Bratislava 28. decembra (Teraz.sk) - Už v lete 2019 sa v médiách začali objavovať informácie z mobilnej aplikácie Threema podnikateľa Mariana K., obvineného zo závažnej ekonomickej trestnej činnosti, ale aj z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. "Vnímal som to ako potvrdenie toho, čo sme dovtedy potvrdené nemali. Ale všetci vieme, aká je situácia v krajine. Teraz začalo vychádzať najavo to, čo sme dovtedy mohli iba tušiť," reagoval publicista Juraj Hrabko v Tablet.tv na medializované informácie o úzkych vzťahoch podnikateľa s niektorými sudcami či prokurátormi.

Zverejnená konverzácia vyvolala podozrenia, že sa podnikateľ Marian K. snažil ovplyvňovať orgány činné v trestnom konaní a dokonca súdne procesy.

Vláda preto pripravila legislatívne zmeny, ktoré okrem iného umožňujú jednoduchšie pozastavenie výkonu funkcie sudcu alebo prokurátora. Hrabko však s nimi spokojný nie je. "Nemyslím si, že by išlo o systémový krok. Bolo to schválené iba preto, že sľúbili niečo také pripraviť. Jediné pozitívum je, že hlasovanie Súdnej rady bude verejné. Ale mne osobne to nestačí," povedal.




"Ale ľady v sudcovských záležitostiach sa pohli. Máme sudcov, ktorí prerušili výkon funkcie, alebo sa dokonca vzdali talára," poznamenal Hrabko.

Vývoj politických strán

Ak bola politickým "skokanom roka" v prvom polroku 2019 koalícia Progresívne Slovensko/SPOLU, v druhom polroku jej rast zastavila najprv kauza Michala Trubana, ktorý priznal užívanie drog v mladosti, a neskôr, v dôsledku vzniku konkurenčnej strany Za ľudí Andreja Kisku, dokonca preferenčne klesla.

"Podľa mňa to nebolo zapríčinené tým, že Michal Truban v mladosti užíval drogy. Ale tým, že klamal. Politik nesmie klamať. Môže niečo zamlčať, nepovedať celú pravdu, ale nie klamať," reagoval na Trubanovu kauzu Hrabko. Na otázku, či to nie je skôr tak, že politici klamú bežne, len sa k tomu, na rozdiel od Trubana, nikdy nepriznajú, Hrabko odpovedal, že ani líder PS sa nepriznal dobrovoľne.

"Nemohol už ďalej zapierať, lebo sa mu prišlo na to, čo predtým tajil. Mal priznať farbu hneď. Lebo takto máme predsedu politickej strany, ktorý preukázateľne klame. A toto sa s ním bude niesť, nie nejaké drogy," zdôraznil.

Rokovania Mosta-Híd a Strany maďarskej komunity (SMK) o vytvorení spoločnej volebnej kandidátky stroskotali na hlasovaní predsedníctva druhej menovanej strany. Podľa Hrabka tým šanca, že maďarská menšina bude mať v parlamente svoje zastúpenie vo forme politickej strany, výrazne klesla. "Vylúčiť sa to, samozrejme, nedá, ale je to podľa mňa veľmi nepravdepodobné. Skôr to pripomína príbeh SNS, keď sa rozčesla na pravú a ľavú. Teraz nie je pravý a ľavý Most-Híd, ale s Most s MKDA a SMK so Spolupatričnosťou a ešte nejakou ďalšou stranou. Ale tie šance sú úplne iné, ako keby išli spolu. Povedal by som, že mizerné. Rozhodli egá, boli to personálie, ktoré bránili tomu, aby sa dohodli," zhrnul Hrabko.

V priebehu leta prešlo personálnou krízou hnutie OĽaNO, začiatkom jesene zasa SaS, ktorú opustila veľká časť poslaneckého klubu. Poslanci okolo Jany Kiššovej, Natálie Blahovej a Ľubomíra Galka zamierili do Demokratickej strany, Kiššová z nej však neskôr vystúpila a kandidovať nebude.

"Kríza je vyriešená, ale SaS podľa môjho názoru nemôže byť spokojná. Ešte stále jej hrozí, že sa ocitne mimo parlamentu. Uvidíme, aký budú mať finiš kampane," reaguje Hrabko. "Nezožali veľkú slávu ani pri predstavení kandidátky, Václav Mika bol kandidátom len niekoľko dní a potom to vzdal. Lákadlom má byť Lucia Nicholsonová, ale naozaj iba lákadlom, lebo taký počet preferenčných krúžkov, aký si stanovila, aby po budúcich voľbách odišla z Európskeho parlamentu do NR SR, je nereálny," dodal.

Toto volebné obdobie je podľa Hrabka vo všeobecnosti poznačené hrami s mandátom. "Je veľmi nevhodné a politicky nekultúrne, keď kandidát vyhlási, že kandiduje, ale potom sa mandátu vzdá, ako to urobil napríklad aj Igor Matovič," pripomenul Hrabko.

Matovičovi však predstavenie kandidátnej listiny mediálne zrejme vyšlo dobre, lebo sa prieskumoch stabilizoval vyššie ako SaS.

"Prieskumy naznačujú, že Igor Matovič išiel trocha hore, ale do volieb môže byť ešte všetko inak. Predtým skladal kandidátku tak, že na ňu hľadal Biele vrany, teraz paberkoval, kde mohol," hodnotí Hrabko.

Predseda Smeru-SD Robert Fico a premiér Peter Pellegrini sa dohodli, že volebným lídrom strany bude premiér, strana schválila kandidátnu listinu bez viditeľných turbulencií.

"Nebolo to ľahké, ale bolo to pragmatické riešenie. Robert Fico bol vonkajšími okolnosťami prinútený k tomu, že už nie je volebný líder. Spory medzi Petrom Pellegrinim a Robertom Ficom sú vidieť aj navonok, nie je tam súzvuk," tvrdí Hrabko. "Robert Fico občas nedokáže odolať, aby ukázal, kto je pánom strany a tým je on, samozrejme. Môžeme pripomenúť stratifikáciu, ale sú to aj iné veci," dodal.

"Čo bude po voľbách, si netrúfam povedať. Ale poviem, že prebieha súťaž o preferenčné krúžky medzi premiérom Petrom Pellegrinim a predsedom strany Robertom Ficom. Väčšiu šancu na krúžky má premiér, lebo je to on, kto bude chodiť po mestách a dedinách za štátne peniaze a do médií sa môže dostať kedykoľvek chce. Na rozdiel od Roberta Fica, ktorý má aj zdravotné problémy," odhadol Hrabko.

Slovenská národná strana neprešla žiadnymi viditeľnými turbulenciami a kandidátku postavila na svojich dlhodobo známych osobnostiach. "Na kandidátnu listinu SNS sa napokon dostal iba jeden nestraník. Pri SNS sa pri zostavovaní kandidátnej listiny neudialo žiadne prekvapenie. Uvidíme, ako sa im bude dariť v predvolebnej kampani, lebo prekročenie prahu pre vstup do NRSR tak isto nemá celkom isté," poznamenal Hrabko.

V týchto voľbách je podľa neho príliš veľa strán blízko pri päťpercentnej hranici pre vstup do parlamentu. "Ak by túto hranicu prekročilo povedzme deväť alebo desať strán, bude sa s tým ťažko politicky narábať. Ale to je iba jeden z možných scenárov," poznamenal Hrabko.

Stratifikácia a moratórium

Stratifikácia nemocníc v parlamente neuspela a ministerka Andrea Kalavská napokon odstúpila zo svojej funkcie. "Nebol na to vhodný čas. Keby s tým prišla pred rokom alebo dvomi, bolo by to úplne iné. Smer si myslí, že by mu to vo volebnej kampani ublížilo, lebo opozičné strany by kričali, že - aj keď to dnes Smer netvrdí - budú sa rušiť nemocnice. A do takéhoto politického rizika ísť nechceli," reagoval Hrabko.

Ústavný súd pozastavil predbežným opatrením predvolebné 50-dňové moratórium na prieskumy verejnej mienky. "To, že Ústavný súd rozhodol, hodnotím veľmi pozitívne. Podľa mňa videl rozpor s listinou základných práv a teda aj ústavou," reagoval Hrabko.

"História nám ukazuje, že prieskumy sa agentúram nie vždy podarili. Že ukazovali úplne iné čísla, ako potom ukázali voľby. Ale agentúry sa vždy bránia tým, že prieskum vypovedá o situácii v tom čase, keď sa respondentov pýtajú a časom sa ich preferencie môžu meniť. A ľudia často menia názor až pri volebnej urne," povedal. "Samozrejme, aj falošné výsledky boli, budú a možno budú aj pred týmito voľbami. Je príliš veľa špekulantov na to, aby si nechali ujsť takúto príležitosť. Ale tomu sa nedá zabrániť. Jedine história a dobrá povesť agentúry, jej udržateľnosť na trhu, je akou - takou zárukou," dodal Hrabko.

"Možno by toto rozhodnutie ústavného súdu mohlo viesť k tomu, že by sa tak, ako máme povedzme notársku alebo advokátsku komoru, založila nejaká stavovská organizácia aj na prieskumy. Kde by existovali pravidlá a aj kontrolné mechanizmy. Ale to už bude mať na starosti nový parlament," uzavrel.

Výročie Nežnej revolúcie

Slovenská aj Česká republika si v roku 2019 pripomínali 30. výročie Nežnej revolúcie. "Bol som až prekvapený, koľko tých aktivít je. A prekvapený z toho, že to išlo po celom Slovensku, po obciach a mestách. Niektoré spomienkové akcie v podstate pretrvávajú dodnes. Ešte stále nájdete výstavy, ktoré pripomínajú udalosti spred 30 rokov. Myslím si, že to bolo veľmi dôstojné," povedal Hrabko.