícia
Na margo rokovaní o budúcej vládnej koalícii publicista poznamenal, že je lepšie dva krát merať, ako raz zle strihnúť. „Budúci premiér by nemal pustiť kreslo ministra financií inej strane, na to by iba doplatil. Ale mohol by, podobne ako svojho času Mikuláš Dzurinda, zriadiť kreslo vicepremiéra pre ekonomiku,“ poznamenal Hrabko ešte pred tým, ako podobné riešenie avizovali samotní zástupcovia nastupujúcej vládnej koalície.
„Myslím si, že rezort financií by mal patriť premiérskej strane a rovnako si myslím, že by jej malo patriť aj zdravotníctvo a školstvo. Lebo premiér je ten, ktorý, ak si to zoberie pod kuratelu, veci sa pohnú,“ dodal Hrabko. Práve rezorty zdravotníctva, školstva či sociálnych vecí sú tie, s ktorými strany najviac operujú pred voľbami, po nich sa však prioritne snažia získať najmä silové a hospodárske ministerstvá.
Na otázku, či má Andrej Kiska šancu predsa len získať post predsedu parlamentu alebo sa potvrdia hlasy, že smeruje preč z politiky, Hrabko povedal, že za realistickejšiu považuje druhú možnosť. Nesúhlasí však ani s tým, že pozícia predsedu Národnej rady (NR) SR automaticky patrí druhej najsilnejšej strane koalície. „Platí, že akých politikov si zvolíme, takých budeme mať a ako sa dohodnú, tak bude,“ povedal.
„Podľa mňa nebolo vhodné to, čo exprezident Andrej Kiska robil, že vstúpil do politiky a zakladal stranu. Napokon, vidíme, ako to skončilo. Ak budú aj v budúcnosti mladší prezidenti, ktorí budú končiť mandát ešte pri plnej sile, jediné miesto, o ktoré by sa mali uchádzať, je verejný ochranca práv. O žiadne iné,“ povedal Hrabko.
13. dôchodok
Prezidentka Zuzana Čaputová sa rozhodla nevetovať novelu zákona o 13. dôchodku, chce sa však kvôli spôsobu jej prijatia obrátiť na ústavný súd. Hrabko reaguje, že si v tejto chvíli nevie predstaviť takú formuláciu podnetu, ktorá by nesmerovala k obsahu novely.
„Podľa môjho názoru je alibistický,“ odpovedal na otázku, ako hodnotí postoj prezidentky. „Mohla zákon vetovať a bol by koniec. Ale prečo by na seba brala také veľké riziko, keď všetky strany vyhlasujú, že ony by ten zákon nerušili? Stal by sa z nej taký ten tzv. „sociálny netvor“ a strana Smer-SD by jej to pripomínala pri každej príležitosti,“ povedal Hrabko.
„Pani prezidentka nemusela svoje rozhodnutie odôvodňovať a bolo by to tak lepšie. Lebo jej odôvodnenie, podľa ktorého v histórii Slovenska ešte nebol takto zákon prijatý, nie je pravdivé. Už sa to stalo, v roku 2010, kedy parlament na návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní schválil asi štyri zákony iba dva dni pred voľbami,“ uzavrel Hrabko.
