Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Verbálna roztržka medzi OĽaNO a SaS je podľa publicistu J. Hrabka najskôr len ďalšou búrkou v pohári vody.
Autor Teraz.sk
Bratislava 14. novembra (Teraz.sk) – Už po prvej, jarnej koronavírusovej vlne sa podľa publicistu Juraja Hrabka ukazovalo, že by bolo vhodné precizovať ústavnú úpravu podmienok vyhlasovania núdzového stavu. „Aktuálne prichádza s nejakým návrhom pani ministerka spravodlivosti Kolíková (Za ľudí), ale jeho detaily ešte nie sú známe. Keď sa to zanedbalo po skončení jarného núdzového stavu, aj teraz sa to dá urobiť,“ povedal Hrabko v diskusii na TASR TV.
Samotná skutočnosť, že ústavný súd akceptoval skutočnosť opätovného vyhlásenia núdzového stavu počas druhej pandemickej vlny, podľa Hrabka naznačuje, že núdzový stav je možné vyhlasovať v tom istom roku aj opakovane.
Otázkou však podľa neho je, či je možné ho predlžovať. „Zákon niečo ako predĺženie núdzového stavu nepozná,“ tvrdí Hrabko. Dodáva, že osobne nepovažuje za správny ani aktuálny postup vlády, ktorá pôvodné uznesenie o vyhlásení núdzového stavu na 45 dní spätne zmenila tak, že núdzový stav bude platiť plných 90 dní.
„Vláda to urobila tak ako to urobila a definitívny verdikt, či to bolo v súlade s kostolným poriadkom, respektíve s ústavou, by mal povedať Ústavný súd, ak sa naň niekto obráti,“ zhrnul Hrabko.
Ostrú výmenu názorov medzi premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO) a lídrom SaS Richardom Sulíkom ohľadom opatrení na zníženie mobility obyvateľstva a predĺženia núdzového stavu považuje Juraj Hrabko skôr za ďalšiu epizódu ich tradične konfrontačnej komunikácie. „Nemyslím si, že sa deje niečo vážneho. Je to ďalšia búrka v pohári vody,“ povedal.
Dodal, že po prvý krát sa obaja politici stretli pred desiatimi rokmi v poslaneckom klube SaS, z ktorého neskôr Matoviča vylúčili. „Sulík občas hodí Matovičovi verejne mínu pod nohy a vie, že Igora Matoviča to vytočí, lebo on je už raz taký. Sulík pozná Matoviča desať rokov. A správa sa tak, ako sa správa preto, že mu to prináša úspech a preferencie mu ako jedinému z vládnej koalície rastú,“ hodnotí Hrabko.
Z vládnej koalície podľa neho SaS dobrovoľne nevystúpi. „Richard Sulík z vládnej koalície neodíde. Poučil sa z toho, keď bol príčinou pádu vlády Ivety Radičovej. Druhý krát to urobiť nechce. A teraz ani nemá silu zvaliť koalíciu ani keby chcel. Na druhej strane, ani premiér nemá tú silu, aby ich z koalície vytlačil,“ odhaduje Hrabko.
Vláda plánuje nechať v platnosti väčšinu opatrení na zníženie mobility obyvateľstva, pričom namiesto pretestovania celého Slovenska v priebehu jedného víkendu antigénovými testami nastupuje testovanie špecificky orientované na konkrétne oblasti. „Myslím si, že je to dobrá cesta. Určite lepšia ako celoplošné testovanie, od ktorého vláda ustúpila hneď po prvom kole. Tento ústup považujem za pozitívny, lebo nás to vracia späť pred prvé kolo, kedy sa hovorilo, že treba testovať tam, kde nám to horí, konkrétne okresy, mestá, dediny,“ poznamenal Hrabko.
NAKA v rámci akcie Očistec zadržala viacerých policajných exfunkcionárov. Skupina okolo nitrianskeho podnikateľa a väzobne stíhaného Norberta B. mala pozostávať z 13 obvinených. Šesť z nich, vrátane bývalého policajného prezidenta Tibora G., bude stíhaných väzobne.
„Ak existujú vážne podozrenia a oni by mali existovať, lebo policajný vyšetrovateľ nemôže konať v rozpore s prokuratúrou, ktorá to dohliada, takže sú tu už dva orgány, pre ktorých sú títo ľudia podozriví a tým tretím je súd, malo by to znamenať, že nejde o náhodnú akciu a NAKA odviedla dobrú prácu. Ale treba si počkať, či budú podané žaloby a ako sa v takom prípade skončí súd,“ reaguje Hrabko. „Ale ak je to naozaj tak ako to vyzerá a vyzerá to veľmi zle, tak to patrí do tej zásuvky, že také niečo sa nedá vymyslieť, môže sa to iba stať,“ dodáva publicista na margo bezprecedentnej kauzy.
Vypočúvanie kandidátov na generálneho prokurátora pred ústavnoprávnym výborom parlamentu sa bude konať vo štvrtok 19. a piatok 20. novembra v historickej budove Národnej rady (NR) SR. Uchádzačmi o post šéfa prokurátorov sú prokurátor Generálnej prokuratúry Jozef Čentéš, prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Hrivnák, Tomáš Honz, Ján Šanta a Maroš Žilinka, prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Rastislav Remeta a sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment.
„Je to v prvom rade pomôcka pre politické strany v parlamente, ktoré budú voliť kandidáta na post generálneho prokurátora a v druhom kino pre verejnosť. Nevidím na tom nič zlé, ale tak či onak na konci dňa bude politické rozhodnutie. Poslanci zvolia kandidáta na generálneho prokurátora a prezident ho potom vymenuje alebo odmietne. Aj preto by mali prebiehať predbežné politické rozhovory s hlavou štátu. Je aj možnosť, že parlament v prvom kole nezvolí nikoho,“ vysvetľuje Hrabko.
Na margo udalostí v zámorí, kde dosluhujúci prezident Donald Trump zatiaľ odmieta uznať volebné víťazstvo svojho rivala, kandidáta Demokratickej strany Joe Bidena, Hrabko poznamenal, že uznanie porážky je dôležité pre upokojenie ľudí rozvášnených predvolebnou kampaňou. „V krajine, kde je viac zbraní ako obyvateľov, má prijatie prehry viac ako iba symbolický význam. Ale myslím si, že sa to napokon vyrieši a ukľudní, aj keď Donald Trump to stále nechce uznať,“ povedal Hrabko.
„Slovenská zahraničná politika je celkom prirodzene postavená na tom, že chce byť zadobre s každým americkým prezidentom. A čo sa týka vzťahov medzi USA a Európskou úniou, treba si počkať. Mohli by byť menej turbulentné ako za Donalda Trumpa,“ odpovedal na otázku, či môže zmena na poste prezidenta USA nejako prospieť Slovensku, prípadne euroatlantickým vzťahom.
Samotná skutočnosť, že ústavný súd akceptoval skutočnosť opätovného vyhlásenia núdzového stavu počas druhej pandemickej vlny, podľa Hrabka naznačuje, že núdzový stav je možné vyhlasovať v tom istom roku aj opakovane.
Otázkou však podľa neho je, či je možné ho predlžovať. „Zákon niečo ako predĺženie núdzového stavu nepozná,“ tvrdí Hrabko. Dodáva, že osobne nepovažuje za správny ani aktuálny postup vlády, ktorá pôvodné uznesenie o vyhlásení núdzového stavu na 45 dní spätne zmenila tak, že núdzový stav bude platiť plných 90 dní.
„Vláda to urobila tak ako to urobila a definitívny verdikt, či to bolo v súlade s kostolným poriadkom, respektíve s ústavou, by mal povedať Ústavný súd, ak sa naň niekto obráti,“ zhrnul Hrabko.
Koaličné spory
Ostrú výmenu názorov medzi premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO) a lídrom SaS Richardom Sulíkom ohľadom opatrení na zníženie mobility obyvateľstva a predĺženia núdzového stavu považuje Juraj Hrabko skôr za ďalšiu epizódu ich tradične konfrontačnej komunikácie. „Nemyslím si, že sa deje niečo vážneho. Je to ďalšia búrka v pohári vody,“ povedal.
Dodal, že po prvý krát sa obaja politici stretli pred desiatimi rokmi v poslaneckom klube SaS, z ktorého neskôr Matoviča vylúčili. „Sulík občas hodí Matovičovi verejne mínu pod nohy a vie, že Igora Matoviča to vytočí, lebo on je už raz taký. Sulík pozná Matoviča desať rokov. A správa sa tak, ako sa správa preto, že mu to prináša úspech a preferencie mu ako jedinému z vládnej koalície rastú,“ hodnotí Hrabko.
Z vládnej koalície podľa neho SaS dobrovoľne nevystúpi. „Richard Sulík z vládnej koalície neodíde. Poučil sa z toho, keď bol príčinou pádu vlády Ivety Radičovej. Druhý krát to urobiť nechce. A teraz ani nemá silu zvaliť koalíciu ani keby chcel. Na druhej strane, ani premiér nemá tú silu, aby ich z koalície vytlačil,“ odhaduje Hrabko.
COVID-19 a Očistec
Vláda plánuje nechať v platnosti väčšinu opatrení na zníženie mobility obyvateľstva, pričom namiesto pretestovania celého Slovenska v priebehu jedného víkendu antigénovými testami nastupuje testovanie špecificky orientované na konkrétne oblasti. „Myslím si, že je to dobrá cesta. Určite lepšia ako celoplošné testovanie, od ktorého vláda ustúpila hneď po prvom kole. Tento ústup považujem za pozitívny, lebo nás to vracia späť pred prvé kolo, kedy sa hovorilo, že treba testovať tam, kde nám to horí, konkrétne okresy, mestá, dediny,“ poznamenal Hrabko.
NAKA v rámci akcie Očistec zadržala viacerých policajných exfunkcionárov. Skupina okolo nitrianskeho podnikateľa a väzobne stíhaného Norberta B. mala pozostávať z 13 obvinených. Šesť z nich, vrátane bývalého policajného prezidenta Tibora G., bude stíhaných väzobne.
„Ak existujú vážne podozrenia a oni by mali existovať, lebo policajný vyšetrovateľ nemôže konať v rozpore s prokuratúrou, ktorá to dohliada, takže sú tu už dva orgány, pre ktorých sú títo ľudia podozriví a tým tretím je súd, malo by to znamenať, že nejde o náhodnú akciu a NAKA odviedla dobrú prácu. Ale treba si počkať, či budú podané žaloby a ako sa v takom prípade skončí súd,“ reaguje Hrabko. „Ale ak je to naozaj tak ako to vyzerá a vyzerá to veľmi zle, tak to patrí do tej zásuvky, že také niečo sa nedá vymyslieť, môže sa to iba stať,“ dodáva publicista na margo bezprecedentnej kauzy.
Generálny prokurátor a voľby v USA
Vypočúvanie kandidátov na generálneho prokurátora pred ústavnoprávnym výborom parlamentu sa bude konať vo štvrtok 19. a piatok 20. novembra v historickej budove Národnej rady (NR) SR. Uchádzačmi o post šéfa prokurátorov sú prokurátor Generálnej prokuratúry Jozef Čentéš, prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Hrivnák, Tomáš Honz, Ján Šanta a Maroš Žilinka, prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Rastislav Remeta a sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment.
„Je to v prvom rade pomôcka pre politické strany v parlamente, ktoré budú voliť kandidáta na post generálneho prokurátora a v druhom kino pre verejnosť. Nevidím na tom nič zlé, ale tak či onak na konci dňa bude politické rozhodnutie. Poslanci zvolia kandidáta na generálneho prokurátora a prezident ho potom vymenuje alebo odmietne. Aj preto by mali prebiehať predbežné politické rozhovory s hlavou štátu. Je aj možnosť, že parlament v prvom kole nezvolí nikoho,“ vysvetľuje Hrabko.
Na margo udalostí v zámorí, kde dosluhujúci prezident Donald Trump zatiaľ odmieta uznať volebné víťazstvo svojho rivala, kandidáta Demokratickej strany Joe Bidena, Hrabko poznamenal, že uznanie porážky je dôležité pre upokojenie ľudí rozvášnených predvolebnou kampaňou. „V krajine, kde je viac zbraní ako obyvateľov, má prijatie prehry viac ako iba symbolický význam. Ale myslím si, že sa to napokon vyrieši a ukľudní, aj keď Donald Trump to stále nechce uznať,“ povedal Hrabko.
„Slovenská zahraničná politika je celkom prirodzene postavená na tom, že chce byť zadobre s každým americkým prezidentom. A čo sa týka vzťahov medzi USA a Európskou úniou, treba si počkať. Mohli by byť menej turbulentné ako za Donalda Trumpa,“ odpovedal na otázku, či môže zmena na poste prezidenta USA nejako prospieť Slovensku, prípadne euroatlantickým vzťahom.
