Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vládna koalícia sa nedá poskladať bez OĽaNO a bez Sme rodina by bola slabá. Zvyšní dvaja partneri si musia vybrať, či chcú byť vo vláde, alebo v demokratickej opozícii spolu so Smerom, povedal Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 3. marca (Teraz.sk) – Vo februárových parlamentných voľbách Slovensko podľa publicistu Juraja Hrabka nezaznamenalo len negatívny rekord v množstve prepadnutých hlasov, ale aj rekord v najvyššom náraste voličskej podpory v priebehu troch mesiacov v prípade hnutia OĽaNO. „Pre Igora Matoviča to bol fenomenálny úspech, lebo keď si to zrátame, tak dokázal poraziť aj médiá, ktoré neboli na jeho strane a konali skôr v prospech iných strán. Dokázal poraziť aj prieskumy agentúr, poraziť Slušné Slovensko, poraziť osobnosti, celebrity a celý zvyšok politickej scény. Podobný úspech sa podaril iba Robertovi Ficovi v čase, keď on sám skladal vládu,“ povedal v TABLET.TV Hrabko.
Na margo viac ako 800.000 hlasov pridelených stranám, ktoré do Národnej rady (NR) SR nepostúpili, Hrabko poznamenal, že k smutnému rekordu najviac prispelo viac ako 200.000 hlasov pre koalíciu Progresívne Slovensko/SPOLU. „Len tam prepadlo bezmála sedem percent a k tomu je treba pripočítať KDH, menšinové strany, SNS a ďalšie strany. Ale najväčší prepad hlasov v histórii je to najmä vďaka chýbajúcim štyrom stotinkám PS/SPOLU. A viac ako 35.000 hlasov bolo neplatných,“ povedal.
Progresívci sa rozhodli rešpektovať aj zmysel, nie iba formu ustanovení volebného zákona, ktorý hovorí, že ak sa dva alebo tri subjekty spoja do predvolebnej koalície, musia prekročiť nie päťpercentný, ale až sedempercentný prah pre vstup do parlamentu. Napokon na to doplatili a tesne do parlamentu nepostúpili.
Opatrnejšie OĽaNO sa iba premenovalo na OĽaNO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola, takže im napriek rôznorodosti kandidujúcich subjektov stačilo na postup do parlamentu dosiahnuť päť percent. „Je treba povedať, že ani volebné strany, ako je OĽaNO-NOVA-KÚ-Zmena zdola neporušili zákon. Mala by vzniknúť debata o nezmyselnosti zvýšenia kvóra pre koalície, pretože sa ukazuje, že sa dá ľahko obísť,“ konštatoval Hrabko.
Okrem koalície PS/SPOLU sa do parlamentu neprebojovalo ani KDH, obidve menšinové strany, SNS, Dobrá voľba, Vlasť, či ďalšie subjekty. „Ak tieto voľby priniesli historicky najväčší prepad hlasov, logicky prinášajú aj najväčšie množstvo odstúpení predsedov strán, ktoré sa do parlamentu neprebojovali. Čo bude s týmito stranami v budúcnosti, je ešte predčasné hovoriť, ešte to nevedia ani ony samy. Tieto strany majú teraz relatívne dlhý čas na to, aby sa konsolidovali a pripravili na ďalšie voľby,“ povedal Hrabko.
Naopak, OĽaNO už avizovalo záujem vytvoriť štvorkoalíciu so stranami Sme rodina, SaS a Za ľudí. Takéto zoskupenie by malo k dispozícii v parlamente ústavnú väčšinu. Na otázku, či v takejto koalícii nebude hrať OĽaNO príliš dominantnú úlohu, keďže si Igor Matovič bude môcť dovoliť prakticky kedykoľvek niektorého z menších partnerov z koalície vytlačiť bez toho, že by stratil v NR SR väčšinu, Hrabko odpovedal, že OĽaNO by bolo dominantné aj v trojkoalícii.
„Vždy sa lepšie vládne, ak je vo vládnej koalícii menej subjektov. Ale pri Igorovi Matovičovi to až tak neplatí. A bez neho nie je možné vyskladať vládu,“ povedal Hrabko. „Žiadna z ostatných troch strán nebude chcieť len tak odísť z rokovaní a byť spolu so Smerom-SD demokratickou opozíciou. Voči OĽaNO neexistuje alternatíva. Ale ak chce uplatniť vôľu voličov vyjadrenú vo voľbách, kedy došlo k radikálnej zmene politickej situácie, musí sa snažiť aj Igor Matovič,“ tvrdí publicista.
„Ak chce v krajine presadiť radikálne zmeny, omnoho lepšie sa mu to bude robiť s ústavnou väčšinou. A momentálne si neviem predstaviť argumenty zvyšných troch strán, prečo by do takejto koalície nevstúpili,“ dodáva.
Námietky Andreja Kisku, ktorý by uprednostnil vládu bez Borisa Kollára, nie sú podľa Hrabka relevantné. „Bez Borisa Kollára by mala koalícia iba 78 hlasov, to by bola veľmi krehká väčšina. Pán Kiska múti vodu, lebo je sklamaný z výsledkov volieb. Čo sa mu nedá zazlievať. Ale je pre neho prijateľnejšie ostať v opozícii so Smerom a kotlebovcami? Práve ich chcel v týchto voľbách poraziť, ale podľa volebných výsledkov oni porazili jeho,“ povedal Hrabko.
Prezidentka Zuzana Ćaputová sa v rozpore s tradíciou rozhodla nepoveriť automaticky rokovaniami o zložení kabinetu lídra najsilnejšej strany, ale realizovala najprv vlastné rozhovory s cieľom overiť, či sú tri menšie strany ochotné do prípadnej koalície ísť. „Nemá to žiadny politický ani vecný význam, jedine ak marketingový. Čo jej môžu povedať lídri strán? Maximálne to, že uvažujú o vstupe do vládnej koalície. Nemôžu jej garantovať, že do koalície vstúpia, lebo kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič,“ uzavrel Hrabko.
Na margo viac ako 800.000 hlasov pridelených stranám, ktoré do Národnej rady (NR) SR nepostúpili, Hrabko poznamenal, že k smutnému rekordu najviac prispelo viac ako 200.000 hlasov pre koalíciu Progresívne Slovensko/SPOLU. „Len tam prepadlo bezmála sedem percent a k tomu je treba pripočítať KDH, menšinové strany, SNS a ďalšie strany. Ale najväčší prepad hlasov v histórii je to najmä vďaka chýbajúcim štyrom stotinkám PS/SPOLU. A viac ako 35.000 hlasov bolo neplatných,“ povedal.
Progresívci sa rozhodli rešpektovať aj zmysel, nie iba formu ustanovení volebného zákona, ktorý hovorí, že ak sa dva alebo tri subjekty spoja do predvolebnej koalície, musia prekročiť nie päťpercentný, ale až sedempercentný prah pre vstup do parlamentu. Napokon na to doplatili a tesne do parlamentu nepostúpili.
Opatrnejšie OĽaNO sa iba premenovalo na OĽaNO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola, takže im napriek rôznorodosti kandidujúcich subjektov stačilo na postup do parlamentu dosiahnuť päť percent. „Je treba povedať, že ani volebné strany, ako je OĽaNO-NOVA-KÚ-Zmena zdola neporušili zákon. Mala by vzniknúť debata o nezmyselnosti zvýšenia kvóra pre koalície, pretože sa ukazuje, že sa dá ľahko obísť,“ konštatoval Hrabko.
Okrem koalície PS/SPOLU sa do parlamentu neprebojovalo ani KDH, obidve menšinové strany, SNS, Dobrá voľba, Vlasť, či ďalšie subjekty. „Ak tieto voľby priniesli historicky najväčší prepad hlasov, logicky prinášajú aj najväčšie množstvo odstúpení predsedov strán, ktoré sa do parlamentu neprebojovali. Čo bude s týmito stranami v budúcnosti, je ešte predčasné hovoriť, ešte to nevedia ani ony samy. Tieto strany majú teraz relatívne dlhý čas na to, aby sa konsolidovali a pripravili na ďalšie voľby,“ povedal Hrabko.
Koaličné rokovania
Naopak, OĽaNO už avizovalo záujem vytvoriť štvorkoalíciu so stranami Sme rodina, SaS a Za ľudí. Takéto zoskupenie by malo k dispozícii v parlamente ústavnú väčšinu. Na otázku, či v takejto koalícii nebude hrať OĽaNO príliš dominantnú úlohu, keďže si Igor Matovič bude môcť dovoliť prakticky kedykoľvek niektorého z menších partnerov z koalície vytlačiť bez toho, že by stratil v NR SR väčšinu, Hrabko odpovedal, že OĽaNO by bolo dominantné aj v trojkoalícii.
„Vždy sa lepšie vládne, ak je vo vládnej koalícii menej subjektov. Ale pri Igorovi Matovičovi to až tak neplatí. A bez neho nie je možné vyskladať vládu,“ povedal Hrabko. „Žiadna z ostatných troch strán nebude chcieť len tak odísť z rokovaní a byť spolu so Smerom-SD demokratickou opozíciou. Voči OĽaNO neexistuje alternatíva. Ale ak chce uplatniť vôľu voličov vyjadrenú vo voľbách, kedy došlo k radikálnej zmene politickej situácie, musí sa snažiť aj Igor Matovič,“ tvrdí publicista.
„Ak chce v krajine presadiť radikálne zmeny, omnoho lepšie sa mu to bude robiť s ústavnou väčšinou. A momentálne si neviem predstaviť argumenty zvyšných troch strán, prečo by do takejto koalície nevstúpili,“ dodáva.
Námietky Andreja Kisku, ktorý by uprednostnil vládu bez Borisa Kollára, nie sú podľa Hrabka relevantné. „Bez Borisa Kollára by mala koalícia iba 78 hlasov, to by bola veľmi krehká väčšina. Pán Kiska múti vodu, lebo je sklamaný z výsledkov volieb. Čo sa mu nedá zazlievať. Ale je pre neho prijateľnejšie ostať v opozícii so Smerom a kotlebovcami? Práve ich chcel v týchto voľbách poraziť, ale podľa volebných výsledkov oni porazili jeho,“ povedal Hrabko.
Prezidentka
Prezidentka Zuzana Ćaputová sa v rozpore s tradíciou rozhodla nepoveriť automaticky rokovaniami o zložení kabinetu lídra najsilnejšej strany, ale realizovala najprv vlastné rozhovory s cieľom overiť, či sú tri menšie strany ochotné do prípadnej koalície ísť. „Nemá to žiadny politický ani vecný význam, jedine ak marketingový. Čo jej môžu povedať lídri strán? Maximálne to, že uvažujú o vstupe do vládnej koalície. Nemôžu jej garantovať, že do koalície vstúpia, lebo kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič,“ uzavrel Hrabko.
