Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
S odstupom času ľudia zistia, že zrušenie Mečiarových amnestií nič nevyriešilo a budú sklamaní, povedal v TABLET.TV pri hodnotení udalostí 1. polroka 2017 publicista J.Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 22. decembra (Teraz.sk) – Koncom mája 2017 posunula Generálna prokuratúra SR Najvyššiemu súdu SR požiadavku na rozpustenie strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Odvtedy súd požiadavku rieši a termín, do ktorého rozhodne, známy nie je. Ale ak by aj rozhodol o rozpustení tejto strany, jej členom to nijako nebráni založiť si nový subjekt. Aj vznik ĽS NS bol reakciou na rozpustenie Slovenskej pospolitosti. „Ak vám dnes Najvyšší súd zruší stranu, nič vám nebráni v tom, aby ste pokračovali v politickej činnosti. Založili si novú stranu, prípadne si kúpili stranu a premenovali ju,“ konštatoval pri hodnotení udalostí prvého polroka 2017 v TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.
„Pánovi Kotlebovi sa už stalo, že mu zrušili stranu. A objavil sa na politickej scéne s novou. Pán predseda NR SR Danko mešká s prípravou novely zákona o politických stranách. Ale podľa mňa by sa mal novelizovať aj Trestný zákon,“ povedal Hrabko, podľa ktorého je procedúra podľa dnešných pravidiel v praxi neúčinná. „Naozaj by pomohlo, ak by bol v Trestnom zákone v takomto prípade zakotvený aj dočasný zákaz politickej činnosti. Napríklad na päť rokov,“ povedal. O činnosti každej strany totiž rozhodujú konkrétni ľudia, ktorí by podľa neho takto niesli zodpovednosť za jej protiústavnosť.
Na poznámku, že zákaz činnosti je politicky veľmi citlivá otázka Hrabko reagoval, že je to vecou konkrétneho nastavenia pravidiel. „Podľa mňa sa nastaviť dajú,“ povedal.
V diskusii Hrabko komentoval aj riešenie jarnej krízy na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý urobil chyby pri regulácii cien energií na tento rok.
Vláda reagovala legislatívnou zmenou, došlo k oddeleniu postov predsedu a šéfa Regulačnej rady ÚRSO. Predseda úradu Jozef Holjenčík sa po rozhovore s premiérom Robertom Ficom dobrovoľne vzdal funkcie a vystriedal ho Ľubomír Jahnátek. Ceny napokon ostali približne na úrovni roku 2016.
„Následky sú v tom, že je spochybnená nezávislosť a nestrannosť úradu. ÚRSO je jeden z mála orgánov, pri ktorom zákon zakazuje akýmkoľvek spôsobom zasahovať do nezávislosti a nestrannosti úradu,“ povedal Hrabko.
„ÚRSO tu bol na to, aby chybu, ak ju urobil, aj napravil. A bez zásahu vlády. Samozrejme, vláda mohla upozorniť, ak tam boli zle nastavené pravidlá. A ÚRSO mal urobiť zmenu, napokon, aj ju urobil. Ale urobil to tak, že podľahol tlaku vlády. Mal to urobiť sám, vo vlastnej réžii,“ hodnotí Hrabko.
Aj vláda podľa neho konala pod tlakom, ten podľa Hrabka na jar vyvíjala opozícia. „V tom čase najmä Igor Matovič,“ pripomenul. Ceny energií, najmä ak nie sú opodstatnené, sa podľa neho týkajú všetkých ľudí. Preto podľa neho vládna koalícia reagovala na opozičný tlak a problém riešila, aj keď spôsobom, ktorý on kritizuje.
Na jar parlament urobil krok, ku ktorému sa nevedel odhodlať posledných 20 rokov, zrušil amnestie Vladimíra Mečiara. Misku váh podľa Hrabka prevážili v prospech zrušenia amnestií bugárovci. „Bolo to nutné politicky riešiť. Most – Híd by totiž musel hlasovať spolu s mimovládnymi stranami. Doteraz vždy, keď bolo na stole zrušenie amnestií, Most – Híd bol za. Ťažko by sa mu teraz vysvetľovalo, že zmenil názor,“ komentuje Hrabko.
Prijaté riešenie sa však líšilo od tých, ktoré parlament doteraz odmietal. Národná rada najprv ústavnou väčšinou pozmenila text ústavy tak, aby zrušenie amnestií umožňoval. A až potom ich zrušila. Zároveň zrušila aj milosť, ktorú prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi v kauze Technopol.
Podľa Hrabka však poslanci v skutočnosti nenapravili nespravodlivosť udalostí z roku 1998 a naviac poškodili text ústavy. „To, čo sa stalo v roku 1998, stále ostáva čiernou škvrnou v novodobej histórii Slovenska. Akurát pribudla ďalšia čierna škvrna do ústavy. Uvidíme o pár rokov, ale podľa mňa to nič nevyrieši,“ povedal.
„Ja nepoznám civilizovanú krajinu, v ktorej by 20 rokov po udelení milosti a amnestie, bola táto milosť odňatá. Podľa mňa je to ďalšie sprznenie ústavy. Takto sa veci nerobia. A počkajme si na výsledok, podľa mňa bude veľmi veľa ľudí sklamaných. Ak čakali, že teraz pôjde do väzenia Vladimír Mečiar či Ivan Lexa, tak podľa môjho názoru zrejme nepôjdu,“ odhaduje Hrabko.
„Ale fakt je, že Ivan Lexa či Gustáv Krajči a spol. boli doteraz amnestovaní, teraz sú nevinní. To je dnešný stav. Uvidíme, či to tak ostane aj v budúcnosti, alebo sa to zmení. Druhá vec je, že sme sa od ústavného súdu dozvedeli, že Michal Kováč pri udelení milosti svojmu synovi postupoval svojvoľne a porušil ústavu,“ uzavrel Hrabko.
Predseda Európskej komisie Jean – Claude Juncker začiatkom roka v Bielej knihe uverejnil päť možných scenárov vývoja Európskej únie. Od možnosti pokračovať v dnešnom stave cez scenár koncentrácie sa len na jednotný trh, možnosť viacrýchlostnej Európy, Európy, ktorá vykonáva menej činností, ale efektívnejšie, až po spoločnú intenzívnejšiu integráciu.
„Všetkých päť scenárov stále leží na stole. Máme problémy úplne iného rázu. Niet na to kapacity, teraz je najväčšiu úlohou Európskej únie vysporiadanie sa s brexitom. Okrem toho, kým nebude v Nemecku zložená vláda, nič zásadné sa neudeje,“ poznamenal Hrabko.
Na tomto stave podľa neho nič nemení ani to, že sa francúzskym prezidentom stal proeurópsky Emmanuel Macron. „Predstavil vlastnú víziu Európy. Určite je dobré, že nevyhrala Marine Le Penová, to už by bolo dnes všetko inak. Ale aj Macron musí podľa môjho názoru čakať na to, aká vláda vznikne v Nemecku,“ tvrdí Hrabko.
„Možno je chybou menších krajín, že teraz nepredložia nejakú vlastnú ideu, ktorou by prispeli k zlepšeniu kvality EÚ. Lebo teraz je čas, kedy veľké krajiny vyčkávajú,“ dodal.
„Pánovi Kotlebovi sa už stalo, že mu zrušili stranu. A objavil sa na politickej scéne s novou. Pán predseda NR SR Danko mešká s prípravou novely zákona o politických stranách. Ale podľa mňa by sa mal novelizovať aj Trestný zákon,“ povedal Hrabko, podľa ktorého je procedúra podľa dnešných pravidiel v praxi neúčinná. „Naozaj by pomohlo, ak by bol v Trestnom zákone v takomto prípade zakotvený aj dočasný zákaz politickej činnosti. Napríklad na päť rokov,“ povedal. O činnosti každej strany totiž rozhodujú konkrétni ľudia, ktorí by podľa neho takto niesli zodpovednosť za jej protiústavnosť.
Na poznámku, že zákaz činnosti je politicky veľmi citlivá otázka Hrabko reagoval, že je to vecou konkrétneho nastavenia pravidiel. „Podľa mňa sa nastaviť dajú,“ povedal.
Kríza regulácie
V diskusii Hrabko komentoval aj riešenie jarnej krízy na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý urobil chyby pri regulácii cien energií na tento rok.
Vláda reagovala legislatívnou zmenou, došlo k oddeleniu postov predsedu a šéfa Regulačnej rady ÚRSO. Predseda úradu Jozef Holjenčík sa po rozhovore s premiérom Robertom Ficom dobrovoľne vzdal funkcie a vystriedal ho Ľubomír Jahnátek. Ceny napokon ostali približne na úrovni roku 2016.
„Následky sú v tom, že je spochybnená nezávislosť a nestrannosť úradu. ÚRSO je jeden z mála orgánov, pri ktorom zákon zakazuje akýmkoľvek spôsobom zasahovať do nezávislosti a nestrannosti úradu,“ povedal Hrabko.
„ÚRSO tu bol na to, aby chybu, ak ju urobil, aj napravil. A bez zásahu vlády. Samozrejme, vláda mohla upozorniť, ak tam boli zle nastavené pravidlá. A ÚRSO mal urobiť zmenu, napokon, aj ju urobil. Ale urobil to tak, že podľahol tlaku vlády. Mal to urobiť sám, vo vlastnej réžii,“ hodnotí Hrabko.
Aj vláda podľa neho konala pod tlakom, ten podľa Hrabka na jar vyvíjala opozícia. „V tom čase najmä Igor Matovič,“ pripomenul. Ceny energií, najmä ak nie sú opodstatnené, sa podľa neho týkajú všetkých ľudí. Preto podľa neho vládna koalícia reagovala na opozičný tlak a problém riešila, aj keď spôsobom, ktorý on kritizuje.
Amnestie
Na jar parlament urobil krok, ku ktorému sa nevedel odhodlať posledných 20 rokov, zrušil amnestie Vladimíra Mečiara. Misku váh podľa Hrabka prevážili v prospech zrušenia amnestií bugárovci. „Bolo to nutné politicky riešiť. Most – Híd by totiž musel hlasovať spolu s mimovládnymi stranami. Doteraz vždy, keď bolo na stole zrušenie amnestií, Most – Híd bol za. Ťažko by sa mu teraz vysvetľovalo, že zmenil názor,“ komentuje Hrabko.
Prijaté riešenie sa však líšilo od tých, ktoré parlament doteraz odmietal. Národná rada najprv ústavnou väčšinou pozmenila text ústavy tak, aby zrušenie amnestií umožňoval. A až potom ich zrušila. Zároveň zrušila aj milosť, ktorú prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi v kauze Technopol.
Podľa Hrabka však poslanci v skutočnosti nenapravili nespravodlivosť udalostí z roku 1998 a naviac poškodili text ústavy. „To, čo sa stalo v roku 1998, stále ostáva čiernou škvrnou v novodobej histórii Slovenska. Akurát pribudla ďalšia čierna škvrna do ústavy. Uvidíme o pár rokov, ale podľa mňa to nič nevyrieši,“ povedal.
„Ja nepoznám civilizovanú krajinu, v ktorej by 20 rokov po udelení milosti a amnestie, bola táto milosť odňatá. Podľa mňa je to ďalšie sprznenie ústavy. Takto sa veci nerobia. A počkajme si na výsledok, podľa mňa bude veľmi veľa ľudí sklamaných. Ak čakali, že teraz pôjde do väzenia Vladimír Mečiar či Ivan Lexa, tak podľa môjho názoru zrejme nepôjdu,“ odhaduje Hrabko.
„Ale fakt je, že Ivan Lexa či Gustáv Krajči a spol. boli doteraz amnestovaní, teraz sú nevinní. To je dnešný stav. Uvidíme, či to tak ostane aj v budúcnosti, alebo sa to zmení. Druhá vec je, že sme sa od ústavného súdu dozvedeli, že Michal Kováč pri udelení milosti svojmu synovi postupoval svojvoľne a porušil ústavu,“ uzavrel Hrabko.
Európska únia
Predseda Európskej komisie Jean – Claude Juncker začiatkom roka v Bielej knihe uverejnil päť možných scenárov vývoja Európskej únie. Od možnosti pokračovať v dnešnom stave cez scenár koncentrácie sa len na jednotný trh, možnosť viacrýchlostnej Európy, Európy, ktorá vykonáva menej činností, ale efektívnejšie, až po spoločnú intenzívnejšiu integráciu.
„Všetkých päť scenárov stále leží na stole. Máme problémy úplne iného rázu. Niet na to kapacity, teraz je najväčšiu úlohou Európskej únie vysporiadanie sa s brexitom. Okrem toho, kým nebude v Nemecku zložená vláda, nič zásadné sa neudeje,“ poznamenal Hrabko.
Na tomto stave podľa neho nič nemení ani to, že sa francúzskym prezidentom stal proeurópsky Emmanuel Macron. „Predstavil vlastnú víziu Európy. Určite je dobré, že nevyhrala Marine Le Penová, to už by bolo dnes všetko inak. Ale aj Macron musí podľa môjho názoru čakať na to, aká vláda vznikne v Nemecku,“ tvrdí Hrabko.
„Možno je chybou menších krajín, že teraz nepredložia nejakú vlastnú ideu, ktorou by prispeli k zlepšeniu kvality EÚ. Lebo teraz je čas, kedy veľké krajiny vyčkávajú,“ dodal.
