Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Opozičné strany si neúspešnými rokovaniami o predvolebných koalíciách pokazili začiatok kampane, ale to sa dá časom napraviť, povedal v Tablet.tv Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 29. novembra (Teraz.sk) – Hodnotu politických špekulácií o tom, ktorí ľudia na kandidátnej listine Smeru-SD sú blízki Petrovi Pellegrinimu a ktorí Robertovi Ficovi, podľa publicistu Juraja Hrabka netreba preceňovať. „Ak by som mal politický rentgen, aby som to videl, aj tak by to platilo iba dnes, po voľbách môže byť všetko inak,“ povedal Hrabko v diskusii na Tablet.tv.
Keďže jedenástkou na kandidátnej listine je Ľuboš Blaha, ktorý sa hlási skôr k predsedovi strany, je podľa neho možné, že šéf Úradu vlády Matúš Šutaj Eštok na desiatej pozícii by mohol mať bližšie k premiérovi. „Doteraz to bola pre mňa neznáma osoba. Tam podľa mňa muselo prísť k nejakej dohode medzi Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim,“ poznamenal Hrabko.
Podstatné však podľa neho je, že napriek viditeľným rozporom medzi niektorým krokmi a názormi premiéra a predsedu strany, k vytvoreniu kandidátnej listiny dokázali prísť za zatvorenými dverami a konsenzuálne. „Je to známka straníckej pragmatickosti. Pre Smer je výhodnejšie, keď je volebným lídrom Peter Pellegrini. Nestihol toho v politike ešte veľa pokaziť, má iný slovník a iné politické vystupovanie ako Robert Fico. Voliči Smeru si môžu vybrať a po voľbách sa uvidí, koľko kto dostal preferenčných hlasov,“ povedal Hrabko.
Bývalý podpredseda parlamentu za Smer-SD Martin Glváč, ktorý bol v poslednom čase pod tlakom kvôli svojej esemeskovej konverzácii s Marianom Kočnerom, sa rozhodol v týchto voľbách nekandidovať. „Je to ústup so cťou. Ale myslím si, že ak by aj chcel kandidovať, nakoniec by na kandidátnej listine nebol,“ reagoval Hrabko.
Slovenská národná strana podľa neho napokon nedodržala zásadu, že na jej kandidátnej listine budú iba straníci. Posledné stopäťdesiate miesto totiž obsadil nestranícky nominant, primátor Popradu Anton Danko.
„Kandidátna listina SNS neprekvapuje, sú tam poslanci, ministri, jednoducho SNS ponúka to najlepšie, čo má. Ale to sa týka aj iných strán,“ povedal Hrabko.
Väčší problém mal podľa neho s vytvorením kandidátnej listiny Most-Híd. Potom, ako Strana maďarskej komunity zamietla už vyrokovanú dohodu o spoločnom postupe, Most-Híd sa dohodol aspoň s Maďarskou kresťanskodemokratickou alianciou, Rómskou iniciatívou Slovenska a stranou Šanca bývalého politika SDKÚ-DS Viliama Novotného. „Most pozbieral, čo sa dalo pozbierať. Vieme, že nedošlo k dohode medzi maďarskými stranami. Trochu to pripomína pravú a ľavú SNS. Ale iba trochu, lebo to bola iná situácia. Ale nedostali sa do parlamentu a aj teraz to hrozí,“ povedal Hrabko.
Lídrom kandidátku Mosta-Híd bude minister dopravy Árpás Érsek, predseda Béla Bugár bude dvojkou. „Čo sa týka dvojky a jednotky, je to iné ako v prípade Smeru. Možnosti ministra sú neporovnateľne menšie ako premiéra. Pri rokovaniach s SMK bol dohodnutý model, že predsedovia nebudú na prvých miestach kandidátky. Ale tie rokovania neuspeli. A ak sa Béla Bugár schováva za svojho ministra, vzniká otázka, prečo by mali takej strane dôverovať voliči,“ povedal Hrabko.
Skupina opozičných strán v čase budovania kandidátok upriamila pozornosť voličov na svoju neschopnosť dohodnúť sa na spoločnom predvolebnom Bloku zmeny. „Bol to neveľmi dobrý nástup do volebnej kampane, ale ešte je čas to napraviť. Bolo by to úplne v poriadku, keby sme o týchto rokovaniach nevedeli. Ale keď idú s bubnom na zajace, predháňajú sa, kto skôr akú ponuku povie a výsledkom je potom nedohoda, čo si má o tom volič myslieť? Ak sa nevedia dohodnúť teraz, ako sa budú vedieť dohodnúť po voľbách?,“ pýta sa Hrabko.
Dodal, že by lepšie, keby všetci rovno povedali, že pôjdu samostatne. „Už keď Andrej Kiska Blok zmeny navrhoval, musel vedieť, že je to úplne nereálne. Alojz Hlina by bol úplný politický babrák, ak by vstúpil do nejakej koalície,“ poznamenal Hrabko.
Dodal, že zatiaľ sa dokázalo dohodnúť len Progresívne Slovensko (PS) a SPOLU-občianska demokracia a obom sa to oplatilo. „Veď predtým PS možno prekračovalo päťpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu a SPOLU ani to nie,“ upozornil.
SaS podľa Hrabka oslabil odchod časti poslancov na kandidátnu listinu Demokratickej strany a rozhodnutie Jany Kiššovej napokon vo voľbách vôbec nekandidovať.
„Richard Sulík urobil, čo sa dalo a má to potvrdené aj snemom. Pozháňal, koho mohol. Vrátane Lucie Ďuriš Nicholsonovej, ktorá je europoslankyňa. Jej vyhlásenie, že sa za takých a takých podmienok vzdá mandátu, bude podľa mňa iba „habaďúra“ na voličov,“ reaguje Hrabko.
SaS neposilnil jej zakladajúci člen a kandidát na post prezidenta Robert Mistrík, ktorého podľa Richarda Sulíka znechutili nenaplnené sľuby iných opozičných strán pri rokovaní o Bloku zmeny. „Čo sa týka Roberta Mistríka, ten nie je politik, nemá politické myslenie. Nemyslím to v zlom, ale aj politika je remeslo, treba sa preto aj narodiť, aj pre to získať skúsenosti,“ konštatuje Hrabko.
Parlament prelomil veto prezidentky Zuzany Čaputovej a definitívne schválil 50 dňové moratórium na prieskumy verejnej mienky. A zároveň odsunul z aktuálnej schôdze poslanecké návrhy v prvom čítaní, prevažne opozičné, s odôvodnením, že by sa aj tak nestihli dorokovať. Žiadna ďalšia riadna schôdza NR SR, kde by sa o týchto návrhoch dalo rokovať, však už v tomto volebnom období plánovaná nie je. Opozícia protestuje a avizuje iniciovanie mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorú však môžu koaličné strany zablokovať neschválením jej programu.
„Asi áno, nedá sa to úplne odhadnúť,“ odpovedal Hrabko na otázku, či bude opozícia dávať návrhy na iniciovanie mimoriadnej schôdze opakovane, ak jej prvý návrh neuspeje. „Avizujú aj návrh na odvolanie premiéra. Hoci premiér s dianím v parlamente nemá nič,“ poznamenal Hrabko.
Dodal, že podobne odstránila koaličná väčšina z parlamentu opozičné návrhy aj v čase vlády Ivety Radičovej. „Súčasní mimovládni poslanci, keď ešte boli súčasťou koalície za vlády Ivety Radičovej, urobili to isté. Dokonca ešte viac, lebo návrhy presúvali opakovane zo schôdze na schôdzu, až kým sa napokon už žiadna schôdza nekonala,“ povedal Hrabko.
Na druhej strane, parlamentu podľa neho, okrem politickej vôle koaličných poslancov, nič nebráni v tom, aby sa opozičným návrhom venoval. „ Aj keď poslanci nemusia zasadať až do konania volieb, skončiť tri mesiace pred voľbami sa mi zdá byť už veľa. Za čo berú plat?,“ opýtal sa.
Parlament prelomil veto prezidentky Zuzany Čaputovej a definitívne schválil 50 dňové moratórium na prieskumy verejnej mienky. „Skončilo to, ako skončilo. Keď sa ten zákon schvaľoval, nazbieralo sa 74 hlasov,“ povedal Hrabko s tým, že takýto výsledok hlasovania vyvolal špekulácie o tom, či je v parlamente vôbec dostatok hlasov na prelomenie veta. Na to už bolo treba hlasov 76. Napokon však proti názoru prezidentky hlasovalo až 80 poslancov. „Pani prezidentka už avizovala, že to podá na Ústavný súd. Súd, ak bude chcieť, podľa mňa môže rozhodnúť tak, že predbežným opatrením pozastaví účinnosť zákona. Ale musí chcieť,“ uzavrel Hrabko.
Keďže jedenástkou na kandidátnej listine je Ľuboš Blaha, ktorý sa hlási skôr k predsedovi strany, je podľa neho možné, že šéf Úradu vlády Matúš Šutaj Eštok na desiatej pozícii by mohol mať bližšie k premiérovi. „Doteraz to bola pre mňa neznáma osoba. Tam podľa mňa muselo prísť k nejakej dohode medzi Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim,“ poznamenal Hrabko.
Podstatné však podľa neho je, že napriek viditeľným rozporom medzi niektorým krokmi a názormi premiéra a predsedu strany, k vytvoreniu kandidátnej listiny dokázali prísť za zatvorenými dverami a konsenzuálne. „Je to známka straníckej pragmatickosti. Pre Smer je výhodnejšie, keď je volebným lídrom Peter Pellegrini. Nestihol toho v politike ešte veľa pokaziť, má iný slovník a iné politické vystupovanie ako Robert Fico. Voliči Smeru si môžu vybrať a po voľbách sa uvidí, koľko kto dostal preferenčných hlasov,“ povedal Hrabko.
Bývalý podpredseda parlamentu za Smer-SD Martin Glváč, ktorý bol v poslednom čase pod tlakom kvôli svojej esemeskovej konverzácii s Marianom Kočnerom, sa rozhodol v týchto voľbách nekandidovať. „Je to ústup so cťou. Ale myslím si, že ak by aj chcel kandidovať, nakoniec by na kandidátnej listine nebol,“ reagoval Hrabko.
SNS, Most-Híd a opozícia
Slovenská národná strana podľa neho napokon nedodržala zásadu, že na jej kandidátnej listine budú iba straníci. Posledné stopäťdesiate miesto totiž obsadil nestranícky nominant, primátor Popradu Anton Danko.
„Kandidátna listina SNS neprekvapuje, sú tam poslanci, ministri, jednoducho SNS ponúka to najlepšie, čo má. Ale to sa týka aj iných strán,“ povedal Hrabko.
Väčší problém mal podľa neho s vytvorením kandidátnej listiny Most-Híd. Potom, ako Strana maďarskej komunity zamietla už vyrokovanú dohodu o spoločnom postupe, Most-Híd sa dohodol aspoň s Maďarskou kresťanskodemokratickou alianciou, Rómskou iniciatívou Slovenska a stranou Šanca bývalého politika SDKÚ-DS Viliama Novotného. „Most pozbieral, čo sa dalo pozbierať. Vieme, že nedošlo k dohode medzi maďarskými stranami. Trochu to pripomína pravú a ľavú SNS. Ale iba trochu, lebo to bola iná situácia. Ale nedostali sa do parlamentu a aj teraz to hrozí,“ povedal Hrabko.
Lídrom kandidátku Mosta-Híd bude minister dopravy Árpás Érsek, predseda Béla Bugár bude dvojkou. „Čo sa týka dvojky a jednotky, je to iné ako v prípade Smeru. Možnosti ministra sú neporovnateľne menšie ako premiéra. Pri rokovaniach s SMK bol dohodnutý model, že predsedovia nebudú na prvých miestach kandidátky. Ale tie rokovania neuspeli. A ak sa Béla Bugár schováva za svojho ministra, vzniká otázka, prečo by mali takej strane dôverovať voliči,“ povedal Hrabko.
Skupina opozičných strán v čase budovania kandidátok upriamila pozornosť voličov na svoju neschopnosť dohodnúť sa na spoločnom predvolebnom Bloku zmeny. „Bol to neveľmi dobrý nástup do volebnej kampane, ale ešte je čas to napraviť. Bolo by to úplne v poriadku, keby sme o týchto rokovaniach nevedeli. Ale keď idú s bubnom na zajace, predháňajú sa, kto skôr akú ponuku povie a výsledkom je potom nedohoda, čo si má o tom volič myslieť? Ak sa nevedia dohodnúť teraz, ako sa budú vedieť dohodnúť po voľbách?,“ pýta sa Hrabko.
Ako sa podávajú kandidátne listiny?
-Do 1. decembra môžu strany podať kandidátne listiny a zaplatiť volebnú kauciu 17.000 eur. Ak na kandidátnej listine budú nejaké chyby, zapisovateľ ju vráti na doplnenie. Ak nie, dôjde k zaregistrovaniu kandidátnej listiny. Ale kto podá listinu po polnoci 1. decembra, na to sa už neprihliada. Je to ako keby ju ani nepodal.
-Zo zaregistrovanej kandidátnej listiny môžu strany až do termínu 48 hodín pred voľbami nejaké meno stiahnuť, prípadne sa kandidát môže vzdať sám, ale už nie je možné žiadne meno dopísať. Môže stiahnuť kandidatúru aj celá strana, ale príde o kauciu.
-Pod úplnosť podania kandidátnej listiny spadajú aj povinnosti vyplývajúce z nových volebných pravidiel. Strana musí predložiť menoslov členov strany a musí ich byť minimálne raz toľko, ako kandidátov. Ak bude na kandidátnej listine 150 mien, tak 300 členov.
-Ak strana prekročí päťpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu, postupujú tí kandidáti, ktorí získali viac ako tri percentá z preferenčných hlasov pridelených strane, do parlamentu prednostne, podľa poradia vytvoreného na základe počtu získaných preferenčných krúžkov. Ostatní postupujú podľa pôvodného poradia na kandidátnej listine.
-Do 1. decembra môžu strany podať kandidátne listiny a zaplatiť volebnú kauciu 17.000 eur. Ak na kandidátnej listine budú nejaké chyby, zapisovateľ ju vráti na doplnenie. Ak nie, dôjde k zaregistrovaniu kandidátnej listiny. Ale kto podá listinu po polnoci 1. decembra, na to sa už neprihliada. Je to ako keby ju ani nepodal.
-Zo zaregistrovanej kandidátnej listiny môžu strany až do termínu 48 hodín pred voľbami nejaké meno stiahnuť, prípadne sa kandidát môže vzdať sám, ale už nie je možné žiadne meno dopísať. Môže stiahnuť kandidatúru aj celá strana, ale príde o kauciu.
-Pod úplnosť podania kandidátnej listiny spadajú aj povinnosti vyplývajúce z nových volebných pravidiel. Strana musí predložiť menoslov členov strany a musí ich byť minimálne raz toľko, ako kandidátov. Ak bude na kandidátnej listine 150 mien, tak 300 členov.
-Ak strana prekročí päťpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu, postupujú tí kandidáti, ktorí získali viac ako tri percentá z preferenčných hlasov pridelených strane, do parlamentu prednostne, podľa poradia vytvoreného na základe počtu získaných preferenčných krúžkov. Ostatní postupujú podľa pôvodného poradia na kandidátnej listine.
Dodal, že by lepšie, keby všetci rovno povedali, že pôjdu samostatne. „Už keď Andrej Kiska Blok zmeny navrhoval, musel vedieť, že je to úplne nereálne. Alojz Hlina by bol úplný politický babrák, ak by vstúpil do nejakej koalície,“ poznamenal Hrabko.
Dodal, že zatiaľ sa dokázalo dohodnúť len Progresívne Slovensko (PS) a SPOLU-občianska demokracia a obom sa to oplatilo. „Veď predtým PS možno prekračovalo päťpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu a SPOLU ani to nie,“ upozornil.
SaS podľa Hrabka oslabil odchod časti poslancov na kandidátnu listinu Demokratickej strany a rozhodnutie Jany Kiššovej napokon vo voľbách vôbec nekandidovať.
„Richard Sulík urobil, čo sa dalo a má to potvrdené aj snemom. Pozháňal, koho mohol. Vrátane Lucie Ďuriš Nicholsonovej, ktorá je europoslankyňa. Jej vyhlásenie, že sa za takých a takých podmienok vzdá mandátu, bude podľa mňa iba „habaďúra“ na voličov,“ reaguje Hrabko.
SaS neposilnil jej zakladajúci člen a kandidát na post prezidenta Robert Mistrík, ktorého podľa Richarda Sulíka znechutili nenaplnené sľuby iných opozičných strán pri rokovaní o Bloku zmeny. „Čo sa týka Roberta Mistríka, ten nie je politik, nemá politické myslenie. Nemyslím to v zlom, ale aj politika je remeslo, treba sa preto aj narodiť, aj pre to získať skúsenosti,“ konštatuje Hrabko.
Preloženie zákonov v prvom čítaní a prelomenie prezidentkinho veta
Parlament prelomil veto prezidentky Zuzany Čaputovej a definitívne schválil 50 dňové moratórium na prieskumy verejnej mienky. A zároveň odsunul z aktuálnej schôdze poslanecké návrhy v prvom čítaní, prevažne opozičné, s odôvodnením, že by sa aj tak nestihli dorokovať. Žiadna ďalšia riadna schôdza NR SR, kde by sa o týchto návrhoch dalo rokovať, však už v tomto volebnom období plánovaná nie je. Opozícia protestuje a avizuje iniciovanie mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorú však môžu koaličné strany zablokovať neschválením jej programu.
„Asi áno, nedá sa to úplne odhadnúť,“ odpovedal Hrabko na otázku, či bude opozícia dávať návrhy na iniciovanie mimoriadnej schôdze opakovane, ak jej prvý návrh neuspeje. „Avizujú aj návrh na odvolanie premiéra. Hoci premiér s dianím v parlamente nemá nič,“ poznamenal Hrabko.
Dodal, že podobne odstránila koaličná väčšina z parlamentu opozičné návrhy aj v čase vlády Ivety Radičovej. „Súčasní mimovládni poslanci, keď ešte boli súčasťou koalície za vlády Ivety Radičovej, urobili to isté. Dokonca ešte viac, lebo návrhy presúvali opakovane zo schôdze na schôdzu, až kým sa napokon už žiadna schôdza nekonala,“ povedal Hrabko.
Na druhej strane, parlamentu podľa neho, okrem politickej vôle koaličných poslancov, nič nebráni v tom, aby sa opozičným návrhom venoval. „ Aj keď poslanci nemusia zasadať až do konania volieb, skončiť tri mesiace pred voľbami sa mi zdá byť už veľa. Za čo berú plat?,“ opýtal sa.
Parlament prelomil veto prezidentky Zuzany Čaputovej a definitívne schválil 50 dňové moratórium na prieskumy verejnej mienky. „Skončilo to, ako skončilo. Keď sa ten zákon schvaľoval, nazbieralo sa 74 hlasov,“ povedal Hrabko s tým, že takýto výsledok hlasovania vyvolal špekulácie o tom, či je v parlamente vôbec dostatok hlasov na prelomenie veta. Na to už bolo treba hlasov 76. Napokon však proti názoru prezidentky hlasovalo až 80 poslancov. „Pani prezidentka už avizovala, že to podá na Ústavný súd. Súd, ak bude chcieť, podľa mňa môže rozhodnúť tak, že predbežným opatrením pozastaví účinnosť zákona. Ale musí chcieť,“ uzavrel Hrabko.
