Ak by Andrej Danko úspešne kandidoval na post prezidenta SR, Slovenská národná strana by sa dostala do problémov, lebo nemá nástupcu, povedal v TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 13. októbra (Teraz.sk) – Skutočnosť, že vyšetrovací tím dokázal vypátrať štyroch podozrivých v kauze dvojnásobnej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej neznamená, že bol zločin spáchaný amatérsky. „Profesionalita toho zákroku tam bola a aj to, čo mu prechádzalo, naznačuje, že isté skúsenosti tam sú. Napríklad obhliadanie miesta činu. Vraha neprekvapilo, že je v dome ďalšia osoba, chladnokrvne zabil aj ju,“ povedal v diskusii na Tablet.tv publicista Juraj Hrabko.
Reagoval tým na opis priebehu vražedného dňa tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí súdu o väzbe pre obvinených. „Podľa mňa tá vražda profesionálne spáchaná bola. Všetko nasvedčuje tomu, že strelec bol profesionál, ktorý to dokázal takto urobiť,“ dodal Hrabko.
Za dobrú správu Hrabko považuje to, že senát Najvyššieho súdu SR zamietol sťažnosti troch obvinených voči vzatiu do väzby. „Nepochybne je to dobrá správa. Treba si uvedomiť, že o vzatí do väzby rozhodoval iba jeden sudca, ale o zamietnutí odvolania rozhodli minimálne dvaja, ak nie všetci traja členovia senátu. Je to teda potvrdené ďalším súdom. Najvyšší súd nenašiel žiadne veľké pochybenie, na základe ktorého by sťažnosti uznal,“ povedal. „Diabol sa skrýva v detailoch. Aj preto je dôležité, že Najvyšší súd nenašiel na vzatí do väzby troch obvinených žiadne procesné pochybenie,“ dodal Hrabko.
Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko vylúčil svoju kandidatúru v budúcoročných prezidentských voľbách, vyhlásil však, že snahou jeho strany bude postaviť vlastného kandidáta. Novinári sa Danka na prípadnú prezidentskú kandidatúru pýtali po tom, čo podpredseda strany Anton Hrnko v diskusnej relácii naznačil, že on osobne preferuje zotrvanie predsedu SNS na straníckom poste.
„Obava pána Hrnka je podľa mňa úplne relevantná. V Slovenskej národnej strane nevidieť žiadneho relevantného nástupcu Andreja Danka. Ktovie, čo by bolo s tou stranou, ak by z nej Andrej Danko odišiel,“ reagoval Hrabko.
„Druhá vec je, že skutočnou správou by bolo vyhlásenie Andreja Danka, že kandidovať bude. Takéto vyhlásenie, že osobne v tejto chvíli neuvažuje... To sa ešte môže zmeniť, respektíve, nedá sa to vylúčiť. Podobne ako v prípade prezidenta Andreja Kisku,“ dodal.
Podľa Hrabka nie je jednoduché nájsť kandidáta, ktorý by v prezidentských voľbách zabodoval a tým pozdvihol aj stranu. „Vidíme to aj na príklade Mosta, kde nemali inú možnosť, iba postaviť svojho predsedu. Odhadujem, že si SNS nevyberie žiadneho veľkého straníka, ale podporí skôr nestraníka. Ale musí takého nájsť, musí byť všeobecne známy,“ zhrnul Hrabko.
Justiční zamestnanci napokon nevstúpia do ostrého štrajku, ktorý na mesiac október avizovali. S ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom (Most-Híd) sa dohodli na zvýšení platov justičných zamestnancov o 24 percent od nového roka. Justiční zamestnanci však ostávajú v štrajkovej pohotovosti, kým nedôjde k reálnemu zvýšeniu platov.
„Myslím si, že je dobrý krok, ak ostávajú v štrajkovej pohotovosti. Poznáte to, sľuby sa sľubujú a iní sa radujú. Nie je to ústup, dosiahli veľmi veľa. Pôvodná požiadavka bola, ak sa dobre pamätám, tridsať percent. Teraz je vo všeobecnosti dobrý čas na vyhrážanie sa štrajkom, lebo je krátko pred voľbami,“ poznamenal Hrabko. Dodal, že aj tak bolo potrebné platy justičných zamestnancov zvýšiť, keďže za súčasných podmienok mali súdy problém zohnať na uprázdnené miesta ľudí.
„Treba povedať, že v súčasnej situácii, keď nájsť prácu nie je až také obtiažne a ideme dovážať pracovnú silu, je to skoro almužna, za čo robia. Teda, ak sú platové tabuľky, ktorými operujú odborári, pravdivé. A je to veľmi zodpovedná práca. Ale to sa týka celej štátnej a verejnej správy,“ povedal Hrabko.
Na otázku, či aktuálna parlamentná iniciatíva Smeru-SD na zavedenie obedov zdarma rozdelí opozíciu, Hrabko reagoval, že asi áno. „Je to istým spôsobom politická šikovnosť Roberta Fica. Túto tému drží už od júna, niekoľko mesiacov. Teraz, mesiac pred voľbami ju dostal do parlamentu, do prvého čítania,“ hodnotí Hrabko. „Ale pri obedoch zadarmo treba povedať, že nejde o obedy a nie sú ani zadarmo. Dúfam, že každému je jasné, že to nie je zadarmo a stojí to peniaze. A v tom zákone sa nehovorí o obedoch, hovorí sa o strave. To nie je to isté. Na niektorých školách to môže byť iba bageta so šunkou a syrom. Má to čisto a rýdzo politický dosah, je to istým spôsobom populizmus Smeru,“ uviedol Hrabko.
Ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom októbra, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 22,2 percenta. Ako druhá najsilnejšia by skončila SaS, podporilo by ju 15,5 percenta respondentov. Tretia skončila ĽSNS s 10,7 percenta. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý na vzorke 1000 respondentov uskutočnila agentúra AKO v dňoch 3. až 8. októbra.
Na štvrtom mieste skončila SNS, volilo by ju 10,2 percenta opýtaných. Hneď za ňou sa umiestnilo hnutie OĽaNO s 8,2 percenta. Nasledujú Sme rodina (osem percent), KDH (6,4 percenta), Most-Híd (6,2 percenta), Progresívne Slovensko (4,9 percenta), Spolu-občianska demokracia (3,7 percenta), SMK-MKP (2,9 percenta). Ostatné strany alebo hnutia by nezískali ani podporu jedného percenta oslovených.
„V porovnaní s minulým mesiacom je vidieť nárast Smeru a ĽS NS, všetky ostatné strany so ziskom nad päť percent, klesli,“ upozornil Hrabko. „Podľa mňa tých minimálne 20 percent ľudí bude stále voliť Smer, pokiaľ im ten bude dávať vlaky zadarmo a obedy zadarmo. Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche,“ povedal.
Parlamentné opozičné strany podľa neho v podpore voličov nestúpajú preto, lebo síce verbálne veľmi ostro útočia proti koaličným stranám, nedokázali však voličom ponúknuť reálnu a zmysluplnú alternatívu. „Uvidíme, čo sa udeje, lebo sa tu čaká ako na spasiteľa na novú stranu. Len aby potom ľudia neboli sklamaní,“ poznamenal Hrabko.
Výhodou Ľudovej strany Naše Slovensko podľa neho je, že sa do sporov vlády a „mimovládnych“ strán vôbec nemieša. „Nepamätám si nejaké zásadné politické stanovisko tejto strany k nejakej téme, ktorou by celá táto krajina žila,“ tvrdí Hrabko.
Reagoval tým na opis priebehu vražedného dňa tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí súdu o väzbe pre obvinených. „Podľa mňa tá vražda profesionálne spáchaná bola. Všetko nasvedčuje tomu, že strelec bol profesionál, ktorý to dokázal takto urobiť,“ dodal Hrabko.
Za dobrú správu Hrabko považuje to, že senát Najvyššieho súdu SR zamietol sťažnosti troch obvinených voči vzatiu do väzby. „Nepochybne je to dobrá správa. Treba si uvedomiť, že o vzatí do väzby rozhodoval iba jeden sudca, ale o zamietnutí odvolania rozhodli minimálne dvaja, ak nie všetci traja členovia senátu. Je to teda potvrdené ďalším súdom. Najvyšší súd nenašiel žiadne veľké pochybenie, na základe ktorého by sťažnosti uznal,“ povedal. „Diabol sa skrýva v detailoch. Aj preto je dôležité, že Najvyšší súd nenašiel na vzatí do väzby troch obvinených žiadne procesné pochybenie,“ dodal Hrabko.
Prezidentský kandidát SNS
Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko vylúčil svoju kandidatúru v budúcoročných prezidentských voľbách, vyhlásil však, že snahou jeho strany bude postaviť vlastného kandidáta. Novinári sa Danka na prípadnú prezidentskú kandidatúru pýtali po tom, čo podpredseda strany Anton Hrnko v diskusnej relácii naznačil, že on osobne preferuje zotrvanie predsedu SNS na straníckom poste.
„Obava pána Hrnka je podľa mňa úplne relevantná. V Slovenskej národnej strane nevidieť žiadneho relevantného nástupcu Andreja Danka. Ktovie, čo by bolo s tou stranou, ak by z nej Andrej Danko odišiel,“ reagoval Hrabko.
„Druhá vec je, že skutočnou správou by bolo vyhlásenie Andreja Danka, že kandidovať bude. Takéto vyhlásenie, že osobne v tejto chvíli neuvažuje... To sa ešte môže zmeniť, respektíve, nedá sa to vylúčiť. Podobne ako v prípade prezidenta Andreja Kisku,“ dodal.
Podľa Hrabka nie je jednoduché nájsť kandidáta, ktorý by v prezidentských voľbách zabodoval a tým pozdvihol aj stranu. „Vidíme to aj na príklade Mosta, kde nemali inú možnosť, iba postaviť svojho predsedu. Odhadujem, že si SNS nevyberie žiadneho veľkého straníka, ale podporí skôr nestraníka. Ale musí takého nájsť, musí byť všeobecne známy,“ zhrnul Hrabko.
Justičný štrajk
Justiční zamestnanci napokon nevstúpia do ostrého štrajku, ktorý na mesiac október avizovali. S ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom (Most-Híd) sa dohodli na zvýšení platov justičných zamestnancov o 24 percent od nového roka. Justiční zamestnanci však ostávajú v štrajkovej pohotovosti, kým nedôjde k reálnemu zvýšeniu platov.
„Myslím si, že je dobrý krok, ak ostávajú v štrajkovej pohotovosti. Poznáte to, sľuby sa sľubujú a iní sa radujú. Nie je to ústup, dosiahli veľmi veľa. Pôvodná požiadavka bola, ak sa dobre pamätám, tridsať percent. Teraz je vo všeobecnosti dobrý čas na vyhrážanie sa štrajkom, lebo je krátko pred voľbami,“ poznamenal Hrabko. Dodal, že aj tak bolo potrebné platy justičných zamestnancov zvýšiť, keďže za súčasných podmienok mali súdy problém zohnať na uprázdnené miesta ľudí.
„Treba povedať, že v súčasnej situácii, keď nájsť prácu nie je až také obtiažne a ideme dovážať pracovnú silu, je to skoro almužna, za čo robia. Teda, ak sú platové tabuľky, ktorými operujú odborári, pravdivé. A je to veľmi zodpovedná práca. Ale to sa týka celej štátnej a verejnej správy,“ povedal Hrabko.
Obedy zadarmo
Na otázku, či aktuálna parlamentná iniciatíva Smeru-SD na zavedenie obedov zdarma rozdelí opozíciu, Hrabko reagoval, že asi áno. „Je to istým spôsobom politická šikovnosť Roberta Fica. Túto tému drží už od júna, niekoľko mesiacov. Teraz, mesiac pred voľbami ju dostal do parlamentu, do prvého čítania,“ hodnotí Hrabko. „Ale pri obedoch zadarmo treba povedať, že nejde o obedy a nie sú ani zadarmo. Dúfam, že každému je jasné, že to nie je zadarmo a stojí to peniaze. A v tom zákone sa nehovorí o obedoch, hovorí sa o strave. To nie je to isté. Na niektorých školách to môže byť iba bageta so šunkou a syrom. Má to čisto a rýdzo politický dosah, je to istým spôsobom populizmus Smeru,“ uviedol Hrabko.
Prieskum AKO
Ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom októbra, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 22,2 percenta. Ako druhá najsilnejšia by skončila SaS, podporilo by ju 15,5 percenta respondentov. Tretia skončila ĽSNS s 10,7 percenta. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý na vzorke 1000 respondentov uskutočnila agentúra AKO v dňoch 3. až 8. októbra.
Na štvrtom mieste skončila SNS, volilo by ju 10,2 percenta opýtaných. Hneď za ňou sa umiestnilo hnutie OĽaNO s 8,2 percenta. Nasledujú Sme rodina (osem percent), KDH (6,4 percenta), Most-Híd (6,2 percenta), Progresívne Slovensko (4,9 percenta), Spolu-občianska demokracia (3,7 percenta), SMK-MKP (2,9 percenta). Ostatné strany alebo hnutia by nezískali ani podporu jedného percenta oslovených.
„V porovnaní s minulým mesiacom je vidieť nárast Smeru a ĽS NS, všetky ostatné strany so ziskom nad päť percent, klesli,“ upozornil Hrabko. „Podľa mňa tých minimálne 20 percent ľudí bude stále voliť Smer, pokiaľ im ten bude dávať vlaky zadarmo a obedy zadarmo. Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche,“ povedal.
Parlamentné opozičné strany podľa neho v podpore voličov nestúpajú preto, lebo síce verbálne veľmi ostro útočia proti koaličným stranám, nedokázali však voličom ponúknuť reálnu a zmysluplnú alternatívu. „Uvidíme, čo sa udeje, lebo sa tu čaká ako na spasiteľa na novú stranu. Len aby potom ľudia neboli sklamaní,“ poznamenal Hrabko.
Výhodou Ľudovej strany Naše Slovensko podľa neho je, že sa do sporov vlády a „mimovládnych“ strán vôbec nemieša. „Nepamätám si nejaké zásadné politické stanovisko tejto strany k nejakej téme, ktorou by celá táto krajina žila,“ tvrdí Hrabko.