Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak by neboli zlyhali strany bývalej vládnej koalície, mohli sme mať namiesto dočasnej vlády pod gesciou prezidentky štandardný vládny kabinet, povedal J. Hrabko. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 16. júla (Teraz.sk) – Mandát prezidentky Zuzany Čaputovej na rokovania na summite NATO v litovskom Vilniuse bol dostatočný. V reakcii na vyjadrenia predsedu Smeru-SD Roberta Fica to v TASR TV povedal publicista Juraj Hrabko.
Podľa Roberta Fica je otázne, kto prezidentke garantuje, že sa jej hlasovanie vo Vilniuse pretaví do konkrétnych rozhodnutí vo vláde alebo v parlamente, keďže s politickými stranami o svojom stanovisku nerokovala. Hlava štátu reagovala, že jej stanovisko prešlo štandardnou procedúrou na vláde.
Hrabko konštatoval, že prezidentka, ak by chcela, mohla svoje postoje konzultovať aj s politickými stranami, ale veľký význam by to nemalo. „Zahraničná politická línia Slovenska je dlhodobo nemenná a nateraz nie je dôvod pomýšľať na zmenu,“ tvrdí. „Je pravda, že tu máme dočasne poverenú vládu pani prezidentky Čaputovej bez dôvery parlamentu, ale to neznamená, že táto vláda nefunguje v súlade s ústavou,“ povedal Hrabko.
Dodal, že ak by neboli zlyhali strany bývalej vládnej koalície, mohli sme mať namiesto dočasnej vlády pod gesciou prezidentky štandardný vládny kabinet až do riadneho konca volebného obdobia.
Pre Slovensko je podľa neho najdôležitejším výsledkom summitu posilnenie zabezpečenia východného krídla NATO. Z celosvetového hľadiska je to rozhodnutie o pokračovaní pomoci Ukrajine, najmä zo strany skupiny štátov G7 a Európskej únie.
Aj keď pôvodné očakávania ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského mohli byť väčšie, Ukrajina podľa Hrabka na summite uspela. „Dosiahla to, čo doteraz žiadna iná krajina a tým nemyslím len odpustenie akčného plánu, bola zriadená aj Rada NATO – Ukrajina,“ poznamenal.
Na margo avizovaného rozhodovania o prijatí Hlasu-SD za riadneho člena Strany európskych socialistov, Hrabko povedal, že európske zakotvenie posilňuje politické možnosti strany. „Strana, ktorá nie je zakotvená v európskych štruktúrach má iba lokálny význam,“ konštatoval. Dodal, že Smer-SD už v tomto európskom zoskupení figuruje a ak by so vstupom Hlasu-SD nesúhlasil, mohol by ho minimálne na dlhý čas oddialiť.
Na margo rozhodnutia strany OĽANO a priatelia ísť do volieb v koalícii s Kresťanskou úniou a hnutím Za ľudí, Hrabko poznamenal, že ide o predvolebné rozhodnutie Igora Matoviča, ktoré má za cieľ posilniť imidž OĽANO ako silného politického subjektu. Koalícii totiž na vstup do parlamentu nestačí prekročiť hranicu päť percent, ale potrebuje až sedem percent hlasov. „Až taký veľký risk to nie je, Matovič je veľký hráč, vie robiť kampaň a baví ho to,“ tvrdí Hrabko.
Na druhej strane chápe aj rozhodnutie Progresívneho Slovenska ísť do týchto volieb samostatne. „Či a v akej forme ide politická strana do volieb je výlučne jej záležitosťou. Netreba sa vôbec čudovať Progresívnemu Slovensku, že po skúsenosti, keď do parlamentu neprešli o 900 hlasov, už nechce uzatvárať koalíciu, ale ide do volieb samostatne. Na postup im tak stačí päť percent,“ uzavrel Hrabko.
Podľa Roberta Fica je otázne, kto prezidentke garantuje, že sa jej hlasovanie vo Vilniuse pretaví do konkrétnych rozhodnutí vo vláde alebo v parlamente, keďže s politickými stranami o svojom stanovisku nerokovala. Hlava štátu reagovala, že jej stanovisko prešlo štandardnou procedúrou na vláde.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Hrabko konštatoval, že prezidentka, ak by chcela, mohla svoje postoje konzultovať aj s politickými stranami, ale veľký význam by to nemalo. „Zahraničná politická línia Slovenska je dlhodobo nemenná a nateraz nie je dôvod pomýšľať na zmenu,“ tvrdí. „Je pravda, že tu máme dočasne poverenú vládu pani prezidentky Čaputovej bez dôvery parlamentu, ale to neznamená, že táto vláda nefunguje v súlade s ústavou,“ povedal Hrabko.
Dodal, že ak by neboli zlyhali strany bývalej vládnej koalície, mohli sme mať namiesto dočasnej vlády pod gesciou prezidentky štandardný vládny kabinet až do riadneho konca volebného obdobia.
Pre Slovensko je podľa neho najdôležitejším výsledkom summitu posilnenie zabezpečenia východného krídla NATO. Z celosvetového hľadiska je to rozhodnutie o pokračovaní pomoci Ukrajine, najmä zo strany skupiny štátov G7 a Európskej únie.
Aj keď pôvodné očakávania ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského mohli byť väčšie, Ukrajina podľa Hrabka na summite uspela. „Dosiahla to, čo doteraz žiadna iná krajina a tým nemyslím len odpustenie akčného plánu, bola zriadená aj Rada NATO – Ukrajina,“ poznamenal.
Na margo avizovaného rozhodovania o prijatí Hlasu-SD za riadneho člena Strany európskych socialistov, Hrabko povedal, že európske zakotvenie posilňuje politické možnosti strany. „Strana, ktorá nie je zakotvená v európskych štruktúrach má iba lokálny význam,“ konštatoval. Dodal, že Smer-SD už v tomto európskom zoskupení figuruje a ak by so vstupom Hlasu-SD nesúhlasil, mohol by ho minimálne na dlhý čas oddialiť.
Na margo rozhodnutia strany OĽANO a priatelia ísť do volieb v koalícii s Kresťanskou úniou a hnutím Za ľudí, Hrabko poznamenal, že ide o predvolebné rozhodnutie Igora Matoviča, ktoré má za cieľ posilniť imidž OĽANO ako silného politického subjektu. Koalícii totiž na vstup do parlamentu nestačí prekročiť hranicu päť percent, ale potrebuje až sedem percent hlasov. „Až taký veľký risk to nie je, Matovič je veľký hráč, vie robiť kampaň a baví ho to,“ tvrdí Hrabko.
Na druhej strane chápe aj rozhodnutie Progresívneho Slovenska ísť do týchto volieb samostatne. „Či a v akej forme ide politická strana do volieb je výlučne jej záležitosťou. Netreba sa vôbec čudovať Progresívnemu Slovensku, že po skúsenosti, keď do parlamentu neprešli o 900 hlasov, už nechce uzatvárať koalíciu, ale ide do volieb samostatne. Na postup im tak stačí päť percent,“ uzavrel Hrabko.
