Bratislava 4. septembra (Teraz.sk) – Pozícia ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) sa po rozhodnutí policajného prezidenta Petra Kovaříka podať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru mierne posilnila. Hoci opozícia bude aj naďalej v maximálnej miere tlačiť na jeho odchod, znížila sa motivácia koaličného hnutia Sme rodina tento tlak podporovať. V diskusii na TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

„Rozhodnutie hodnotím ako správne a prišlo relatívne včas. Nemôže byť tá istá osoba aj obvinená, aj policajným prezidentom. Pán Kovařík to pochopil a zariadil sa podľa toho,“ povedal Hrabko. Dodal, že toto rozhodnutie policajného prezidenta nesúvisí s tým, či sa v budúcnosti obvinenie ukáže ako relevantné, alebo nie.

Opozícia bude podľa Hrabka odchod ministra požadovať aj naďalej, nemá však dosť poslancov na to, aby takúto zmenu presadila. Koalícia sa podľa Hrabka sústredí už skôr na otázku, kto Kovaříka vo funkcii nahradí.



Hrabko konštatoval, že posledná novela zákona, ktorá ministrovi vnútra vzala právomoc samostatne vyberať a odvolávať policajného prezidenta, bola nešťastná. „Ak má byť minister vnútra zodpovedný za prácu polície, musí mať páky na policajného prezidenta. To znamená, že by si ho mal vybrať a mal by mať právo ho aj odvolať. Teraz je to zbytočne dlhá a komplikovaná procedúra,“ poznamenal.

Keďže dnes do výberu policajného prezidenta vstupuje aj parlament, mala by sa koalícia vopred dohodnúť na spoločnom postupe. Alternatívou k dohode je totiž spontánny politický vývoj, kedy ide každý koaličný subjekt podľa samostatnej stratégie. „Vtedy je to ale v prospech opozície a neprospech vládnej koalície,“ upozornil Hrabko.



„Myslím si, že tomuto vládna koalícia predíde a urobí dohodu, ktorá už potom bude realizovaná pomerne normálnym spôsobom cez parlamentný výbor aj cez ministra vnútra,“ odhadol.

Rozhodnutie generálnej prokuratúry

Na margo rozhodnutia generálnej prokuratúry zrušiť obvinenia bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému Hrabko povedal, že prokuratúra iba využila svoje zákonné oprávnenie.

„Generálna prokuratúra má strážiť zákonnosť a zákonné postupy, na to ju máme v ústave. A generálny prokurátor, respektíve jeho námestník, postupovali tak, ako im to zákon umožňuje. Neporušili zákon a rozhodol ten, kto má na to právomoc,“ upozornil Hrabko. „Nemusíme s tým súhlasiť, ale musíme to akceptovať. Presne tak, ako keď sme hovorili o rozhodnutí ústavného súdu, ktorý neumožnil skrátenie volebného obdobia referendom,“ pripomenul.

Argument, že dôkaznú situáciu už hodnotili súdy pri posudzovaní opodstatnenosti kolúznej väzby bývalého riaditeľa SIS, označil Hrabko za irelevantný. „Keď o vzatí do väzby rozhodujú súdy, posudzujú celkom iné veci ako generálna prokuratúra, keď skúma zákonnosť postupu vo veci samotnej,“ konštatoval publicista.

Dodal, že každý, vrátane generálneho prokurátora Maroša Žilinku, je kritizovateľný, mnohé politické vyjadrenia na jeho adresu však vníma ako veľmi nešťastné. „Toto rozhodnutie sa nedá napadnúť, čo ale neznamená, že sa nemôže ísť od začiatku. A tentoraz už zákonným postupom, aby potom generálny prokurátor nenašiel dôvody na jeho zrušenie,“ naznačil Hrabko.

Kríza v strane Za ľudí

Na margo očakávaného odchodu časti poslancov zo strany Za ľudí Hrabko povedal, že dôsledky tohto politického rozhodnutia môžu byť ďalekosiahle. „Môžu otriasť vládnou koalíciou, alebo ju, naopak, istým spôsobom upevniť,“ povedal Hrabko s tým, že kľúčovou otázkou nie sú samotné počty poslancov, keďže koalícia by mala v parlamente väčšinu aj keby ostala len na báze OĽaNO/Sme rodina/SaS.

Ak by však chcela skupina poslancov okolo ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej pôsobiť ako piaty koaličný subjekt, vyžiadalo by si to zmenu koaličnej zmluvy. Druhá možnosť je, že by poslanci prestúpili do iného koaličného klubu a tretia, že by išli do opozície.