Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Koalícii sa podarilo vyhnúť tomu, aby bol kandidát na generálneho prokurátora zvolený opozičnými hlasmi, ale spoločného kandidáta všetkých štyroch strán nájsť nedokázala, povedal J. Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 30. decembra (Teraz.sk) – Rok 2020 na Slovensku završujeme v štádiu politickej krízy sprevádzanej permanentným napätím vo vládnej koalícii, ktoré sa prenáša do celej spoločnosti. V diskusii na TASR TV to pri príležitosti hodnotenia politických udalostí druhého polroka 2020 povedal publicista Juraj Hrabko.
„Obávam sa, že ak vidíme svetlo na konci tunela, je to reflektor protiidúceho vlaku. Som skeptický, čo sa týka budúceho roku,“ konštatoval Hrabko.
Za veľký problém považuje rekordne rastúce čísla ľudí nakazených novým koronavírusom a rýchlu nápravu podľa neho neprinesie ani začínajúce očkovanie. „Všetci si veľa sľubujeme od vakcíny, ale ani to nepôjde z večera do rána,“ povedal.
Zároveň ale dodal, že očkovanie obyvateľstva sa dá dobre zvládnuť tak na slovenskej, ako aj celoeurópskej úrovni. Problém očakáva skôr v krajinách tretieho sveta, ktoré si nemôžu dovoliť nakúpiť včas dostatok vakcín.
Slovensko pritom podľa Hrabka v prvom polroku 2020 zvládlo nápor koronavírusu veľmi dobre a to tak v čase, keď bol ešte premiérom Peter Pellegrini (aktuálne Hlas-SD), ako aj neskôr pod taktovkou Igora Matoviča (OĽaNO).
Začiatkom leta však podľa Hrabka všetci túžili po uvoľnení opatrení na obmedzenie mobility a tie sa skutočne na celoeurópskej úrovni uvoľnili.
„Postoj Slovenska bol rozumnejší, ako v Českej republike a dodnes je to do istej miery vidieť na číslach. Česko, ale aj iné krajiny úplne povolili napríklad v prípade rúšok. U nás ostali rúška povinné v interiéroch a MHD aj počas letných prázdnin,“ pripomenul Hrabko.
„Ale intenzívnu prípravu na jeseň nebolo vidieť ani u nás, čo bola chyba, ktorá sa vypomstila. Následky vidíme dodnes,“ dodal s tým, že minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) aktuálne bojuje o to, aby sa dokázal vyhnúť kolapsu nemocníc pod náporom nových pacientov s ochorením COVID-19.
Celoslovenské testovanie antigénovými testami bolo podľa Hrabka urobené polovičato a jeho výsledok zaostal za očakávaniami. Za chybu považuje aj to, že testovanie nebolo dobrovoľné. „Nie je pravda, že ľudia nechodia, keď je testovanie dobrovoľné. Chodia, inak by nemali význam zriadené mobilné odberné miesta. Ľudia sa chcú dobrovoľne testovať, ale ak je to povinné, už z prirodzenosti človeka sa búria,“ povedal.
V antigénovom testovaní Hrabko vidí veľký potenciál najmä pri skríningu ťažko zasiahnutých okresov. „Pomohlo to na Orave, v Čadci, v Bardejove, teda tam, kde sa testovalo pilotne,“ pripomenul.
Orgány činné v trestnom konaní v priebehu druhého polroka 2020 rozbehli množstvo trestných stíhaní osôb z prostredia súdov, polície alebo dokonca Slovenskej informačnej služby. „Má platiť „padni komu padni“. Riziká sú v tom, že v tej smršti zatýkania sa to môže dotknúť aj nevinných ľudí,“ reagoval Hrabko.
Dodal, že treba veriť vyšetrovateľom a prokurátorom, že si svoju prácu urobili dobre. „Že bude dôvod na podanie obžaloby a že súdy napokon spravodlivo rozhodnú. Ale k tomuto je ešte veľmi dlhá cesta,“ dodal.
Koncom roka poslanci 132 hlasmi zvolili za kandidáta na generálneho prokurátora Maroša Žilinku a prezidentka Zuzana Čaputová ho následne vymenovala do funkcie. „Ukázalo sa v praxi, že politika bez kompromisov a politických dohôd fungovať nedokáže. Akokoľvek to chcete obaliť do verejných vypočutí, všetko sú to iba hry a bič plieska na konci. A prvým „šrámom“ tejto vládnej koalície je, že v nej neprišlo k dohode na spoločnom kandidátovi. Na druhej strane sa vládna koalícia dokázala vyhnúť tomu, aby o zvolení kandidáta rozhodli opozičné hlasy,“ povedal Hrabko.
Ústavné zmeny, ktoré koalícia schválila na konci roka 2020, podľa Hrabka na jednej strane otvorili cestu k reforme súdnictva, na druhej strane oklieštili právomoci Ústavného súdu (ÚS) SR.
„Pri hodnotení reformy súdnictva sú aj odborníci, prirodzene, opatrní. Hovoria, že je to nádejné, ale nikto vám nepovie na rovinu, že je to dobré, lebo to ešte neexistuje. Stále sa o tom diskutuje. Ale rozhodne je lepšie to neunáhliť a radšej to urobiť dobre,“ povedal Hrabko. Za negatívum zmien považuje to, že poslanci vzali ÚS SR právomoc posudzovať súlad prijatých ústavných zákonov s ústavou.
„Obávam sa, že ak vidíme svetlo na konci tunela, je to reflektor protiidúceho vlaku. Som skeptický, čo sa týka budúceho roku,“ konštatoval Hrabko.
Za veľký problém považuje rekordne rastúce čísla ľudí nakazených novým koronavírusom a rýchlu nápravu podľa neho neprinesie ani začínajúce očkovanie. „Všetci si veľa sľubujeme od vakcíny, ale ani to nepôjde z večera do rána,“ povedal.
Zároveň ale dodal, že očkovanie obyvateľstva sa dá dobre zvládnuť tak na slovenskej, ako aj celoeurópskej úrovni. Problém očakáva skôr v krajinách tretieho sveta, ktoré si nemôžu dovoliť nakúpiť včas dostatok vakcín.
Slovensko pritom podľa Hrabka v prvom polroku 2020 zvládlo nápor koronavírusu veľmi dobre a to tak v čase, keď bol ešte premiérom Peter Pellegrini (aktuálne Hlas-SD), ako aj neskôr pod taktovkou Igora Matoviča (OĽaNO).
Začiatkom leta však podľa Hrabka všetci túžili po uvoľnení opatrení na obmedzenie mobility a tie sa skutočne na celoeurópskej úrovni uvoľnili.
„Postoj Slovenska bol rozumnejší, ako v Českej republike a dodnes je to do istej miery vidieť na číslach. Česko, ale aj iné krajiny úplne povolili napríklad v prípade rúšok. U nás ostali rúška povinné v interiéroch a MHD aj počas letných prázdnin,“ pripomenul Hrabko.
„Ale intenzívnu prípravu na jeseň nebolo vidieť ani u nás, čo bola chyba, ktorá sa vypomstila. Následky vidíme dodnes,“ dodal s tým, že minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) aktuálne bojuje o to, aby sa dokázal vyhnúť kolapsu nemocníc pod náporom nových pacientov s ochorením COVID-19.
Ťažká jeseň
Celoslovenské testovanie antigénovými testami bolo podľa Hrabka urobené polovičato a jeho výsledok zaostal za očakávaniami. Za chybu považuje aj to, že testovanie nebolo dobrovoľné. „Nie je pravda, že ľudia nechodia, keď je testovanie dobrovoľné. Chodia, inak by nemali význam zriadené mobilné odberné miesta. Ľudia sa chcú dobrovoľne testovať, ale ak je to povinné, už z prirodzenosti človeka sa búria,“ povedal.
V antigénovom testovaní Hrabko vidí veľký potenciál najmä pri skríningu ťažko zasiahnutých okresov. „Pomohlo to na Orave, v Čadci, v Bardejove, teda tam, kde sa testovalo pilotne,“ pripomenul.
Orgány činné v trestnom konaní v priebehu druhého polroka 2020 rozbehli množstvo trestných stíhaní osôb z prostredia súdov, polície alebo dokonca Slovenskej informačnej služby. „Má platiť „padni komu padni“. Riziká sú v tom, že v tej smršti zatýkania sa to môže dotknúť aj nevinných ľudí,“ reagoval Hrabko.
Dodal, že treba veriť vyšetrovateľom a prokurátorom, že si svoju prácu urobili dobre. „Že bude dôvod na podanie obžaloby a že súdy napokon spravodlivo rozhodnú. Ale k tomuto je ešte veľmi dlhá cesta,“ dodal.
Koncom roka poslanci 132 hlasmi zvolili za kandidáta na generálneho prokurátora Maroša Žilinku a prezidentka Zuzana Čaputová ho následne vymenovala do funkcie. „Ukázalo sa v praxi, že politika bez kompromisov a politických dohôd fungovať nedokáže. Akokoľvek to chcete obaliť do verejných vypočutí, všetko sú to iba hry a bič plieska na konci. A prvým „šrámom“ tejto vládnej koalície je, že v nej neprišlo k dohode na spoločnom kandidátovi. Na druhej strane sa vládna koalícia dokázala vyhnúť tomu, aby o zvolení kandidáta rozhodli opozičné hlasy,“ povedal Hrabko.
Ústavné zmeny, ktoré koalícia schválila na konci roka 2020, podľa Hrabka na jednej strane otvorili cestu k reforme súdnictva, na druhej strane oklieštili právomoci Ústavného súdu (ÚS) SR.
„Pri hodnotení reformy súdnictva sú aj odborníci, prirodzene, opatrní. Hovoria, že je to nádejné, ale nikto vám nepovie na rovinu, že je to dobré, lebo to ešte neexistuje. Stále sa o tom diskutuje. Ale rozhodne je lepšie to neunáhliť a radšej to urobiť dobre,“ povedal Hrabko. Za negatívum zmien považuje to, že poslanci vzali ÚS SR právomoc posudzovať súlad prijatých ústavných zákonov s ústavou.
