Smer chce zjednotiť volebné termíny, aby pridal svojim županom rok funkčného obdobia, Procházka zo svojho odchodu z NRSR vyťaží a Kaliňák možno príde o stranícky post, povedal v TABLET.TV J. Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 3. novembra (Teraz.sk) – Aj keď zámerom lídra OĽaNO Igora Matoviča nemuselo byť urážanie židovského národa, Juraj Hrabko si nemyslí, že jeho kontroverzný výrok v parlamente bol náhodný. „Nepredpokladám, že mu to vykĺzlo, na tieto prejavy by sa poslanci mali pripravovať. A myslím si, že ho použil (príklad z koncentračného tábora, pozn. Teraz.sk), hoci to neviem dokázať, zámerne,“ povedal Hrabko v diskusii na Tablet.tv.
Matovičovo prirovnanie situácie v parlamente k futbalovému zápasu medzi Židmi a dozorcami v koncentračnom tábore, považuje Hrabko za neadekvátne. Ak chcel poukázať na nerovnováhu medzi právami parlamentnej väčšiny a menšiny po schválení novely rokovacieho poriadku, mal si podľa Hrabka nájsť inú metaforu. „Ja si myslím, že to bolo mimoriadne vulgárne a nevhodné a neslušné, takéto prirovnanie. Existuje dostatok iných, vhodnejších,“ povedal Hrabko. „Mal sa za to ospravedlniť,“ dodal s tým, že samotnú novelu rokovacieho poriadku považuje aj on osobne za protiústavnú, to však neospravedlňuje použitý príklad.
Úvahy Smeru-SD a Mosta – Híd o zjednotení termínov komunálnych volieb a volieb do vyšších územných celkov (VÚC) považuje Hrabko za účelové. Podmienkou realizácie tohto zámeru je totiž buď jednorazové krátenie, alebo predĺženie volebného obdobia župných alebo komunálnych predstaviteľov. Zatiaľ sa uvažuje o predĺžení obdobia županov a župných poslancov o rok. „Myslím si, že ide iba o mocenský zámer Smeru udržať sa v kreslách čo možno najdlhšie,“ komentuje Hrabko.
„Aj skrátenie, aj predĺženie, je rovnako ústavný problém, to znamená, že aj preto musí prísť k novele ústavy alebo k prijatiu ústavného zákona,“ pripomenul Hrabko, podľa ktorého by teoreticky bolo možné skrátiť niektoré z budúcich volebných období. Ani to by však podľa neho nebolo zárukou, že voľby do VÚC a komunálne voľby v budúcnosti vždy a všade prebehnú v tom istom termíne, keďže môže prísť aj k predčasným voľbám.
Rozhodnutie Radoslava Procházku odísť z Národnej rady SR bez ohľadu na to, ako dopadne jeho kandidatúra na sudcu Všeobecného súdu Európskej únie, má podľa Hrabka vnútornú logiku. „Tu sme svedkami, že ľudia sa vzdávajú poslaneckého mandátu, až keď sú zvolení do ďalšej funkcie. Tam existuje predsa len iná kultúra. To znamená, že keď sa o ňom hlasuje, už by mal pôsobiť ako nestranný a nezávislý. Rozhodne nie byť členom politickej strany alebo vykonávať politickú funkciu, ktorou mandát poslanca samozrejme je,“ povedal Hrabko.
V slovenskej politike podľa neho Procházka žiadne veľké pozície nestráca. „Podľa môjho názoru už do politiky nevstúpi. Áno, oplatí sa mu to,“ uzavrel Hrabko.
Po oznámení Dušana Čaploviča, že na decembrovom straníckom sneme nebude znovu kandidovať na post podpredsedu Smeru-SD a očakávanej strate straníckej funkcie zo strany Pavla Pašku, sa podľa Hrabka nedá vylúčiť ani to, že o funkciu podpredsedu najväčšej vládnej strany príde aj Robert Kaliňák. „V straníckej kampani je už nepoužiteľný,“ odhadol Hrabko, ktorý však nepredpokladá, že by Kaliňák prišiel aj o vládny post.
V diskusii sa Hrabko vyjadril aj k nabiehajúcej reforme komunikácie štátu s právnickými osobami. Od začiatku budúceho roka si musia všetky právnické osoby okrem živnostníkov aktivovať elektronické schránky, kam im budú štátne inštitúcie zasielať poštu. Už dnes takto začínajú s právnickými osobami komunikovať súdy.
„Myslím si, že reformu sa nepodarí etablovať v tom čase, ako by mala,“ odhadol Hrabko. Ale z dlhodobého hľadiska je takáto zmena podľa neho nevyhnutná. „Treba počas bežného postupu vychytať muchy, ktoré tam určite sú. Ale na to sa príde až praxou, používaním,“ dodal s tým, že inak, ako riešením problémov „za pochodu“, sa podľa neho reforma ani zaviesť nedá.
Matovičovo prirovnanie situácie v parlamente k futbalovému zápasu medzi Židmi a dozorcami v koncentračnom tábore, považuje Hrabko za neadekvátne. Ak chcel poukázať na nerovnováhu medzi právami parlamentnej väčšiny a menšiny po schválení novely rokovacieho poriadku, mal si podľa Hrabka nájsť inú metaforu. „Ja si myslím, že to bolo mimoriadne vulgárne a nevhodné a neslušné, takéto prirovnanie. Existuje dostatok iných, vhodnejších,“ povedal Hrabko. „Mal sa za to ospravedlniť,“ dodal s tým, že samotnú novelu rokovacieho poriadku považuje aj on osobne za protiústavnú, to však neospravedlňuje použitý príklad.
Úvahy Smeru-SD a Mosta – Híd o zjednotení termínov komunálnych volieb a volieb do vyšších územných celkov (VÚC) považuje Hrabko za účelové. Podmienkou realizácie tohto zámeru je totiž buď jednorazové krátenie, alebo predĺženie volebného obdobia župných alebo komunálnych predstaviteľov. Zatiaľ sa uvažuje o predĺžení obdobia županov a župných poslancov o rok. „Myslím si, že ide iba o mocenský zámer Smeru udržať sa v kreslách čo možno najdlhšie,“ komentuje Hrabko.
„Aj skrátenie, aj predĺženie, je rovnako ústavný problém, to znamená, že aj preto musí prísť k novele ústavy alebo k prijatiu ústavného zákona,“ pripomenul Hrabko, podľa ktorého by teoreticky bolo možné skrátiť niektoré z budúcich volebných období. Ani to by však podľa neho nebolo zárukou, že voľby do VÚC a komunálne voľby v budúcnosti vždy a všade prebehnú v tom istom termíne, keďže môže prísť aj k predčasným voľbám.
Procházka odchádza z parlamentu
Rozhodnutie Radoslava Procházku odísť z Národnej rady SR bez ohľadu na to, ako dopadne jeho kandidatúra na sudcu Všeobecného súdu Európskej únie, má podľa Hrabka vnútornú logiku. „Tu sme svedkami, že ľudia sa vzdávajú poslaneckého mandátu, až keď sú zvolení do ďalšej funkcie. Tam existuje predsa len iná kultúra. To znamená, že keď sa o ňom hlasuje, už by mal pôsobiť ako nestranný a nezávislý. Rozhodne nie byť členom politickej strany alebo vykonávať politickú funkciu, ktorou mandát poslanca samozrejme je,“ povedal Hrabko.
V slovenskej politike podľa neho Procházka žiadne veľké pozície nestráca. „Podľa môjho názoru už do politiky nevstúpi. Áno, oplatí sa mu to,“ uzavrel Hrabko.
Snem Smeru-SD
Po oznámení Dušana Čaploviča, že na decembrovom straníckom sneme nebude znovu kandidovať na post podpredsedu Smeru-SD a očakávanej strate straníckej funkcie zo strany Pavla Pašku, sa podľa Hrabka nedá vylúčiť ani to, že o funkciu podpredsedu najväčšej vládnej strany príde aj Robert Kaliňák. „V straníckej kampani je už nepoužiteľný,“ odhadol Hrabko, ktorý však nepredpokladá, že by Kaliňák prišiel aj o vládny post.
Elektronické schránky
V diskusii sa Hrabko vyjadril aj k nabiehajúcej reforme komunikácie štátu s právnickými osobami. Od začiatku budúceho roka si musia všetky právnické osoby okrem živnostníkov aktivovať elektronické schránky, kam im budú štátne inštitúcie zasielať poštu. Už dnes takto začínajú s právnickými osobami komunikovať súdy.
„Myslím si, že reformu sa nepodarí etablovať v tom čase, ako by mala,“ odhadol Hrabko. Ale z dlhodobého hľadiska je takáto zmena podľa neho nevyhnutná. „Treba počas bežného postupu vychytať muchy, ktoré tam určite sú. Ale na to sa príde až praxou, používaním,“ dodal s tým, že inak, ako riešením problémov „za pochodu“, sa podľa neho reforma ani zaviesť nedá.