Bratislava 9. apríla (Teraz.sk) – Ak sa mnohí ľudia pokúsili obísť zákaz cestovania počas veľkonočných sviatkov napriek hroziacim sankciám, iba slovné odporúčanie bez sankcií by ich ignorovalo ešte omnoho viac. V diskusii na Tablet.tv to v stredu (9.4.) doobeda povedal publicista Juraj Hrabko.

„Opatrenia na veľkonočné sviatky sú primerané. Viacerí hovoria, že by to stačilo vo forme odporúčaní. Expremiér Peter Pellegrini (Smer-SD), samozrejme, môže mať ten názor, ale ľudia často nedajú na odporúčania,“ povedal Hrabko. „Ak vám visí nad hlavou hrozba pokuty, predsa len si to viac rozmyslíte. Nie je to žiadny zákaz vychádzania, len zákaz prechádzania z okresu do okresu,“ dodal.

Debata prebiehala ešte v čase pred vznikom problému s kolónami na hraniciach okresov. Hrabko vtedy v Tablet.tv upozornil, že bezpečnostné zložky na Slovensku s riešením podobných situácií nemajú skúsenosti. „Môže sa to zdať prehnané a môže to tak aj byť, ale aj bezpečnostné zložky, polícia a vojaci, si potrebujú niektoré veci nacvičiť a to sa dá práve teraz,“ povedal.



Premiér Igor Matovič podľa neho potrebuje pri presadzovaní opatrení proti kríze politickú podporu a tú mu poskytla prezidentka Zuzana Ćaputová na stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov v pondelok (6.4.). „Predseda parlamentu Boris Kollár tam bol preto, aby zabezpečil, že potrebné zákony budú prechádzať tak ako doteraz. Dá sa povedať, že všetci traja najvyšší ústavní činitelia akceptovali to, čo vláda doteraz vykonala,“ reagoval Hrabko.

Na margo argumentu Igora Matoviča, že problém so šírením nového koronavírusu v rómskych osadách spôsobil Peter Pellegrini tým, že od začiatku nestanovil povinnosť všetkým navrátilcom na Slovensko absolvovať karanténu v štátnych zariadeniach, Hrabko povedal, že ak by to bola pravda, tak rovnakú chybu urobil po svojom nástupe k moci aj sám Matovič. Aj on totiž túto povinnosť stanovil až s odstupom času.

Otázkou je však podľa neho aj to, či by štát vôbec bol fyzicky schopný v čase prijímania prvých opatrení premiestniť všetkých ľudí vracajúcich sa na Slovensko do svojich karanténnych zariadení. To, čo štát vedel ponúknuť, sa vtedy určilo pre repatriantov a ostatní mali nariadenú povinnú karanténu doma. „Štát ponúkol to, čo mal vtedy k dispozícii, teda Gabčíkovo a rekreačné zariadenia ministerstva vnútra a potom sa hľadala cesta ako ďalej,“ poznamenal Hrabko.

Ak by sa malo niečo vyčítať vláde Smeru-SD, tak je to podľa Hrabka skôr slabá pripravenosť na krízové situácie vo všeobecnosti. „Na takúto krízovú situáciu sme pripravení neboli. Civilná obrana je absolútne mínusová a ani ostatné zložky štátu neboli pripravené. Malo by to byť predmetom analýz, aby sme sa takýchto situácii do budúcnosti vyvarovali,“ zdôraznil.

Zmierňovanie opatrení

Práve získanie času na lepšiu prípravu štátu na zvládnutie epidémie bolo podľa Hrabka hlavným zmyslom opatrení obmedzujúcich mobilitu občanov. „Treba preto dúfať, že čas doteraz obidve vlády využili na to, aby zdravotníctvo stálo pevne na obidvoch nohách a dokázalo zvládnuť nápor, ak by prišiel,“ povedal.

Vzhľadom na to, že štáty ako Nemecko, Ćesko či Rakúsko začínajú pomaly uvoľňovať opatrenia, blíži sa podľa Hrabka tento čas aj pre Slovensko. „Myslím si, že čas postupného uvoľňovania ešte nenastal, ale už nastáva. Samozrejme, rúška si ešte nikto nedá dole, to sa ukázalo ako vynikajúci ťah v zápase proti koronavírusu, ale ekonomika si pýta svoje. Nemôžeme tu byť zatvorení, fabriky budú stáť a okolité štáty budú rozbiehať výrobu. Treba len nájsť rozumný kompromis, ako je to možné oživiť,“ tvrdí Hrabko. Dodáva, že napríklad v Čechách sa uvažuje, že by sa viac tovaru mohlo predávať vonku, na otvorených priestranstvách.

Ľudia podľa Hrabka potrebujú aj nádej, že sa opatrenia postupne obmedzia. „A takúto nádej by im premiér v týždni po sviatkoch mohol poskytnúť, omnoho ľahšie sa im potom budú obmedzenia znášať,“ uzavrel.

Koaličná dohoda a nástup Korčoka

Koaličná dohoda, ktorú tentokrát okrem Miroslava Kollára (Za ľudí) podpísali popri lídroch strán aj všetci poslanci, je podľa Hrabka napísaná štandardne. „Je to ´copy and paste´, ale trochu inak je to v tom, že si koaličné strany dali v jednej prílohe body, ktoré by chceli dosiahnuť. Je tam zriaďovanie a kompetencie nových ministerstiev a úradov, ktoré chcú zriadiť. Vyčnieva tam aj to, že lídri koaličných strán budú poslancom odporúčať, aby hlasovali za návrh vlády, ak ho spojí s hlasovaním o dôvere vláde,“ poznamenal Hrabko.

Posledný spomínaný bod podľa neho môže súvisieť so skúsenosťou s vládou Ivety Radičovej, ktorá padla práve na takomto hlasovaní. Samotná skutočnosť, že dohodu podpisovali aj poslanci, podľa Hrabka závažná nie je. „Ten podpis bol jednoducho kino, žiadneho poslanca k ničomu nezaväzuje. Ale každý poslancov vládnej koalície vie, že ak vláda nebude mať podporu minimálne 76 hlasov, tak skončí a s ňou môžu skončiť aj mnohí z nich,“ poznamenal Hrabko. Dohoda podľa neho môže poslúžiť maximálne ako verbálny argument v prípade, že by sa niektorý poslanec rozhodol koalíciu opustiť.

Na post ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí nastúpil doterajší veľvyslanec v USA Ivan Korčok. „Každé ministerstvo má vlastné problémy. Situácia je taká, aká ešte nebola a s tým súvisí množstvo práce. Napríklad aj s koordináciou krajín v čase koronakrízy. Európska únia sa tiež musí spamätať a prijať ešte zásadnejšie rozhodnutia. Musí viac vstúpiť do diania, nestačí len uvoľňovať peniaze. Tých otázok, ktoré bude musieť pán Korčok riešiť, je veľa a ako ho poznám, očakávam, že ich bude riešiť dobre,“ povedal Hrabko.