Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novela zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému bola podľa mňa vyprovokovaná osadením busty Vasiľa Biľaka v jeho rodnej obci, hovorí J. Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 26. septembra (Teraz.sk) – Podpredseda parlamentu a líder opozičného Hlasu-SD Peter Pellegrini už pol roka nenesie vládnu zodpovednosť a preto sa mu podľa publicistu Juraja Hrabka ľahko získavajú politické body kritikou postupu kabinetu Igora Matoviča (OĽaNO) v boji so šírením nového koronavírusu. „Koronavírus jednoducho je politická téma, pán Pellegrini nehovorí nič iné, než čo každý môže vidieť na vlastné oči. Ale jeho kritika bola čiastočne oprávnená,“ povedal Hrabko v diskusii na Tablet.tv.
S Pellegrinim súhlasí v tom, že Slovensko nedostatočne využilo letné mesiace na prípravu na druhú vlnu COVID-19, ako aj v tom, že prijímané opatrenia sú často chaotické a ľudia sa v nich ťažko orientujú. „Tí, ktorí nesú zodpovednosť za štát, teda vláda vedená Igorom Matovičom, mali letný čas využiť na lepšiu prípravu. Aby sa nestalo, že zrazu v polovici septembra vidíme, že je nedostatok ľudí, že nedokážeme robiť dostatok testov, že nedokážeme vyhľadávať kontakty,“ konštatuje Hrabko.
Na druhej strane je podľa neho evidentné, že Slovensko si aj počas leta udržalo určitú úroveň opatrení, vďaka čomu je tu dnes epidemiologická situácia lepšia ako v susednom Rakúsku či Českej republike. „V lete Česko úplne poľavilo. U nás rúška vydržali aspoň v obchodoch, MHD a podobne,“ pripomenul Hrabko. Česko tak napokon musí robiť krátko pred parlamentnými voľbami energické kroky, vrátane výmeny na poste ministra zdravotníctva. „Novým ministrom sa tam stal epidemiológ Roman Prymula,“ pripomenul Hrabko.
Najvyššiu zodpovednosť za plusy aj mínusy slovenského boja s krízou podľa Hrabka jednoznačne nesie vláda Igora Matoviča, ale príkladom ľuďom idú aj poslanci parlamentu, vrátane opozičných. „Keď ľudia vidia v televízii ústavných činiteľov, z ktorých jeden rúško má, druhý nemá a tretí ho má pod nosom, tak si potom povedia, že prečo by opatrenia mali rešpektovať oni,“ poznamenal.
Vládny kabinet odvolal Zuzanu Šubovú z funkcie podpredsedníčky Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR, odísť sa rozhodla na vlastnú žiadosť. Premiér Igor Matovič si jej dôvody vypočul, riešenie situácie je však podľa neho v gescii Richarda Sulíka a SaS.
„Ani premiér si nemôže umyť ruky, ak sú tam podozrenia, treba ich preveriť. Pán predseda SŠHR Rudolf to však odmieta. Je pravda, že vyššie postavený úradník je jednoducho vyššie postavený a nižšie postavený musí rešpektovať rozhodnutia, ktoré má v právomoci ten vyššie postavený,“ reagoval Hrabko na vyjadrenie Jána Rudolfa, podľa ktorého si so Šubovou osobne a ľudsky nesadli.
Novelou zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania, by sa malo zakázať osádzanie pamätníkov oslavujúcich komunistický, nacistický či fašistický režim a pomenovávať ulice po predstaviteľoch režimov. „Novela bola podľa mňa vyprovokovaná osadením busty Vasiľa Biľaka v jeho rodnej obci,“ odhadol Hrabko. Upozornil, že novela nie je retroaktívna, takže po jej schválení nebude nevyhnutné premenovávať existujúce ulice alebo búrať sochy. „To, že je komunistický režim zločinecký, platí už od deväťdesiatych rokov. Aktuálny zákon má dlhú preambulu a menej paragrafov, dnes sa to, čo je v preambule, pretavuje do paragrafov,“ povedal Hrabko.
Nie je však podľa neho jasné, ako sa bude novela v prípade schválenia aplikovať a či bude v budúcnosti možné postaviť sochu napríklad Alexandrovi Dubčekovi, ktorý bol v roku 1968 generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. „Je ešte možné v druhom čítaní presnejšie vyšpecifikovať, koho presne sa má týkať,“ povedal Hrabko s tým, že v konečnom dôsledku vždy môže v konkrétnom prípade rozhodnúť súd.
S Pellegrinim súhlasí v tom, že Slovensko nedostatočne využilo letné mesiace na prípravu na druhú vlnu COVID-19, ako aj v tom, že prijímané opatrenia sú často chaotické a ľudia sa v nich ťažko orientujú. „Tí, ktorí nesú zodpovednosť za štát, teda vláda vedená Igorom Matovičom, mali letný čas využiť na lepšiu prípravu. Aby sa nestalo, že zrazu v polovici septembra vidíme, že je nedostatok ľudí, že nedokážeme robiť dostatok testov, že nedokážeme vyhľadávať kontakty,“ konštatuje Hrabko.
Na druhej strane je podľa neho evidentné, že Slovensko si aj počas leta udržalo určitú úroveň opatrení, vďaka čomu je tu dnes epidemiologická situácia lepšia ako v susednom Rakúsku či Českej republike. „V lete Česko úplne poľavilo. U nás rúška vydržali aspoň v obchodoch, MHD a podobne,“ pripomenul Hrabko. Česko tak napokon musí robiť krátko pred parlamentnými voľbami energické kroky, vrátane výmeny na poste ministra zdravotníctva. „Novým ministrom sa tam stal epidemiológ Roman Prymula,“ pripomenul Hrabko.
Najvyššiu zodpovednosť za plusy aj mínusy slovenského boja s krízou podľa Hrabka jednoznačne nesie vláda Igora Matoviča, ale príkladom ľuďom idú aj poslanci parlamentu, vrátane opozičných. „Keď ľudia vidia v televízii ústavných činiteľov, z ktorých jeden rúško má, druhý nemá a tretí ho má pod nosom, tak si potom povedia, že prečo by opatrenia mali rešpektovať oni,“ poznamenal.
Odvolanie Šubovej a novela zákona o nemorálnosti komunistického režimu
Vládny kabinet odvolal Zuzanu Šubovú z funkcie podpredsedníčky Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR, odísť sa rozhodla na vlastnú žiadosť. Premiér Igor Matovič si jej dôvody vypočul, riešenie situácie je však podľa neho v gescii Richarda Sulíka a SaS.
„Ani premiér si nemôže umyť ruky, ak sú tam podozrenia, treba ich preveriť. Pán predseda SŠHR Rudolf to však odmieta. Je pravda, že vyššie postavený úradník je jednoducho vyššie postavený a nižšie postavený musí rešpektovať rozhodnutia, ktoré má v právomoci ten vyššie postavený,“ reagoval Hrabko na vyjadrenie Jána Rudolfa, podľa ktorého si so Šubovou osobne a ľudsky nesadli.
Novelou zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania, by sa malo zakázať osádzanie pamätníkov oslavujúcich komunistický, nacistický či fašistický režim a pomenovávať ulice po predstaviteľoch režimov. „Novela bola podľa mňa vyprovokovaná osadením busty Vasiľa Biľaka v jeho rodnej obci,“ odhadol Hrabko. Upozornil, že novela nie je retroaktívna, takže po jej schválení nebude nevyhnutné premenovávať existujúce ulice alebo búrať sochy. „To, že je komunistický režim zločinecký, platí už od deväťdesiatych rokov. Aktuálny zákon má dlhú preambulu a menej paragrafov, dnes sa to, čo je v preambule, pretavuje do paragrafov,“ povedal Hrabko.
Nie je však podľa neho jasné, ako sa bude novela v prípade schválenia aplikovať a či bude v budúcnosti možné postaviť sochu napríklad Alexandrovi Dubčekovi, ktorý bol v roku 1968 generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. „Je ešte možné v druhom čítaní presnejšie vyšpecifikovať, koho presne sa má týkať,“ povedal Hrabko s tým, že v konečnom dôsledku vždy môže v konkrétnom prípade rozhodnúť súd.
