Bratislava 28. augusta (Teraz.sk) – Ak vláda nezmení pôvodné rozhodnutie, podľa ktorého na stretnutia s pápežom Františkom počas jeho septembrovej návštevy Slovenska budú mať prístup iba zaočkovaní ľudia, Slovensku hrozí blamáž. V reakcii na informáciu, že 25. augusta bolo na podujatia počas návštevy Svätého Otca na Slovensku zaregistrovaných len okolo 33 000 ľudí, to v TASR TV konštatoval publicista Juraj Hrabko.

„To číslo je nízke a je to podľa mňa kombinácia viacerých faktorov,“ konštatoval. Na jednej strane je podľa neho pravda, že Slováci sú zvyknutí nechávať si veci na poslednú chvíľu, na strane druhej sa ukazuje, že ani autorita pápeža nedokázala veriacich prinútiť k tomu, aby sa nechali očkovať a mohli ho vidieť naživo.



„Myslím si, že vláda zmení pôvodné rozhodnutie, ktoré je veľmi prísne nastavené, lebo ak tak neurobí, hrozí nám blamáž. Pre mňa je nepredstaviteľné, že by bola návštevnosť pápeža za tri dni na Slovensku menšia, ako za tri hodiny v Maďarsku,“ podčiarkol Hrabko.



Vzhľadom na zdravotný stav pápeža, ako aj ťažko predvídateľný vývoj epidémie koronavírusu, sa podľa neho ani v dnešnom štádiu nedá úplne vylúčiť to, že sa návšteva napokon v aktuálnom termíne neuskutoční. „Ak by sa situácia zvrtla a pápež neprišiel, návšteva môže byť odrieknutá a v takom prípade by sa podľa mňa odložila na neurčito,“ odhadol Hrabko.

Krymská platforma a mimoriadne schôdze NRSR

Účasť Slovenska na ustanovujúcom samite Krymskej platformy v Kyjeve na úrovni premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), bola podľa Hrabka správna. „Anexiu Krymu je treba odsúdiť vždy, išlo o vojenské zabratie cudzieho územia. Práve z toho dôvodu, že Ukrajina je náš sused, bolo zastúpenie premiérom primerané,“ konštatoval v reakcii na kritiku lídra Smeru-SD Roberta Fica, podľa ktorého tam boli viaceré iné štáty zastúpené na nižšej ako premiérskej úrovni.

Opätovný návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu s cieľom odvolať ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) z dielne strany Smer-SD je podľa Hrabka prirodzeným dôsledkom toho, že jej prvý návrh koalícia obštrukciou zablokovala a predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) avizoval jej prerokovanie až v čase konania riadnej septembrovej schôdze Národnej rady. „Ak bude koalícia takto obštruovať, opozícii neostane nič iné, len podávať nové návrhy až kým sa schôdza neuskutoční a nebude sa môcť vyrozprávať na pôde parlamentu,“ konštatoval. Očakáva však, že aj táto schôdza sa odsunie. „Predpokladám, že na otvorenie tejto schôdze nebude dostatok poslancov. Schôdza sa znovu odloží a potom sa môže spojiť s tou septembrovou,“ povedal Hrabko. K opozičným dôvodom na odvolanie ministra podľa neho dovtedy pribudne aj novela zákona o Policajnom zbore, ktorá je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní a už dnes sa stáva terčom kritiky.

Novela ústavy a Afganistan

Malú šancu na schválenie má podľa Hrabka aj iniciatíva Hlasu-SD, ktorý chce návrhom na zmenu ústavy znovu umožniť konanie referenda o predčasných voľbách. Z formálneho hľadiska budú podľa neho koaliční poslanci odôvodňovať zamietnutie návrhu tým, že o podobnom nedávno hlasovali s negatívnym výsledkom a rokovací poriadok v takomto prípade neumožňuje hlasovať v priebehu jedného polroka o tej istej veci opakovane.

Reálnym dôvodom však podľa Hrabka bude fakt, že koaličným poslancom rozhodnutie ústavného súdu vyhovuje. „Keď ústavný súd zakázal referendum, povedal poslancom, že majú nárok na plné štvorročné obdobie a nikto ich z parlamentu nemôže dostať, pokiaľ sa tak nerozhodnú oni sami. A kto by už dobrovoľne zarezal sliepku, ktorá mu každý mesiac prinesie päťtisícový plat?,“ opýtal sa Hrabko.

„Bol by som prekvapený, keby ľudia dostali šancu, hoci by ju mali mať aj podľa ústavy a to hovorím napriek výroku ústavného súdu,“ povedal s tým, že výrok ústavného súdu rešpektuje, ale svoj názor na túto otázku napriek tomu nezmenil.

Na margo evakuácie slovenských občanov a ich spolupracovníkov z Afganistanu, Hrabko poznamenal, že vyznamenania za túto akciu dostalo viac ľudí, než sa ich podarilo z Afganistanu evakuovať.

Vojenská misia v Afganistane podľa neho naplnila prvotný zámer zastaviť podporu teroristických útokov z Afganistanu, nadstavbový cieľ importovať do krajiny západnú formu demokracie však úplne zlyhal. „Demokraciu nemôžete vyviesť na územie, ktoré je kultúrne zvykovo úplne inde,“ povedal Hrabko s tým, že značná časť afganskej spoločnosti je ešte organizovaná kmeňovým spôsobom.

„Na druhej strane, keď čítam niektoré analýzy, podľa ktorých nastupuje pomaly Taliban s ľudskou tvárou, tak to je smiešne. Taliban sa nezmenil,“ upozornil Hrabko. „Politikou Talibanu je rozsievať strach. Štát bude riadiť terorom,“ uzavrel.