Otvorenie škôl prinesie zvýšenie mobility a zvýšenie mobility vírusu pomáha, konštatoval publicista Juraj Hrabko v diskusii na TASR TV.
Autor Teraz.sk
Bratislava 13. februára (Teraz.sk) – Opatrenia, ktoré Slovensko od pondelka 15. februára zavádza hraniciach, sú podľa publicistu Juraja Hrabka namieste, ale prichádzajú neskoro. „Na druhej strane, vždy platí, že lepšie neskoro ako nikdy. Kontroly na hraniciach mali platiť už dávno, minimálne k námatkovým kontrolám sme mali pristúpiť už v lete 2020,“ povedal Hrabko v diskusii na TASR TV.
Režim na hraniciach Slovenska sa sprísni, každý prichádzajúci bude musieť vyplniť registračný e-formulár bez ohľadu na krajinu, z ktorej prichádza a bude musieť nastúpiť do predĺženej 14-dňovej karantény. Výnimku budú mať pendleri a tranzitujúci, ktorí sa však budú musieť preukázať negatívnym antigénovým alebo PCR testom.
Hrabko pripomenul, že Česká republika, s ktorou máme najväčšie historické aj osobné väzby, v lete 2020 výrazne znížila úroveň protipandemických opatrení a je vysoko pravdepodobné, že sa odtiaľ vírusová nákaza šírila aj na Slovensko. „Česi si užívali slobodu v najvyššej forme. Naše väzby sú veľké a hranice boli korzom,“ konštatoval Hrabko.
Na margo COVID automatu, ktorý aktuálne reguluje opatrenia na Slovensku, Hrabko povedal, že bol stavaný na zapnutie v inej fáze pandemickej vlny. V čase, keď čísla pozitívne testovaných postupne stúpali, sa mali podľa neho postupne zapínať stále prísnejšie opatrenia v postihnutých regiónoch.
„COVID automat bol postavený tak, aby k čiernej fáze nemuselo ani prísť, postupne sa regionálne opatrenia mali zapínať tak, aby tomu zabránili. My ho zapíname v čiernej fáze a snažíme sa dostať dole,“ upozornil. „Semafory boli robené na situáciu, ktorá sa pomaly zhoršuje a nie na to, aby sa zapínali, keď je už pomaly najhoršia,“ dodal.
Za predčasné považuje Hrabko čiastočné otváranie škôl. „Otvorenie škôl prinesie zvýšenie mobility a zvýšenie mobility vírusu pomáha. A to zvýšenie nespôsobia iba deti, ale aj rodičia, ktorí boli doteraz na pandemickej OČR,“ povedal.
Plošné testovanie antigénovými testami sa podľa Hrabka neukázalo ako efektívne, overený účinok však majú opatrenia na zníženie mobility. „Lockdown môže spôsobiť, že čísla začnú klesať aj napriek mutáciám vírusu,“ zdôraznil Hrabko.
Na margo zvolenia advokáta Daniela Lipšica na post špeciálneho prokurátora Hrabko povedal, že sa potvrdilo podozrenie o účelovosti novely zákona, ktorá voľbu kandidáta bez prokurátorskej praxe umožnila. „Nikto nepochybuje, že je skvelý právnik. Ale je to osoba v podmienke,“ povedal Hrabko.
„Javilo sa, že na post generálneho prokurátora by cez prezidentku neprešiel, takže táto voľba by bola zbytočná. Špeciálneho prokurátora vymenúva do funkcie predseda parlamentu, tam je prezidentka postavená na vedľajšiu koľaj,“ pripomenul.
Ak sa petičnému výboru podarí iniciovať referendum o skrátení volebného obdobia, budú občania odpovedať na otázku : "Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady SR tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?"
Podľa Hrabka mohla byť otázka formulovaná jednoduchšie. „Bolo by to jednoznačnejšie aj pre ústavný súd, ak sa tam táto otázka dostane, vieme, že v minulosti sa tam nedostala,“ poznamenal. „Špekulovať budú ešte mnohí, koniec - koncov, k referendu je ešte ďaleko. Najprv je potrebné vyzbierať 350 000 podpisov,“ uzavrel Hrabko.
Režim na hraniciach Slovenska sa sprísni, každý prichádzajúci bude musieť vyplniť registračný e-formulár bez ohľadu na krajinu, z ktorej prichádza a bude musieť nastúpiť do predĺženej 14-dňovej karantény. Výnimku budú mať pendleri a tranzitujúci, ktorí sa však budú musieť preukázať negatívnym antigénovým alebo PCR testom.
Hrabko pripomenul, že Česká republika, s ktorou máme najväčšie historické aj osobné väzby, v lete 2020 výrazne znížila úroveň protipandemických opatrení a je vysoko pravdepodobné, že sa odtiaľ vírusová nákaza šírila aj na Slovensko. „Česi si užívali slobodu v najvyššej forme. Naše väzby sú veľké a hranice boli korzom,“ konštatoval Hrabko.
Na margo COVID automatu, ktorý aktuálne reguluje opatrenia na Slovensku, Hrabko povedal, že bol stavaný na zapnutie v inej fáze pandemickej vlny. V čase, keď čísla pozitívne testovaných postupne stúpali, sa mali podľa neho postupne zapínať stále prísnejšie opatrenia v postihnutých regiónoch.
„COVID automat bol postavený tak, aby k čiernej fáze nemuselo ani prísť, postupne sa regionálne opatrenia mali zapínať tak, aby tomu zabránili. My ho zapíname v čiernej fáze a snažíme sa dostať dole,“ upozornil. „Semafory boli robené na situáciu, ktorá sa pomaly zhoršuje a nie na to, aby sa zapínali, keď je už pomaly najhoršia,“ dodal.
Za predčasné považuje Hrabko čiastočné otváranie škôl. „Otvorenie škôl prinesie zvýšenie mobility a zvýšenie mobility vírusu pomáha. A to zvýšenie nespôsobia iba deti, ale aj rodičia, ktorí boli doteraz na pandemickej OČR,“ povedal.
Plošné testovanie antigénovými testami sa podľa Hrabka neukázalo ako efektívne, overený účinok však majú opatrenia na zníženie mobility. „Lockdown môže spôsobiť, že čísla začnú klesať aj napriek mutáciám vírusu,“ zdôraznil Hrabko.
Špeciálny prokurátor a referendum
Na margo zvolenia advokáta Daniela Lipšica na post špeciálneho prokurátora Hrabko povedal, že sa potvrdilo podozrenie o účelovosti novely zákona, ktorá voľbu kandidáta bez prokurátorskej praxe umožnila. „Nikto nepochybuje, že je skvelý právnik. Ale je to osoba v podmienke,“ povedal Hrabko.
„Javilo sa, že na post generálneho prokurátora by cez prezidentku neprešiel, takže táto voľba by bola zbytočná. Špeciálneho prokurátora vymenúva do funkcie predseda parlamentu, tam je prezidentka postavená na vedľajšiu koľaj,“ pripomenul.
Ak sa petičnému výboru podarí iniciovať referendum o skrátení volebného obdobia, budú občania odpovedať na otázku : "Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady SR tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?"
Podľa Hrabka mohla byť otázka formulovaná jednoduchšie. „Bolo by to jednoznačnejšie aj pre ústavný súd, ak sa tam táto otázka dostane, vieme, že v minulosti sa tam nedostala,“ poznamenal. „Špekulovať budú ešte mnohí, koniec - koncov, k referendu je ešte ďaleko. Najprv je potrebné vyzbierať 350 000 podpisov,“ uzavrel Hrabko.