Bratislava 4. februára (Teraz.sk) – Aj keď vrchol aktuálnej vlny epidémie ochorenia COVID-19 na Slovensku zrejme prebehol niekedy začiatkom januára, podľa publicistu Juraja Hrabka je ešte príliš skoro na uvoľňovanie opatrení na zníženie mobility a otváranie škôl. „Samozrejme, každý normálny človek si želá, aby sa žiaci a študenti čím skôr vrátili do škôl. Takže áno, do škôl čo najskôr, ale nie za akúkoľvek cenu. Ak nám britská mutácia spomaľuje pokles čísiel, tak stále platí, že najúčinnejším spôsobom boja proti vírusu je obmedzenie mobility ľudí a otvorenie škôl mobilitu zvyšuje,“ povedal Hrabko v diskusii na TASR TV.

Skeptický je aj k možnosti uplatniť model, ktorý v decembri minulého roka navrhoval primátor Kežmarku Ján Ferenčák, podľa ktorého by v daný deň bola fyzicky v triede prítomná len časť žiakov a ostatní by študovali dištančne. „To si musí vyhodnotiť každá škola, či by takéto niečo zvládli. Bude množstvo miest, kde to nebude realizovateľné. Ak to ministerstvo školstva a následne samospráva povolí, môže sa to vyskúšať, ale aj tento spôsob, samozrejme, zvyšuje mobilitu,“ upozornil Hrabko.

Dodal, že v priebehu januára sa čísla začali pomaly hýbať smerom nadol, do toho však prišli informácie o možnom masívnom šírení nákazlivejšej, britskej mutácie vírusu. „Prišlo celoslovenské testovanie, ktoré automaticky znamená zvýšenie mobility ľudí, aj zhromažďovania sa,“ pripomenul Hrabko s tým, že prísny lockdown platí na Slovensku vlastne len od začiatku januára.

Ďalšie zvyšovanie mobility ľudí v čase, keď sa pokles čísiel pozitívne testovaných zabrzdil a nemáme k dispozícii relevantné údaje o vplyve novej mutácie vírusu na priebeh epidémie, považuje za riskantné. „Na uvoľňovanie opatrení vôbec nie je vhodná chvíľa, najmä kvôli britskej mutácii vírusu,“ zdôraznil.

Aj Hrabko však predpokladá, že sa časom krivka počtu pozitívne testovaných vráti k trvalejšiemu poklesu. Vládny COVID automat, na základe ktorého má Slovensko postupne prejsť na systém regionálnych opatrení, je podľa neho možné doladiť tak, aby vyhovoval aktuálnej situácii.



Keď totiž v polovici decembra vznikal, počítalo sa s tým, že opatrenia sa budú v jednotlivých regiónoch postupne zapínať tak, ako v nich bude rásť krivka pozitívne testovaných. COVID automat však začína platiť v opačnej situácii, keď je Slovensko pravdepodobne tesne za vrcholom epidemickej vlny a takmer všetky okresy sú v mimoriadne zlých číslach.

„Čierna zóna v COVID automate mala byť vlastne iba teoretická, všetky stupne predtým mali zabrániť tomu, aby sa región do tohto štádia vôbec dostal. K čiernej zóne vlastne nikdy nemalo prísť,“ poznamenal Hrabko.

Dodal, že ak by sa COVID automat nemenil, v aktuálnej forme môže pre väčšinu ľudí dochádzajúcich do práce znamenať potrebu opakovaného každotýždenného testovania.

Výber špeciálneho prokurátora a sčítanie

Hoci predstavitelia vládnej koalície argumentujú, že pri výbere nového špeciálneho prokurátora budú prihliadať aj na výsledky verejného vypočutia kandidátov, podľa Hrabka prebiehajú híringy často v osobnej rovine a majú ďaleko od vecnej diskusie o budúcnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.

„Podľa mňa to za to nestojí a je to iba ďalšie kino pre verejnosť. Pretože na konci dňa budú aj tak rozhodovať poslanci. A parlament buď jedného zo štvorice kandidátov zvolí do funkcie a tým pádom sa stane špeciálnym prokurátorom, alebo nezvolí a celý proces bude nutné opakovať,“ poznamenal. „Ale to by bola veľká politická hanba vládnej koalície, keby nezvolili nikoho,“ dodal Hrabko.

O post šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa uchádzajú prokurátori ÚŠP Peter Kysel, Ján Šanta, Vasiľ Špirko a advokát a exminister Daniel Lipšic.

Na margo úvah o tom, že by sa pri nadchádzajúcom sčítaní obyvateľov vypustila možnosť označiť dve národnosti a ľudia by mali možnosť prihlásiť sa iba k jednej, Hrabko povedal, že prichádzajú neskoro.

„Táto aktivita prichádza na poslednú chvíľu. Od polovice februára sa má sčítanie začať. Bolo by to asi potrebné robiť v skrátenom legislatívnom konaní a podľa môjho názoru to vôbec nestojí za to. Nemá sa to takto robiť. A ani praktický význam to nemá,“ povedal Hrabko.

Dodal, že výstupy zo sčítania sú pre národnostné menšiny dôležité najmä preto, že sa na základe nich prideľujú menšinám prostriedky zo štátneho rozpočtu. „Čím viac je príslušníkov národnostnej menšiny, tým viac peňazí zo štátneho rozpočtu dostanú na rozvoj svojich aktivít,“ povedal Hrabko. Sčítanie obyvateľov v rámci Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 je naplánované na obdobie od 15. februára do 31. marca.