Smer-SD sa nikdy nesprával ako klasická sociálna demokracia a Borisovi Zalovi to doteraz nevadilo, konštatoval v TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 30. septembra (Teraz.sk) – Hoci SaS a OĽaNO celé leto demonštrovali aj preto, že mimoriadne schôdze s cieľom odvolať premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka boli na jar prerušené, keď napokon v septembri prebehli, nehlasovali za odvolanie týchto členov vlády ani celé poslanecké kluby týchto dvoch strán. Za odvolanie šéfa rezortu vnútra sa vyslovilo iba 40 opozičných zákonodarcov a za odchod premiéra dokonca len 36. „Je to trochu málo, ale nevieme, aký program mali tí poslanci, ktorí sa nezúčastnili hlasovania. Ale každému bolo jasné, že nedôjde ani k odvolaniu premiéra Roberta Fica, ani ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Výsledok bol vopred daný. Samozrejme, mali tam byť. Je dôležitý aj spôsob, ako sa robí politika,“ povedal v TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.
Za problém však považuje aj vyhlásenie premiéra Roberta Fica, ktorý na mimoriadnej schôdzi vyzval členov vlády, aby opustili rokovaciu sálu. „To je nenáležité. Vláda je pod kontrolou parlamentu, nemôže sa z nej vymaniť. Vláda tam má sedieť a počúvať poslancov,“ zdôraznil Hrabko.
Hoci obe mimoriadne schôdze z piatka (23.9.) žiadnu zmenu nepriniesli, v najsilnejšej vládnej strane podľa Hrabka existuje napätie, čoho dôkazom je aj kritika europoslanca Borisa Zalu. Hoci Hrabko súhlasí s názorom, že Smer-SD nezodpovedá predstave klasickej sociálnodemokratickej strany, Zalovu argumentáciu považuje za účelovú.
„V Smere sa, ľudovo povedané, hýbu škatule. Vystúpenie Borisa Zalu a jeho žiadosť o pozastavenie členstva... Smer-SD bol podľa môjho názoru vždy sociálnou demokraciou iba na slovenský spôsob. S normálnym typom sociálnodemokratických strán nemal nikdy nič spoločné,“ povedal Hrabko.
Na otázku, ako si predstavuje štandardnú sociálnodemokratickú stranu, odpovedal, že v západných krajinách ju definuje ochrana ľudských práv, boj proti korupcii a ochrana menšín, vrátane homosexuálnej. „To je jednoducho práca sociálnej demokracie a od tej má Smer veľmi ďaleko. A to už ani nebudem hovoriť o výrokoch Roberta Fica na adresu moslimov. Boris Zala vystúpil až teraz, hoci Smer sa nesprával ako sociálna demokracia už v čase uzatvorenia prvej vlády Roberta Fica so Slotovou SNS a Mečiarovým ĽS-HZDS. Veď vtedy socialistická internacionála protestovala veľmi nahlas a Boris Zala bol ticho,“ pripomenul Hrabko.
Viacerí opoziční politici sa na margo kandidatúry Radoslava Procházku na post sudcu Všeobecného súdu Európskej únie vyjadrili, že hoci odborné predpoklady spĺňa, nevyhovuje z morálnych dôvodov, keďže v politike podľa nich v niektorých prípadoch preukázateľne nehovoril pravdu. Na otázku, či nie je táto kritika preexponovaná, keďže prípady, kedy nehovorili pravdu, sa dajú nájsť aj u Procházkových kritikov, Hrabko reagoval, že určite je.
„A najtvrdšia bola proti nemu strana SaS a Richard Sulík osobne. SaS dôrazne žiadala vládu, aby odmietla návrh Súdnej rady. Treba si pripomenúť, ako sa správal Richard Sulík na pozícii predsedu parlamentu. A aj to, že Radoslav Procházka bol prezidentským kandidátom strany SaS. Najprv to bol Peter Osuský, ktorého sa ale strana zbavila za tri – štyri dni a podporila Procházku,“ konštatoval Hrabko. „Dnes je to už taká žabomyšia vojna. Ak by som si mal vybrať, či chcem pána Procházku ako politika alebo právnika , vyberiem si to druhé. V politike zlyhal, ale je uplatniteľný v právnickej obci,“ dodal.
Na margo vyjadrení Richarda Sulíka a Miroslava Beblavého, ktorí sa síce vyslovili za to, aby Igor Matovič ostal v parlamente, kritizovali ho však za tvrdohlavé odmietanie predĺžiť si prerušenie živnosti, Hrabko poznamenal, že obaja politici jednoducho konštatujú faktický stav.
Matovič si v minulom volebnom období zabudol predĺžiť prerušenie živnosti a viac ako 20 dní bol zároveň živnostník aj poslanec. Keďže zákon o konflikte záujmov zakazuje poslancom podnikanie, líder OĽaNO dostal pokutu vo výške šiestich platov. Keď sa mu prerušenie živnosti skončilo znovu k septembru 2016, opäť si ho nepredĺžil. Tentokrát však zámerne, keďže podľa jeho výkladu zákona to nie je potrebné. Za tento postup ho však kritizovali aj opoziční kolegovia. „Nemyslím si, že došlo k narušeniu vzťahov, odhliadnuc od politických, respektíve straníckych záujmov,“ odpovedal Hrabko na otázku, či to nemôže našrbiť vzťahy medzi opozičnými politikmi. „Jednoducho, fakty sú také, ako ich pomenovali. Igor Matovič trvá na svojom a nemieni sa podriadiť zákonu. Robí to demonštratívne,“ dodal. Tentokrát však Matovičovi hrozí v krajnom prípade až strata poslaneckého mandátu.
„Ako sa celý prípad skončí, to je dnes ťažké povedať. Najprv musí rozhodnúť výbor. Ak rozhodne, že sa Igorovi Matovičovi má odňať mandát, predloží to plénu NR SR. Deväťdesiat poslancov musí schváliť rozhodnutie výboru, ak ho schváli, Igor Matovič má možnosť obrátiť sa na ústavný súd, ktorý má lehotu dva mesiace na rozhodnutie. A ak nebude súhlasiť ani s rozhodnutím ústavného súdu, môže sa obrátiť ešte na medzinárodný súd, ktorý už žiadne lehoty nemá. Inými slovami, žiadny skorý odchod Igora Matoviča z parlamentu nehrozí,“ odhadol Hrabko.
V diskusii komentoval aj pozíciu slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka pri voľbe generálneho tajomníka OSN. Pri posledných troch neformálnych hlasovaniach skončil Lajčák dva krát na druhom mieste a raz tretí. „Šance Miroslava Lajčáka vyzerajú tak, že ešte stále môže byť zvolený. Ale je to ťažké predvídať, klesol o jedno miesto, predtým bol dva krát druhý. Určite je v hre. Múdrejší budeme po ďalšej voľbe, lebo tam už bude vidieť, ako hlasovalo päť stálych členov,“ pripomenul Hrabko.
Najbližšie hlasovanie sa v Bezpečnostnej rade OSN uskutoční 5. októbra. Nový generálny tajomník OSN nahradí Pan Ki-muna, ktorému sa skončí mandát na konci roka po odslúžení dvoch funkčných období.
Za problém však považuje aj vyhlásenie premiéra Roberta Fica, ktorý na mimoriadnej schôdzi vyzval členov vlády, aby opustili rokovaciu sálu. „To je nenáležité. Vláda je pod kontrolou parlamentu, nemôže sa z nej vymaniť. Vláda tam má sedieť a počúvať poslancov,“ zdôraznil Hrabko.
Hoci obe mimoriadne schôdze z piatka (23.9.) žiadnu zmenu nepriniesli, v najsilnejšej vládnej strane podľa Hrabka existuje napätie, čoho dôkazom je aj kritika europoslanca Borisa Zalu. Hoci Hrabko súhlasí s názorom, že Smer-SD nezodpovedá predstave klasickej sociálnodemokratickej strany, Zalovu argumentáciu považuje za účelovú.
„V Smere sa, ľudovo povedané, hýbu škatule. Vystúpenie Borisa Zalu a jeho žiadosť o pozastavenie členstva... Smer-SD bol podľa môjho názoru vždy sociálnou demokraciou iba na slovenský spôsob. S normálnym typom sociálnodemokratických strán nemal nikdy nič spoločné,“ povedal Hrabko.
Na otázku, ako si predstavuje štandardnú sociálnodemokratickú stranu, odpovedal, že v západných krajinách ju definuje ochrana ľudských práv, boj proti korupcii a ochrana menšín, vrátane homosexuálnej. „To je jednoducho práca sociálnej demokracie a od tej má Smer veľmi ďaleko. A to už ani nebudem hovoriť o výrokoch Roberta Fica na adresu moslimov. Boris Zala vystúpil až teraz, hoci Smer sa nesprával ako sociálna demokracia už v čase uzatvorenia prvej vlády Roberta Fica so Slotovou SNS a Mečiarovým ĽS-HZDS. Veď vtedy socialistická internacionála protestovala veľmi nahlas a Boris Zala bol ticho,“ pripomenul Hrabko.
Viacerí opoziční politici sa na margo kandidatúry Radoslava Procházku na post sudcu Všeobecného súdu Európskej únie vyjadrili, že hoci odborné predpoklady spĺňa, nevyhovuje z morálnych dôvodov, keďže v politike podľa nich v niektorých prípadoch preukázateľne nehovoril pravdu. Na otázku, či nie je táto kritika preexponovaná, keďže prípady, kedy nehovorili pravdu, sa dajú nájsť aj u Procházkových kritikov, Hrabko reagoval, že určite je.
„A najtvrdšia bola proti nemu strana SaS a Richard Sulík osobne. SaS dôrazne žiadala vládu, aby odmietla návrh Súdnej rady. Treba si pripomenúť, ako sa správal Richard Sulík na pozícii predsedu parlamentu. A aj to, že Radoslav Procházka bol prezidentským kandidátom strany SaS. Najprv to bol Peter Osuský, ktorého sa ale strana zbavila za tri – štyri dni a podporila Procházku,“ konštatoval Hrabko. „Dnes je to už taká žabomyšia vojna. Ak by som si mal vybrať, či chcem pána Procházku ako politika alebo právnika , vyberiem si to druhé. V politike zlyhal, ale je uplatniteľný v právnickej obci,“ dodal.
Na margo vyjadrení Richarda Sulíka a Miroslava Beblavého, ktorí sa síce vyslovili za to, aby Igor Matovič ostal v parlamente, kritizovali ho však za tvrdohlavé odmietanie predĺžiť si prerušenie živnosti, Hrabko poznamenal, že obaja politici jednoducho konštatujú faktický stav.
Matovič si v minulom volebnom období zabudol predĺžiť prerušenie živnosti a viac ako 20 dní bol zároveň živnostník aj poslanec. Keďže zákon o konflikte záujmov zakazuje poslancom podnikanie, líder OĽaNO dostal pokutu vo výške šiestich platov. Keď sa mu prerušenie živnosti skončilo znovu k septembru 2016, opäť si ho nepredĺžil. Tentokrát však zámerne, keďže podľa jeho výkladu zákona to nie je potrebné. Za tento postup ho však kritizovali aj opoziční kolegovia. „Nemyslím si, že došlo k narušeniu vzťahov, odhliadnuc od politických, respektíve straníckych záujmov,“ odpovedal Hrabko na otázku, či to nemôže našrbiť vzťahy medzi opozičnými politikmi. „Jednoducho, fakty sú také, ako ich pomenovali. Igor Matovič trvá na svojom a nemieni sa podriadiť zákonu. Robí to demonštratívne,“ dodal. Tentokrát však Matovičovi hrozí v krajnom prípade až strata poslaneckého mandátu.
„Ako sa celý prípad skončí, to je dnes ťažké povedať. Najprv musí rozhodnúť výbor. Ak rozhodne, že sa Igorovi Matovičovi má odňať mandát, predloží to plénu NR SR. Deväťdesiat poslancov musí schváliť rozhodnutie výboru, ak ho schváli, Igor Matovič má možnosť obrátiť sa na ústavný súd, ktorý má lehotu dva mesiace na rozhodnutie. A ak nebude súhlasiť ani s rozhodnutím ústavného súdu, môže sa obrátiť ešte na medzinárodný súd, ktorý už žiadne lehoty nemá. Inými slovami, žiadny skorý odchod Igora Matoviča z parlamentu nehrozí,“ odhadol Hrabko.
V diskusii komentoval aj pozíciu slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka pri voľbe generálneho tajomníka OSN. Pri posledných troch neformálnych hlasovaniach skončil Lajčák dva krát na druhom mieste a raz tretí. „Šance Miroslava Lajčáka vyzerajú tak, že ešte stále môže byť zvolený. Ale je to ťažké predvídať, klesol o jedno miesto, predtým bol dva krát druhý. Určite je v hre. Múdrejší budeme po ďalšej voľbe, lebo tam už bude vidieť, ako hlasovalo päť stálych členov,“ pripomenul Hrabko.
Najbližšie hlasovanie sa v Bezpečnostnej rade OSN uskutoční 5. októbra. Nový generálny tajomník OSN nahradí Pan Ki-muna, ktorému sa skončí mandát na konci roka po odslúžení dvoch funkčných období.