Bratislava 20. augusta (Teraz.sk) – Doplnenie ústavy o možnosť skrátiť volebné obdobie referendom alebo hlasovaním parlamentu by bolo správnym krokom, ale Národná rada (NR) SR dokáže skrátiť volebné obdobie hlasovaním aj bez toho. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Pripomenul, že aktuálna vládna koalícia doplnila ústavu o vetu, ktorá Ústavnému súdu (ÚS) vyslovene zakazuje posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou. Takže parlament môže odhlasovať skrátenie volebného obdobia ústavným zákonom, ako to v minulosti už urobil, a ÚS to posudzovať nesmie. „Ak by poslanci prijali ústavný zákon o skrátení volebného obdobia, ústavný súd je von z hry,“ tvrdí Hrabko.

Zároveň ale pripomína príklad z Českej republiky, kde poslanci vyriešili podobný problém systémovo, doplnením ústavy o možnosť skrátenia volebného obdobia.



Predčasné voľby, rovnako ako možnosť menšinovej vlády, sú podľa neho normálnymi politickými nástrojmi demokratickej spoločnosti a je len na samotných politikoch, či sa rozhodnú niektorý z nich využiť.

Iná otázka podľa Hrabka je, či by menšinový kabinet pod vedením Eduarda Hegera reálne dokázal dlhodobo riadiť štát. Na Slovensku v minulosti existovala pomerne stabilná menšinová vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu, Hrabko si však nemyslí, že by ho aktuálny premiér v dnešnej politickej situácii dokázal napodobniť. „Ja to nekritizujem, iba konštatujem,“ povedal Hrabko.

Dodal, že SaS sa stále ešte môže rozhodnúť pre návrat do vládnej koalície. Ak by však ministri za SaS reálne podali demisiu, očakáva neprehľadné vládnutie postavené na ad hoc stratégiách. „Uvidíme, komu to bude vyhovovať. Súčasnej vláde určite nie,“ odhaduje Hrabko.



Významnú úlohu pri hľadaní podpory v parlamente by v takom prípade podľa neho hral líder hnutia Sme rodina Boris Kollár. „Bude na ňom, aby hľadal podporu a pomoc pri priechodnosti vládnych zákonov. Bude musieť ad hoc zvoliť nejakú stratégiu,“ poznamenal Hrabko.

Možnosť, že by opozícia využila početnú prevahu a úplne zablokovala činnosť parlamentu, je podľa Hrabka nereálna. Skôr očakáva, že zvyšok vládnej koalície bude vyvíjať tlak na SaS, aby podporovala aspoň tie zákony, ktoré boli súčasťou Programového vyhlásenia vlády.

Šanca, že sa pomery vo vládnej koalícii začnú konsolidovať po sobotnom (20.8.) stretnutí koaličných lídrov, je podľa Hrabka veľmi malá. „Zatiaľ to nevyzerá, že by sa chceli udobriť, skôr sa stále viac navzájom urážajú a hádajú,“ poznamenal. „Podľa mňa už sa hrá iba o interpretáciu toho, kto bude na vine rozpadu vlády,“ konštatuje Hrabko.

Ak by strany chceli napokon nájsť nejaké spoločné riešenie, podľa Hrabka by sa tak tvrdo navzájom nenapádali. „To už nemôže dobre poslúžiť ani keby to mysleli iba ako krycí manéver. Slová nevezmete späť. Obzvlášť v situácii, keď sa hrá o Čierneho Petra, kto bude príčinou rozpadu vlády Eduarda Hegera,“ povedal.

Ak by politický vývoj pokračoval v zmysle doterajších vyjadrení jednotlivých politických aktérov a ministri za SaS by na konci augusta podali demisiu, na rade bude podľa Hrabka prezidentka Zuzana Čaputová. „Rozhodne sa, či demisiu prijme a kedy ju prijme. Ak ju prijme musí nejakých členov vlády poveriť riadením rezortov,“ vysvetľuje Hrabko. „A ak potom príde pán premiér Heger s návrhmi mien na nových ministrov, bude opäť záležať od pani prezidentky, či bude s návrhmi súhlasiť,“ povedal.

Predseda vlády tak bude prinútený pri svojom rozhodovaní brať do úvahy názor hlavy štátu. "Ale výhodou premiéra Hegera je, že nepotrebuje žiadať parlament o dôveru. Jeho vláda dôveru parlamentu má dovtedy, kým jej parlament nevysloví nedôveru,“ zhrnul Hrabko.