Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aktuálne sú podľa Hrabka predstavy ruskej a ukrajinskej strany o mieri natoľko odlišné, že sa za rokovacím stolom nestretnú ani na júnovej mierovej konferencii vo Švajčiarsku. (správa PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 11. mája (Teraz.sk) – Možnosť rokovaní o ukončení konfliktu na Ukrajine v Bratislave, ktorú vo svojom prejave pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom 8. mája spomenul zvolený prezident Peter Pellegrini, je hudbou budúcnosti. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Aktuálne sú podľa neho predstavy ruskej a ukrajinskej strany o tom, ako by mal mier vyzerať, natoľko odlišné, že sa za jedným rokovacím stolom nestretnú ani na júnovej mierovej konferencii vo Švajčiarsku. Myšlienka stretnutia v Bratislave je preto podľa Hrabka v tomto čase čisto teoretická.
Na margo Pellegriniho slov, že Slovensko už má s podobným summitom skúsenosti, Hrabko poznamenal, že stretnutie amerického a ruského prezidenta v Bratislave v roku 2005 bolo veľkým úspechom slovenskej diplomacie. „Ako predseda vlády to vtedy organizoval Mikuláš Dzurinda. Bola to to veľká udalosť, každá krajina nám to vtedy závidela. Rovnako by nám závideli aj túto vec, ak by sa ju podarilo organizovať v Bratislave, ale to je hudba budúcnosti,“ konštatoval Hrabko.
Viac ako 1500 bombových hrozieb v priestoroch škôl, bánk či predajní elektroniky v priebehu utorka (7.5.) považuje Hrabko za v slovenských pomeroch bezprecedentný útok. „Útok v takomto rozsahu si naozaj nepamätám. Budeme si ale na to musieť podľa môjho názoru zvykať,“ upozornil. Samotné sprísnenie trestov pre páchateľov útokov, ktoré ako možnosť spomínal minister vnútra Šutaj Eštok (Hlas-SD), podľa Hrabka nepomôže a bude potrebné vypracovať celý komplex preventívnych opatrení.
Odloženie voľby kandidátov na ústavného sudcu až na júnovú schôdzu parlamentu považuje Hrabko za nesprávne, keďže bráni prezidentke Zuzane Čaputovej vo výkone jej kompetencie zabezpečovať riadny chod ústavných inštitúcií. „Ústavnému súdu chýba jeden sudca a pani prezidentka nemôže rozhodnúť, pokiaľ nemá návrh,“ konštatoval Hrabko.
Zatiaľ čo opozičné návrhy na vyslovenie nedôvery členom vlády sú skôr príležitosťou vyjadriť v parlamente výhrady k ich práci, než reálnou šancou na výmenu konkrétnej osoby, v prípade koaličného návrhu na výmenu predsedníčky Osobitného kontrolného výboru pre kontrolu činnosti SIS Márie Kolíkovej (SaS) je možnosť zmeny reálna. „Ak sa vládna koalícia rozhodne odvolať predsedu ktoréhokoľvek výboru, má na to väčšinu,“ konštatoval Hrabko.
Aktuálne sú podľa neho predstavy ruskej a ukrajinskej strany o tom, ako by mal mier vyzerať, natoľko odlišné, že sa za jedným rokovacím stolom nestretnú ani na júnovej mierovej konferencii vo Švajčiarsku. Myšlienka stretnutia v Bratislave je preto podľa Hrabka v tomto čase čisto teoretická.
UPOZORNENIE: Rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Na margo Pellegriniho slov, že Slovensko už má s podobným summitom skúsenosti, Hrabko poznamenal, že stretnutie amerického a ruského prezidenta v Bratislave v roku 2005 bolo veľkým úspechom slovenskej diplomacie. „Ako predseda vlády to vtedy organizoval Mikuláš Dzurinda. Bola to to veľká udalosť, každá krajina nám to vtedy závidela. Rovnako by nám závideli aj túto vec, ak by sa ju podarilo organizovať v Bratislave, ale to je hudba budúcnosti,“ konštatoval Hrabko.
Viac ako 1500 bombových hrozieb v priestoroch škôl, bánk či predajní elektroniky v priebehu utorka (7.5.) považuje Hrabko za v slovenských pomeroch bezprecedentný útok. „Útok v takomto rozsahu si naozaj nepamätám. Budeme si ale na to musieť podľa môjho názoru zvykať,“ upozornil. Samotné sprísnenie trestov pre páchateľov útokov, ktoré ako možnosť spomínal minister vnútra Šutaj Eštok (Hlas-SD), podľa Hrabka nepomôže a bude potrebné vypracovať celý komplex preventívnych opatrení.
Odloženie voľby kandidátov na ústavného sudcu až na júnovú schôdzu parlamentu považuje Hrabko za nesprávne, keďže bráni prezidentke Zuzane Čaputovej vo výkone jej kompetencie zabezpečovať riadny chod ústavných inštitúcií. „Ústavnému súdu chýba jeden sudca a pani prezidentka nemôže rozhodnúť, pokiaľ nemá návrh,“ konštatoval Hrabko.
Zatiaľ čo opozičné návrhy na vyslovenie nedôvery členom vlády sú skôr príležitosťou vyjadriť v parlamente výhrady k ich práci, než reálnou šancou na výmenu konkrétnej osoby, v prípade koaličného návrhu na výmenu predsedníčky Osobitného kontrolného výboru pre kontrolu činnosti SIS Márie Kolíkovej (SaS) je možnosť zmeny reálna. „Ak sa vládna koalícia rozhodne odvolať predsedu ktoréhokoľvek výboru, má na to väčšinu,“ konštatoval Hrabko.
