Bratislava 21. septembra (Teraz.sk) – Slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, podľa ktorého sa krajiny Európskej únie (EÚ) čoskoro dohodnú na povinnom prerozdeľovaní migrantov zachránených na mori, inak budú „potrestané finančne“, sú jasným signálom o tom, aká iniciatíva sa chystá. „A teraz bude lobovať tak jedna strana, nazvime ju macronovská, ako aj druhá, ktorá s tým nesúhlasí. Ak by to prešlo, mala by to byť dohoda všetkých členských štátov a nie tak, že „my rozhodneme aj za vás“,“ reagoval v TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.

Naposledy totiž povinné migračné kvóty časť členských štátov EÚ odmietala, Rada Európskej únie ich však v septembri 2015 aj tak odhlasovala tzv. kvalifikovanou väčšinou. Podľa Hrabka bol tento spôsob riešenia politicky chybný a aj preto napokon celý projekt povinných migračných kvót stroskotal.

Hrabko považuje slová francúzskeho prezidenta sa politický signál, kvóty však ani zďaleka za hotovú vec nepovažuje. „Najprv musí prísť k dohode,“ upozornil. „Musíme si počkať. Je symptomatické, že to (Macron) povedal práve v Taliansku. Iná situácia by bola, ak by to povedal doma v Paríži. Taliansko má s týmto naozaj veľké problémy,“ poznamenal publicista.

Mimoriadna schôdza Národnej rady s cieľom odvolať premiéra Petra Pellegriniho ukázala, že napriek formálne menšinovému postaveniu sa za odvolanie premiéra vyslovilo iba 62 poslancov a k potrebným 76 hlasom chýbalo ešte 14. „Je to mimoriadne tristná situácia. Vláda je menšinová a široko-ďaleko nie je nikoho, kto by ju vystriedal. Vláda nemá alternatívu a to už nehovorím o zmysluplnej alternatíve, ale o akejkoľvek. Jednoducho ju nemá kto vystriedať pri moci a tak bude ďalej vládnuť,“ povedal Hrabko.



Podľa Hrabka priebeh mimoriadnej schôdze ukázal aj nejednotnosť v postupe poslancov, ktorí na jednej strane reprezentujú novovzniknuté opozičné strany a na druhej tradičnú opozíciu v podobe SaS a OĽaNO. V diskusii totiž voči premiérovi kriticky vystupovali najmä poslanci starých opozičných strán, nové sa do debaty takmer nezapojili.

„Prečo nezaradení poslanci, ktorí sa hlásia k novým stranám, nevystupovali v rozprave pri odvolávaní premiéra Pellegriniho? Asi sa chceli odlíšiť od SaS a OĹaNO, ukázať, že sú iní, veď napokon za odvolanie predsedu vlády hlasovali. Osobne si ale myslím, že tým vysielajú aj signál, že nedokážu spolupracovať. Ak nedokážu spolupracovať ani v takejto veci a jednoducho premiérovi naložiť, ako potom dokážu spolupracovať po voľbách?,“ opýtal sa Hrabko.

Problémy SaS

Sloboda a solidarita (SaS) po mimoriadnom kongrese, na ktorom opätovne zvolila do kresla predsedu Richarda Sulíka, avizuje na začiatok októbra zvolanie ďalšieho mimoriadneho snemu, na ktorom bude schvaľovať kandidátnu listinu do volieb. Tú chce predložiť osobne predseda, hoci svoju verziu už navrhujú aj poslanci SaS združení v platforme Demokratické jadro SaS.

„Takú rozbitú stranu tak krátko pred voľbami som ešte nevidel. Je to bratovražedný boj, ktorý ale nespustil Richard Sulík. Boli to jeho oponenti, ktorí sa označujú ako Demokratické jadro SaS, ktorí Sulíka prirovnali k totalitnému ideológovi, ktorý myslí iba sám na seba a nie na stranu,“ povedal Hrabko na margo štvorice poslancov okolo Ľubomíra Galka . „Mysliac si, podľa môjho názoru, že keď ovládli Republikovú radu, môžu ťahať motúzky všade. Ale tak to nie je, Richard Sulík sa predsa len za tie roky niečo v politike naučil,“ tvrdí Hrabko.

Snem, v ktorom má väčšinu Richard Sulík, je podľa neho vyššie postavený orgán ako Republiková rada a preto má zdanlivo tromfy v rukách predseda strany. Vedel by na sneme presadiť zmenu straníckych stanov, prípadne vylúčenie Ľubomíra Galka, Natálie Blahovej, Jozefa Rajtára a Jany Kiššovej zo strany. Lenže preferencie SaS v dôsledku sporu klesajú a hrozí jej mimoparlamentná budúcnosť.

„Najjednoduchšie riešenie nebýva vždy aj najlepšie. O Mikulášovi Dzurindovi si môže každý myslieť čo chce, ale mal by uznať, že bol veľmi dobrý politický hráč. Vrátane straníckych intríg, ale tie k politike patria. To najjednoduchšie riešenie by znamenalo posilnenie indícií, že SaS sa nemusí dostať do parlamentu,“ upozornil Hrabko.

Richard Sulík má podľa neho dve možnosti. "Buď to utne, alebo sa bude snažiť nájsť kompromis. Ciest je viac, môže sa snažiť, ako by to urobil Mikuláš Dzurinda, rozštiepiť Demokratické jadro. Alebo ich môže na kandidátke ponechať, ale zaradiť ich nižšie, nech sa prekrúžkujú,“ poznamenal Hrabko.

„Je tak trochu paradox, že Richarda Sulíka, ktorý sľuboval urobiť peklo tejto vládnej koalícii, dobehla karma a peklo má vo vlastnej strane. Je to aj tým, že bol v Európskom parlamente a nestíhal sa venovať strane. Iní sa jej venovali,“ dodal.

Defenzíva Mosta-Híd

Očividné problémy má podľa Hrabka aj vládny Most-Híd. Rokovania s SMK o predvolebnej spolupráci neuspeli, v dôsledku čoho sa výrazne zvýšila pravdepodobnosť toho, že maďarská menšina nebude mať po voľbách v parlamente ani jednu stranu, ktorá by ju reprezentovala. „Voličov maďarskej národnosti je menej ako desať percent, to už je príliš málo na dve strany, nieto ešte na tri, štyri, či viac strán. Vyzerá to tak, že ak nepríde k zásadnému obratu, môže sa stať, že maďarská menšina nebude mať zastúpenie v parlamente. A to z dlhodobého hľadiska nie je dobré,“ povedal Hrabko. „Isté je, že Most je v defenzíve. Došlo k výmene na podpredsedníckych miestach v strane, poslanecký klub stratil dvoch poslancov. Neuspeli rokovania s SMK a ktovie ako uspejú ďalšie rokovania, ktoré vedie,“ zhrnul Hrabko.