Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pani prezidentka vypálila na vládny palác a to je asi všetko, komentoval v TASR TV slovnú prestrelku medzi premiérom a prezidentkou publicista Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 10. decembra (Teraz.sk) – Ústavné zmeny, ktoré v stredu (9.12.) schválil parlament, podľa publicistu Juraja Hrabka prinášajú pozitíva napríklad v zriadení Najvyššieho správneho súdu, ale aj negatíva, akým je najmä odňatie právomoci Ústavného súdu (ÚS) SR rozhodovať o súlade prijatých ústavných zákonov s ústavou. „O Najvyššom správnom súde hovoril už Ernest Valko. Toto je istým spôsobom napĺňanie jeho vízií,“ povedal Hrabko v diskusii na TASR TV.
Ale napríklad podrobnosti ohľadom voľby ústavných sudcov podľa neho do ústavy nepatria, tie by mal riešiť obyčajný zákon.
Odňatie právomoci posudzovať súlad ústavných zákonov s materiálnym jadrom ústavy Ústavnému súdu SR môže podľa Hrabka spôsobiť problémy, ak by vyvstali sporné otázky. „A oni nastať môžu. Ak by napríklad parlament schválil ústavný zákon, podľa ktorého si premiér sám menuje členov svojho kabinetu, kto potom rozhodne, či platí to, čo je v ústave, teda že členov vlády na návrh premiéra menuje prezidentka, alebo platí to, by bolo v tom ústavom zákone?,“ pýta sa Hrabko.
Dodáva, že takýto rozpor medzi ústavným zákonom a ústavou v praxi vzniknúť nemusí, ale problém je už to, že vzniknúť môže a neexistuje súd, ktorý by ho mohol riešiť.
Publicista nevidí dôvod na to, aby parlament riešil možnosť predlžovania núdzového stavu v skrátenom legislatívnom konaní. „Ak ponecháme bokom všetky obmedzenia základných práv, ktoré sú tam nanovo formulované a sústredíme sa iba na predlžovanie núdzového stavu, podľa mňa nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Ústavný súd predsa už raz rozhodol, že núdzový stav je možné vyhlásiť opakovane, tento rok ho už máme vyhlásený druhý raz,“ naznačil Hrabko.
Za pozitívum považuje myšlienku podriadiť predlžovanie núdzového stavu zo strany vlády rozhodnutiu parlamentu, nesúhlasí však s tým, aby Národná rada SR hlasovaním rozhodovala až potom, čo bude núdzový stav už fakticky predĺžený. „Bude možné predĺžiť núdzový stav až s dodatočným súhlasom parlamentu, ktorý by mal dať do 20 dní od predĺženia. V iných krajinách sa to robí tak, že ak chce vláda vyhlásiť núdzový stav, požiada o to parlament. A ten to buď povolí, alebo nepovolí,“ povedal Hrabko.
Na margo vyhlásenia prezidentky Zuzany Čaputovej, podľa ktorej by sa mal premiér Igor Matovič (OĽaNO) vzdať gescie nad riešením problémov s pandémiou, Hrabko poznamenal, že ho mohla vyprovokovať medializovaná kritika hlavy štátu zo strany premiéra. „Pani prezidentka vypálila na vládny palác a to je asi všetko. Nepoužila pritom žiadny kanón, bola to obyčajná vzduchovka. Trochu to zaštípalo, ale to je asi tak všetko,“ povedal.
Na druhej strane, za korektné nepovažuje ani vyjadrenie premiéra, podľa ktorého by si prezidentka mala vybrať, či sa postaví na stranu Mariana Kotlebu (ĽS NS), Roberta Fica (Smer-SD) a Petra Pellegriniho (Hlas-SD), alebo na stranu „zdravého rozumu“. Pripomenul, že práve premiér pred časom uvažoval o tom, že by títo politici mohli byť členmi komisie kontrolujúcej nákup antigénových testov.
Ale napríklad podrobnosti ohľadom voľby ústavných sudcov podľa neho do ústavy nepatria, tie by mal riešiť obyčajný zákon.
Odňatie právomoci posudzovať súlad ústavných zákonov s materiálnym jadrom ústavy Ústavnému súdu SR môže podľa Hrabka spôsobiť problémy, ak by vyvstali sporné otázky. „A oni nastať môžu. Ak by napríklad parlament schválil ústavný zákon, podľa ktorého si premiér sám menuje členov svojho kabinetu, kto potom rozhodne, či platí to, čo je v ústave, teda že členov vlády na návrh premiéra menuje prezidentka, alebo platí to, by bolo v tom ústavom zákone?,“ pýta sa Hrabko.
Dodáva, že takýto rozpor medzi ústavným zákonom a ústavou v praxi vzniknúť nemusí, ale problém je už to, že vzniknúť môže a neexistuje súd, ktorý by ho mohol riešiť.
Publicista nevidí dôvod na to, aby parlament riešil možnosť predlžovania núdzového stavu v skrátenom legislatívnom konaní. „Ak ponecháme bokom všetky obmedzenia základných práv, ktoré sú tam nanovo formulované a sústredíme sa iba na predlžovanie núdzového stavu, podľa mňa nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Ústavný súd predsa už raz rozhodol, že núdzový stav je možné vyhlásiť opakovane, tento rok ho už máme vyhlásený druhý raz,“ naznačil Hrabko.
Za pozitívum považuje myšlienku podriadiť predlžovanie núdzového stavu zo strany vlády rozhodnutiu parlamentu, nesúhlasí však s tým, aby Národná rada SR hlasovaním rozhodovala až potom, čo bude núdzový stav už fakticky predĺžený. „Bude možné predĺžiť núdzový stav až s dodatočným súhlasom parlamentu, ktorý by mal dať do 20 dní od predĺženia. V iných krajinách sa to robí tak, že ak chce vláda vyhlásiť núdzový stav, požiada o to parlament. A ten to buď povolí, alebo nepovolí,“ povedal Hrabko.
Na margo vyhlásenia prezidentky Zuzany Čaputovej, podľa ktorej by sa mal premiér Igor Matovič (OĽaNO) vzdať gescie nad riešením problémov s pandémiou, Hrabko poznamenal, že ho mohla vyprovokovať medializovaná kritika hlavy štátu zo strany premiéra. „Pani prezidentka vypálila na vládny palác a to je asi všetko. Nepoužila pritom žiadny kanón, bola to obyčajná vzduchovka. Trochu to zaštípalo, ale to je asi tak všetko,“ povedal.
Na druhej strane, za korektné nepovažuje ani vyjadrenie premiéra, podľa ktorého by si prezidentka mala vybrať, či sa postaví na stranu Mariana Kotlebu (ĽS NS), Roberta Fica (Smer-SD) a Petra Pellegriniho (Hlas-SD), alebo na stranu „zdravého rozumu“. Pripomenul, že práve premiér pred časom uvažoval o tom, že by títo politici mohli byť členmi komisie kontrolujúcej nákup antigénových testov.
