Bratislava 30. januára (Teraz.sk/TASR) – Odchod časti poslancov z poslaneckého klubu ĽS NS nespôsobí jeho zánik a opozícia stále bude mať k dispozícii možnosť predkladať návrhy parlamentu v mene dvoch existujúcich poslaneckých klubov, Smeru-SD a ĽS NS. V diskusii na TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

V ĽSNS končí europoslanec Milan Uhrík, ale aj poslanci Národnej rady SR Milan Mazurek, Ondrej Ďurica, Miroslav Suja, Eduard Kočiš a Miroslav Urban. Členovia opozičnej strany odchádzajú po zmene stanov, ktorá posilnila pozíciu predsedu Mariana Kotlebu.

„Politicky by bolo iné, keby sa rozpadla niektorá vládna strana, prípadne by sa zmenili pomery v parlamente. To by bola iná káva. Ale to, že sa rozkladá opozičná strana, to nebude mať na politiku veľký vplyv. Zvlášť, ak ĽS NS ostáva dostatok poslancov na to, aby mohli mať svoj poslanecký klub,“ povedal Hrabko.



Osobne neočakáva, že by sa odchádzajúci poslanci ĽS NS vzdali svojich mandátov. Ak by dokázali vytvoriť novú politickú stranu, podľa Hrabka je pravdepodobné, že by v ďalších parlamentných voľbách ostali pred bránami parlamentu obidva politické subjekty.

Generálny prokurátor vo štvrtok (28. 1.) informoval, že Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) porušil dvomi vyhláškami zákon. Vyhláška hlavného hygienika SR z 27. decembra 2020 umožnila koncom roka poslancom Národnej rady SR rokovať aj napriek tomu, že boli viacerí pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19, alebo boli po kontakte s pozitívnou osobou v preventívnej karanténe. Porušenie vidí aj vo vyhláške z 10. januára 2021, ktorá sa týka nariadenia karanténnych povinností osôb pri vstupe na územie SR.

„Konzenkvencie by mal po takomto konštatovaní vyvodiť voči sebe pán hlavný hygienik. Generálny prokurátor potvrdil, že jeho úrad prekročil hranice zákona. V takýchto prípadoch sa odstupuje z funkcie,“ reagoval Hrabko.

ÚVZ však v reakcii na protesty generálneho prokurátora odmietol akékoľvek porušenie zákona v súvislosti s vyhláškami, na ktoré poukázal generálny prokurátor Maroš Žilinka. Podľa vyjadrenia úradu ide o právny názor prokuratúry a nie o konečné rozhodnutie.

Prvé kolo celoslovenského skríningu ľudí antigénovými testami prebehlo od 18. do 25. januára a zachytilo viac ako 30 000 občanov pozitívnych na COVID-19.

„Záleží od uhla pohľadu. Je dobre, že sa podarilo zachytiť množstvo ľudí s pozitívnym výsledkom. Samosprávy to zvládli výborne, na rozdiel od prvého celoslovenského testovania. Druhá vec je, či sa to nedalo urobiť inak, lacnejšie a tak, ako sa to robí vo zvyšku sveta. Lebo Slovensko je naozaj ojedinelou krajinou, ktorá niečo také robí,“ reagoval Hrabko.

„Vláda vyhlásila bez ohľadu na výsledok testovania, ktorý vtedy ešte nepoznala, že polovica okresov sa bude povinne testovať znovu v druhom kole. Podľa mňa v tom nie je logika,“ dodal.

Predseda Únie miest Slovenska, primátor Trenčína Richard Rybníček informoval o ochote primátorov krajských miest otvárať nové vakcinačné centrá.

„Kým je situácia taká, aká je, teda je nedostatok vakcín, ďalšie vakcinačné centrá zriadené samosprávou nie sú potrebné. Lebo sa stíha očkovať. Ak by sa situácia zmenila, vakcín by bol dostatok a nestíhalo by sa očkovať, tak by potrebné boli a nikto nepochybuje o tom, že by ich samospráva zriadiť dokázala,“ reagoval Hrabko.

Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť odporučil do funkcie prezidenta Policajného zboru Petra Kovaříka. Členovia výboru to odhlasovali po pondelkovom vypočúvaní kandidátov. Okrem Kovaříka sa o funkciu uchádzal Štefan Hamran. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) odporúčanie výboru rešpektoval a do funkcie vymenoval Petra Kovaříka.

„Pán Kovařík prešiel výborom iba vďaka tomu, že získal aj hlasy opozície. Pritom je možné povedať, že pán Kovařík je človekom ministra vnútra Mikulca,“ upozornil Hrabko.

Výbor môže podľa neho odporučiť aj viacerých kandidátov, ak by mal ich dostatok k dispozícii, lebo rozhoduje hlasovaním. „A potom si z nich pán minister môže vyberať. Ale nemôže vybrať nikoho, kto neprešiel cez výbor. V tom je komplikovanosť a podľa môjho názoru nezmyselnosť novely zákona, ktorá to ustanovila,“ vysvetľuje Hrabko.

V minulosti policajného prezidenta menoval aj odvolával minister bez ingerencie parlamentného výboru. „Ide tu o miešanie zákonodarnej s výkonnou mocou. Tie majú byť oddelené, majú spolupracovať, ale ich kompetencie sa nemajú miešať. Lebo potom sú zodpovední všetci a keď sú zodpovední všetci, tak v skutočnosti nie je zodpovedný nikto,“ poznamenal Hrabko.

Dodal, že vládna koalícia má dostatok poslancov, aby zákon vrátila do stavu pred poslednou novelou, ale neurobila to a akceptovala spôsob výberu policajného prezidenta uzákonený v minulom volebnom období.