Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vláda najprv stratila v parlamente ústavnú väčšinu, potom aj väčšinu ako takú a nakoniec padla, povedal v TASR TV J. Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 27. decembra (Teraz.sk) – Slovenská politika bola v roku 2022 veľmi málo predvídateľná, keďže sa vládlo mimo obvyklých politických mantinelov a pravidiel. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Najmä po vystúpení SaS z vládnej koalície sa podľa neho nedalo spoliehať ani na predikcie samotných politikov a vždy bolo treba čakať až na konkrétne hlasovania v Národnej rade (NR) SR. „V parlamente vznikali ad hoc dohody, väčšina bola „tekutá“. V parlamente zrazu neplatili žiadne dohody, ani rétorika politikov, ktorí tvrdili, že to bude tak alebo onak,“ pripomenul Hrabko.
Výsledkom podľa neho bolo, že vláda Eduarda Hegera (OĽANO), ktorá začínala s ústavnou väčšinou, postupne stratila v parlamente aj väčšinu ako takú a nakoniec jej poslanci vyslovili nedôveru. Exekutívna moc sa tým dostala do rúk prezidentky Zuzany Čaputovej. „Prezidentka hovorí vcelku jasne, čo sa stane a odkazuje to parlamentu,“ konštatoval Hrabko.
Slovensko podľa neho v tomto roku postupne ukončilo väčšinu protipandemických opatrení, vzápätí však muselo politicky reagovať na ruský útok voči Ukrajine a celosvetovú ekonomickú krízu spojenú s vysokou infláciou a rastúcimi cenami energií. „Slovensko zvládlo poslednú fázu pandemických opatrení veľmi podobných spôsobom ako všetky predchádzajúce, to znamená chaoticky a zmätočne,“ poznamenal Hrabko. „Vyhlášky hlavného hygienika boli v rozpore s uzneseniami vlády a ani nechcem hovoriť o rebríčkoch, v ktorých sa Slovensko umiestňovalo. Nechcem hodnotiť dĺžku núdzového stavu, koniec-koncov mimoriadna situácia kvôli koronavírusu platí dodnes. Nebolo to dobré a do budúcnosti sa z toho treba poučiť,“ zhrnul Hrabko.
Lepšie hodnotí postoj Slovenska k vojne na Ukrajine, ktorý podčiarkli aj uznesenia parlamentu odsudzujúce túto agresiu. Získali podporu naprieč celým parlamentným politickým spektrom. „Uznesenia parlamentu sú v tejto súvislosti naozaj významné, lebo ukazujú kde Slovensko stojí. Myslím si, že každý normálny človek musí odsúdiť akúkoľvek vojnu,“ poznamenal Hrabko.
Svet sa podľa neho po 24. februári 2022 veľmi zmenil. „Ukázalo sa, že množstvo medzinárodných organizácií, vrátane OSN, nedokázalo zabrániť vojne na európskom území. Treba to celé prekopať, aby sa už nikdy nič podobné nestalo,“ povedal.
Čo sa týka vládnych opatrení na kompenzáciu inflácie a rastúcich cien energií, v tomto roku považuje Hrabko za významné najmä zastropovanie cien elektrickej energie. Vzhľadom na fakt prijatia štátneho rozpočtu na budúci rok sa podľa neho výraznejšia štátna pomoc dá očakávať v roku 2023.
Za dôležitú udalosť uplynulého roka považuje Hrabko aj komunálne a regionálne voľby, ktoré po prvý krát prebehli v spoločnom termíne. „Osobne si nemyslím, že boli splnené očakávania politikov, ktorí sa rozhodli voľby spojiť. Lebo áno, účasť na voľbách do VÚC sa zvýšila, ale zasa poklesla účasť na voľbách komunálnych,“ upozornil. Osobne si myslí, že boli nerealistické aj očakávania od veľkých finančných úspor v súvislosti so spojením termínov volieb.
Najmä po vystúpení SaS z vládnej koalície sa podľa neho nedalo spoliehať ani na predikcie samotných politikov a vždy bolo treba čakať až na konkrétne hlasovania v Národnej rade (NR) SR. „V parlamente vznikali ad hoc dohody, väčšina bola „tekutá“. V parlamente zrazu neplatili žiadne dohody, ani rétorika politikov, ktorí tvrdili, že to bude tak alebo onak,“ pripomenul Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Výsledkom podľa neho bolo, že vláda Eduarda Hegera (OĽANO), ktorá začínala s ústavnou väčšinou, postupne stratila v parlamente aj väčšinu ako takú a nakoniec jej poslanci vyslovili nedôveru. Exekutívna moc sa tým dostala do rúk prezidentky Zuzany Čaputovej. „Prezidentka hovorí vcelku jasne, čo sa stane a odkazuje to parlamentu,“ konštatoval Hrabko.
Slovensko podľa neho v tomto roku postupne ukončilo väčšinu protipandemických opatrení, vzápätí však muselo politicky reagovať na ruský útok voči Ukrajine a celosvetovú ekonomickú krízu spojenú s vysokou infláciou a rastúcimi cenami energií. „Slovensko zvládlo poslednú fázu pandemických opatrení veľmi podobných spôsobom ako všetky predchádzajúce, to znamená chaoticky a zmätočne,“ poznamenal Hrabko. „Vyhlášky hlavného hygienika boli v rozpore s uzneseniami vlády a ani nechcem hovoriť o rebríčkoch, v ktorých sa Slovensko umiestňovalo. Nechcem hodnotiť dĺžku núdzového stavu, koniec-koncov mimoriadna situácia kvôli koronavírusu platí dodnes. Nebolo to dobré a do budúcnosti sa z toho treba poučiť,“ zhrnul Hrabko.
Lepšie hodnotí postoj Slovenska k vojne na Ukrajine, ktorý podčiarkli aj uznesenia parlamentu odsudzujúce túto agresiu. Získali podporu naprieč celým parlamentným politickým spektrom. „Uznesenia parlamentu sú v tejto súvislosti naozaj významné, lebo ukazujú kde Slovensko stojí. Myslím si, že každý normálny človek musí odsúdiť akúkoľvek vojnu,“ poznamenal Hrabko.
Svet sa podľa neho po 24. februári 2022 veľmi zmenil. „Ukázalo sa, že množstvo medzinárodných organizácií, vrátane OSN, nedokázalo zabrániť vojne na európskom území. Treba to celé prekopať, aby sa už nikdy nič podobné nestalo,“ povedal.
Čo sa týka vládnych opatrení na kompenzáciu inflácie a rastúcich cien energií, v tomto roku považuje Hrabko za významné najmä zastropovanie cien elektrickej energie. Vzhľadom na fakt prijatia štátneho rozpočtu na budúci rok sa podľa neho výraznejšia štátna pomoc dá očakávať v roku 2023.
Za dôležitú udalosť uplynulého roka považuje Hrabko aj komunálne a regionálne voľby, ktoré po prvý krát prebehli v spoločnom termíne. „Osobne si nemyslím, že boli splnené očakávania politikov, ktorí sa rozhodli voľby spojiť. Lebo áno, účasť na voľbách do VÚC sa zvýšila, ale zasa poklesla účasť na voľbách komunálnych,“ upozornil. Osobne si myslí, že boli nerealistické aj očakávania od veľkých finančných úspor v súvislosti so spojením termínov volieb.
