Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šance, že návrh zákona o štátnom rozpočte v parlamente prejde, sú podľa mňa veľmi dobré, povedal v TASR TV Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 10. novembra (Teraz.sk) – Možnosť vyhlásenia predčasných volieb by mala byť súčasťou slovenskej ústavy a správne by bolo aj zakotvenie možnosti skrátiť volebné obdobie referendom. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Dodal, že ústavná väčšina 90 poslancov by podľa neho dokázala vyvolať predčasné voľby aj za dnešného právneho stavu, bolo by však lepšie mať tieto pravidlá priamo zakotvené v ústave.
S názormi, že by to nemalo byť možné cestou referenda, Hrabko nesúhlasí. „Samozrejme, že je to správne. Pokiaľ máme v ústave zakotvené, že moc pochádza z ľudu a že ľud si ju môže uplatniť aj priamo, je to normálny a štandardný nástroj. Ak to zakážeme, môžeme rovno zakázať aj referendum ako také,“ konštatoval.
Dodal, že podmienka účasti viac ako polovice všetkých registrovaných voličov na referende je dostatočne vysoká na to, aby sa tento inštitút nezneužíval na permanentné odvolávanie existujúcich vlád.
Aj vzhľadom na to, že podmienku nadpolovičnej účasti splnilo v celej histórii Slovenska len jediné referendum, o vstupe do Európskej únie, Hrabko neočakáva úspech aktuálneho referenda, ktoré prezidentka Zuzana Čaputová vyhlásila na 21. januára 2023. Komentár hlavy štátu, že považuje referendum za súčasť kampane jednej politickej strany a nebude ľudí vyzývať na účasť, ani neúčasť, považuje Hrabko za nešťastný. „Bol by to zázrak, keby bolo referendum úspešné. Aj z tohto pohľadu bolo podľa mňa vyhlásenie prezidentky úplne zbytočné,“ povedal.
Nesúhlasí však s názormi, že prezidentka vypísala referendum neskoro. „Pani prezidentka mala dve možnosti. Po prepočítaní podpisov na petičných hárkoch mohla vyhlásiť referendum, alebo sa mohla obrátiť na ústavný súd. Zvolila si druhú možnosť. A v takej situácii už neostalo nič iné, iba počkať, ako rozhodne ústavný súd,“ konštatoval Hrabko.
Parlament po technickej prestávke opäť začal rokovať, viacero noriem bolo schválených dokonca ústavnou väčšinou, iné sa však presúvali na koniec schôdze alebo dokonca až na nasledujúcu. Podľa Hrabka sú jednotlivé hlasovania výsledkom ad hoc dohôd menšinovej vládnej koalície s rôznymi opozičnými poslancami. Na tomto princípe podľa neho môže uspieť aj zákon o štátnom rozpočte na budúci rok. „Šance, že návrh zákona o štátnom rozpočte v parlamente prejde, sú podľa mňa veľmi dobré,“ povedal s tým, že koalícia môže získať podporu časti poslancov zvolených za ĽS NS.
Lekárske odborové združenie (LOZ) nie je spokojné s vládnym návrhom memoranda a je pripravené predložiť vlastné návrhy riešení situácie v zdravotníctve. Výpovede lekárov zatiaľ ostávajú v platnosti. „Treba si počkať na znenie memoranda, ktoré sľúbilo predložiť LOZ, keďže vládne memorandum považujú za vágne. Uvidíme, aký bude výsledok, lebo v takejto situácii rokovať treba. Zatiaľ priestor na rokovanie je, aj v parlamente bude na túto tému mimoriadna schôdza,“ reagoval Hrabko.
Dodal, že ústavná väčšina 90 poslancov by podľa neho dokázala vyvolať predčasné voľby aj za dnešného právneho stavu, bolo by však lepšie mať tieto pravidlá priamo zakotvené v ústave.
S názormi, že by to nemalo byť možné cestou referenda, Hrabko nesúhlasí. „Samozrejme, že je to správne. Pokiaľ máme v ústave zakotvené, že moc pochádza z ľudu a že ľud si ju môže uplatniť aj priamo, je to normálny a štandardný nástroj. Ak to zakážeme, môžeme rovno zakázať aj referendum ako také,“ konštatoval.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Dodal, že podmienka účasti viac ako polovice všetkých registrovaných voličov na referende je dostatočne vysoká na to, aby sa tento inštitút nezneužíval na permanentné odvolávanie existujúcich vlád.
Aj vzhľadom na to, že podmienku nadpolovičnej účasti splnilo v celej histórii Slovenska len jediné referendum, o vstupe do Európskej únie, Hrabko neočakáva úspech aktuálneho referenda, ktoré prezidentka Zuzana Čaputová vyhlásila na 21. januára 2023. Komentár hlavy štátu, že považuje referendum za súčasť kampane jednej politickej strany a nebude ľudí vyzývať na účasť, ani neúčasť, považuje Hrabko za nešťastný. „Bol by to zázrak, keby bolo referendum úspešné. Aj z tohto pohľadu bolo podľa mňa vyhlásenie prezidentky úplne zbytočné,“ povedal.
Nesúhlasí však s názormi, že prezidentka vypísala referendum neskoro. „Pani prezidentka mala dve možnosti. Po prepočítaní podpisov na petičných hárkoch mohla vyhlásiť referendum, alebo sa mohla obrátiť na ústavný súd. Zvolila si druhú možnosť. A v takej situácii už neostalo nič iné, iba počkať, ako rozhodne ústavný súd,“ konštatoval Hrabko.
Parlament po technickej prestávke opäť začal rokovať, viacero noriem bolo schválených dokonca ústavnou väčšinou, iné sa však presúvali na koniec schôdze alebo dokonca až na nasledujúcu. Podľa Hrabka sú jednotlivé hlasovania výsledkom ad hoc dohôd menšinovej vládnej koalície s rôznymi opozičnými poslancami. Na tomto princípe podľa neho môže uspieť aj zákon o štátnom rozpočte na budúci rok. „Šance, že návrh zákona o štátnom rozpočte v parlamente prejde, sú podľa mňa veľmi dobré,“ povedal s tým, že koalícia môže získať podporu časti poslancov zvolených za ĽS NS.
Lekárske odborové združenie (LOZ) nie je spokojné s vládnym návrhom memoranda a je pripravené predložiť vlastné návrhy riešení situácie v zdravotníctve. Výpovede lekárov zatiaľ ostávajú v platnosti. „Treba si počkať na znenie memoranda, ktoré sľúbilo predložiť LOZ, keďže vládne memorandum považujú za vágne. Uvidíme, aký bude výsledok, lebo v takejto situácii rokovať treba. Zatiaľ priestor na rokovanie je, aj v parlamente bude na túto tému mimoriadna schôdza,“ reagoval Hrabko.
