Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vláda musí požiadať parlament o dôveru, ale parlament o nej do konca volebného obdobia vôbec nemusí rozhodnúť, povedal v TASR TV publicista J. Hrabko (správa, PODCAST, VIDEO).
Autor Teraz.sk
Bratislava 20. mája (Teraz.sk) – Prvá a základná vec, ktorú by mal urobiť každý nastupujúci minister, je audit komplexne mapujúci aktuálny stav rezortu. V opačnom prípade mu hrozí, že bude volaný na zodpovednosť za chyby svojho predchodcu. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Platí to podľa neho tak v prípade premiéra Ľudovíta Ódora a úradu vlády, ako aj jednotlivých ministerstiev. „Treba nájsť, kde sú míny. Inak za ne môže byť zodpovedný nový minister a budú mu zo skríň vypadávať rôzni kostlivci,“ konštatoval Hrabko.
Dodal, že audit počiatočného stavu neskôr uľahčí ministrom bilancovanie výsledkov, keď budú po voľbách odovzdávať rezorty svojim nástupcom.
Práve prípravu demokratických a férových parlamentných volieb považuje Hrabko za prioritnú úlohu novej vlády. „Plán obnovy, eurofondy, to všetko môže byť, ak na to majú, ale demokratické parlamentné voľby byť musia,“ upozornil.
Za výhodu úradníckej vlády považuje Hrabko to, že bude menej závislá od straníckej politiky. „Je to veľká šanca a obrovské plus tejto vlády, že nemienia robiť stranícku politiku. Nemusia sa púšťať do straníckych rokovaní, ktoré normálny minister viesť musí, lebo je viazaný aj programom strany, ktorá ho nominovala,“ povedal.
Aj úradnícka vláda je však podľa Hrabka politickým orgánom a podobne ako za dočasnú vládu Eduarda Hegera, aj za aktuálny kabinet nesie zodpovednosť prezidentka Zuzana Čaputová.
Aj táto vláda musí požiadať parlament o vyslovenie dôvery, vládnuť však môže bez ohľadu na to, či a ako Národná rada (NR) SR o jej žiadosti rozhodne. „Jediný termín je, že vláda musí do 30 dní od vymenovania požiadať parlament o vyslovenie dôvery na základe svojho programového vyhlásenia,“ upozornil Hrabko.
„Ale čo s jej žiadosťou parlament urobí, závisí od parlamentu samotného, čiže od poslancov. Či vôbec budú alebo nebudú uznášaniaschopní, vejár možností je už potom veľký,“ dodal. Teoreticky je podľa neho možné, že úradnícka vláda naplní svoj mandát a bude po voľbách vystriedaná novým kabinetom bez toho, aby parlament o dôvere vôbec stihol rozhodnúť.
Na prvom zasadnutí nového kabinetu prišlo k výmene štátnych tajomníkov, podľa Hrabka sa však ministri mohli na rokovanie lepšie pripraviť a rovno preobsadiť aj ostatné potrebné funkcie. „Nemôže predsedom bezpečnostnej rady ostať Eduard Heger. A podobne. Mohlo sa to urobiť naraz, teraz to budú musieť robiť postupne, hoci sa to dalo naplánovať,“ upozornil Hrabko.
Platí to podľa neho tak v prípade premiéra Ľudovíta Ódora a úradu vlády, ako aj jednotlivých ministerstiev. „Treba nájsť, kde sú míny. Inak za ne môže byť zodpovedný nový minister a budú mu zo skríň vypadávať rôzni kostlivci,“ konštatoval Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Dodal, že audit počiatočného stavu neskôr uľahčí ministrom bilancovanie výsledkov, keď budú po voľbách odovzdávať rezorty svojim nástupcom.
Práve prípravu demokratických a férových parlamentných volieb považuje Hrabko za prioritnú úlohu novej vlády. „Plán obnovy, eurofondy, to všetko môže byť, ak na to majú, ale demokratické parlamentné voľby byť musia,“ upozornil.
Za výhodu úradníckej vlády považuje Hrabko to, že bude menej závislá od straníckej politiky. „Je to veľká šanca a obrovské plus tejto vlády, že nemienia robiť stranícku politiku. Nemusia sa púšťať do straníckych rokovaní, ktoré normálny minister viesť musí, lebo je viazaný aj programom strany, ktorá ho nominovala,“ povedal.
Aj úradnícka vláda je však podľa Hrabka politickým orgánom a podobne ako za dočasnú vládu Eduarda Hegera, aj za aktuálny kabinet nesie zodpovednosť prezidentka Zuzana Čaputová.
Aj táto vláda musí požiadať parlament o vyslovenie dôvery, vládnuť však môže bez ohľadu na to, či a ako Národná rada (NR) SR o jej žiadosti rozhodne. „Jediný termín je, že vláda musí do 30 dní od vymenovania požiadať parlament o vyslovenie dôvery na základe svojho programového vyhlásenia,“ upozornil Hrabko.
„Ale čo s jej žiadosťou parlament urobí, závisí od parlamentu samotného, čiže od poslancov. Či vôbec budú alebo nebudú uznášaniaschopní, vejár možností je už potom veľký,“ dodal. Teoreticky je podľa neho možné, že úradnícka vláda naplní svoj mandát a bude po voľbách vystriedaná novým kabinetom bez toho, aby parlament o dôvere vôbec stihol rozhodnúť.
Na prvom zasadnutí nového kabinetu prišlo k výmene štátnych tajomníkov, podľa Hrabka sa však ministri mohli na rokovanie lepšie pripraviť a rovno preobsadiť aj ostatné potrebné funkcie. „Nemôže predsedom bezpečnostnej rady ostať Eduard Heger. A podobne. Mohlo sa to urobiť naraz, teraz to budú musieť robiť postupne, hoci sa to dalo naplánovať,“ upozornil Hrabko.
