Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezidentka sa napokon rozhodne, či zvoleného kandidáta vymenuje do funkcie generálneho prokurátora. Ak bude trvať na tom, že to musí byť prokurátor, iných nemá zmysel voliť, uvažuje J. Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 30. mája (Teraz.sk) – Skutočnosť, že Peter Pellegrini nečakal na snem Smeru-SD a rovno vyzval Roberta Fica na odchod z funkcie podľa publicistu Juraja Hrabka naznačuje, že je už zrejme rozhodnutý zo Smeru-SD odísť. „Na snem nečakal preto, lebo sa ho už nemusí zúčastniť. Dnes sa nevie, kedy snem bude, podľa akého kľúča budú vyberaní delegáti, je v tom jednoducho veľká neistota. A Peter Pellegrini nemá veľa času, potrebuje kuť železo za horúca,“ povedal Hrabko v Tablet.tv.
„Ešte žije z výsledkov volieb, z prednostných hlasov, aj z toho, že bol premiér. Podľa mňa si už vybral cestu, že opustí Smer,“ konštatoval. Robert Fico má podľa Juraja Hrabka možnosť ovplyvniť kľúč výberu delegátov straníckeho snemu a navyše to nemusí byť nevyhnutne on, kto by proti Petrovi Pellegrinimu kandidoval. „Na jeho mieste by som našiel niekoho známeho z prostredia Smeru-SD, ktorého by som postavil proti Pellegrinimu,“ naznačil Hrabko. Ak by predsedom Smeru-SD ostal aj po sneme Robert Fico, podľa Hrabka by sa zvýšila pravdepodobnosť, že Smer-SD, podobne ako pred ním ĽS-HZDS a SDKÚ-DS, politicky neprežije svojho zakladajúceho lídra.
Aj keď Peter Pellegrini zrejme počítal s tým, že bude v krátkej dobe reagovať na odpoveď predsedu strany, Robert Fico sa odmlčal. „Myslím si, že urobil politicky správne. Znížil tým váhu vyjadrenia Petra Pellegriniho. Aj tak by to viedlo iba k ďalším prestrelkám. Pre Roberta Fica by to výhodné nebolo, lebo útočníkom je aktuálne Peter Pellegrini a Robert Fico je v pozícii obrancu,“ hodnotí Hrabko.
Na rozbiehajúce sa odstredivé tendencie v Smere-SD podľa Hrabka poukazuje vystúpenie poslancov Banskobystrického kraja, ktorí Petra Pellegriniho podporili. „Nebolo náhodné. Môžu sa objaviť aj ďalšie. Myslím si, že kocky sú hodené,“ povedal Hrabko.
Dodal, že trieštenie opozície by bolo dobrou správou najmä pre vládnu koalíciu. „Ak by napríklad počet poslancov v klube Smeru-SD klesol pod 30, už bude musieť hľadať podporu, ak bude chcieť dať návrh na odvolanie člena vlády, alebo podanie na Ústavný súd (ÚS) SR. Jednoducho, sťaží sa mu politická práca,“ upozornil.
O troch poslancov, Tomáša Tarabu, Štefana a Filipa Kuffovcov, prišla aj ďalšia opozičná strana, Kotlebovci – ĽS NS. Trojica pôsobí v mimoparlamentnej strane KDŽP (Kresťanská demokracia-život a prosperita). „To, že sa títo poslanci dostali do Národnej rady na chrbte kotlebovcov je jedna vec, tam zákon porušený nebol. Aspoň to nikto nekonštatoval,“ reaguje Hrabko. „Osobne nemáme veľmi rád takéto povolebné pohyby, to sa má všetko vyriešiť pred voľbami,“ dodáva.
Odhaduje, že radikálne konzervatívni poslanci budú teraz v NR SR predkladať návrhy, ktoré budú proti sebe stavať konzervatívnu a liberálnu zložku vládnej koalície. Neočakáva však, že by vývoj spel k vytvoreniu spoločného poslaneckého klubu na báze konzervatívnej platformy, ku ktorej sa hlási aj nezávislý poslanec Ján Podmanický a Marián Kéry (Smer-SD), a to ani v prípade, že by sa nazbieralo potrebných osem poslancov.
„Na nový poslanecký klub potrebujete súhlas parlamentu. Vládna koalícia by si v takom prípade musela uvážiť, či by jej vznik takéhoto klubu prospel alebo neprospel a podľa môjho názoru skôr neprospel,“ upozornil Hrabko.
Stretnutie právnických odborníkov na tému zákona o prokuratúre na pôde prezidentky Zuzany Čaputovej sa podľa Hrabka bude dať považovať za začiatok odbornej diskusie na túto tému iba v prípade, že po ňom budú nasledovať ďalšie.
Za závažnú však považuje zhodu odborníkov na tom, že by generálna prokuratúra mala pokračovať ako nezávislá inštitúcia. Ešte väčší význam má podľa neho medializované presvedčenie hlavy štátu, že by sa generálnym prokurátorom mal stať kandidát, ktorý má sám prokurátorskú prax.
Poslanci totiž chcú novelou zákona umožniť kandidatúru aj osobám, ktoré takúto prax nemajú. „O tom, ako dopadne zákon, rozhodnú v prvom rade poslanci a v druhom prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá im zákon môže vrátiť a čo je ešte dôležitejšie, ona napokon rozhodne, či zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora vymenuje do funkcie,“ upozornil Hrabko.
„Prezident nemusí vymenovať kandidáta na post generálneho prokurátora. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR tak nesmie urobiť svojvoľne, musí uviesť dôvody, musia byť pádne, ale nikto ho nemôže prinútiť, aby ho vymenoval,“ zdôraznil.
„Odkaz pani prezidentky, podľa ktorej má generálny prokurátor vyjsť z radov prokurátorov, je významný. Ak si za týmto názorom bude stáť, je zbytočné, aby parlament zvolil niekoho, kto nie je z radov prokurátorov,“ zhrnul Hrabko.
Hoci premiér Matovič naznačoval, že by dobrým kandidátom mohol byť advokát Daniel Lipšic, podľa Hrabka zrejme za týchto okolností kandidovať nebude. „Medzi prokurátormi sú ľudia, ktorí majú na to, aby zastávali post generálneho prokurátora,“ uzavrel Hrabko.
Hoci sa na Slovensku postupne uvoľňujú možnosti navštevovať niektoré iné štáty aj bez povinnosti absolvovať test na COVID-19 a po návrate karanténu, podľa Hrabka by bolo vhodné na hraniciach cestujúcim merať aspoň teplotu. Druhé vlny nákazy totiž podľa odborníkov najčastejšie spúšťa práve dodatočný prenos vírusu zo zahraničia. „Nie je to až také zdĺhavé, keď vám namieria teplomer na čelo a skontrolujú to,“ poznamenal.
Elektronickú karanténu považuje Hrabko za vhodný nástroj, ako umožniť jej absolvovanie v domácich podmienkach, za nezvládnutú však považuje komunikáciu politikov pri implementácii mobilnej aplikácie. Na otázku, či mali politici vopred avizovať, že operatívne zavedenie elektronickej karantény bude pravdepodobne v prvých dňoch, kým sa vyladí, spôsobovať problémy, Hrabko odpovedal, že hlavne nemali sľubovať nerealistické termíny jej spustenia. „Ľudia, ktorí tým politikom verili, sa hneď osemnásteho nahrnuli na štátne hranice. A tam sa tej karantény domáhali,“ pripomenul.
„Ešte žije z výsledkov volieb, z prednostných hlasov, aj z toho, že bol premiér. Podľa mňa si už vybral cestu, že opustí Smer,“ konštatoval. Robert Fico má podľa Juraja Hrabka možnosť ovplyvniť kľúč výberu delegátov straníckeho snemu a navyše to nemusí byť nevyhnutne on, kto by proti Petrovi Pellegrinimu kandidoval. „Na jeho mieste by som našiel niekoho známeho z prostredia Smeru-SD, ktorého by som postavil proti Pellegrinimu,“ naznačil Hrabko. Ak by predsedom Smeru-SD ostal aj po sneme Robert Fico, podľa Hrabka by sa zvýšila pravdepodobnosť, že Smer-SD, podobne ako pred ním ĽS-HZDS a SDKÚ-DS, politicky neprežije svojho zakladajúceho lídra.
Aj keď Peter Pellegrini zrejme počítal s tým, že bude v krátkej dobe reagovať na odpoveď predsedu strany, Robert Fico sa odmlčal. „Myslím si, že urobil politicky správne. Znížil tým váhu vyjadrenia Petra Pellegriniho. Aj tak by to viedlo iba k ďalším prestrelkám. Pre Roberta Fica by to výhodné nebolo, lebo útočníkom je aktuálne Peter Pellegrini a Robert Fico je v pozícii obrancu,“ hodnotí Hrabko.
Na rozbiehajúce sa odstredivé tendencie v Smere-SD podľa Hrabka poukazuje vystúpenie poslancov Banskobystrického kraja, ktorí Petra Pellegriniho podporili. „Nebolo náhodné. Môžu sa objaviť aj ďalšie. Myslím si, že kocky sú hodené,“ povedal Hrabko.
Dodal, že trieštenie opozície by bolo dobrou správou najmä pre vládnu koalíciu. „Ak by napríklad počet poslancov v klube Smeru-SD klesol pod 30, už bude musieť hľadať podporu, ak bude chcieť dať návrh na odvolanie člena vlády, alebo podanie na Ústavný súd (ÚS) SR. Jednoducho, sťaží sa mu politická práca,“ upozornil.
Oslabenie kotlebovcov
O troch poslancov, Tomáša Tarabu, Štefana a Filipa Kuffovcov, prišla aj ďalšia opozičná strana, Kotlebovci – ĽS NS. Trojica pôsobí v mimoparlamentnej strane KDŽP (Kresťanská demokracia-život a prosperita). „To, že sa títo poslanci dostali do Národnej rady na chrbte kotlebovcov je jedna vec, tam zákon porušený nebol. Aspoň to nikto nekonštatoval,“ reaguje Hrabko. „Osobne nemáme veľmi rád takéto povolebné pohyby, to sa má všetko vyriešiť pred voľbami,“ dodáva.
Odhaduje, že radikálne konzervatívni poslanci budú teraz v NR SR predkladať návrhy, ktoré budú proti sebe stavať konzervatívnu a liberálnu zložku vládnej koalície. Neočakáva však, že by vývoj spel k vytvoreniu spoločného poslaneckého klubu na báze konzervatívnej platformy, ku ktorej sa hlási aj nezávislý poslanec Ján Podmanický a Marián Kéry (Smer-SD), a to ani v prípade, že by sa nazbieralo potrebných osem poslancov.
„Na nový poslanecký klub potrebujete súhlas parlamentu. Vládna koalícia by si v takom prípade musela uvážiť, či by jej vznik takéhoto klubu prospel alebo neprospel a podľa môjho názoru skôr neprospel,“ upozornil Hrabko.
Zákon o prokuratúre
Stretnutie právnických odborníkov na tému zákona o prokuratúre na pôde prezidentky Zuzany Čaputovej sa podľa Hrabka bude dať považovať za začiatok odbornej diskusie na túto tému iba v prípade, že po ňom budú nasledovať ďalšie.
Za závažnú však považuje zhodu odborníkov na tom, že by generálna prokuratúra mala pokračovať ako nezávislá inštitúcia. Ešte väčší význam má podľa neho medializované presvedčenie hlavy štátu, že by sa generálnym prokurátorom mal stať kandidát, ktorý má sám prokurátorskú prax.
Poslanci totiž chcú novelou zákona umožniť kandidatúru aj osobám, ktoré takúto prax nemajú. „O tom, ako dopadne zákon, rozhodnú v prvom rade poslanci a v druhom prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá im zákon môže vrátiť a čo je ešte dôležitejšie, ona napokon rozhodne, či zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora vymenuje do funkcie,“ upozornil Hrabko.
„Prezident nemusí vymenovať kandidáta na post generálneho prokurátora. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR tak nesmie urobiť svojvoľne, musí uviesť dôvody, musia byť pádne, ale nikto ho nemôže prinútiť, aby ho vymenoval,“ zdôraznil.
„Odkaz pani prezidentky, podľa ktorej má generálny prokurátor vyjsť z radov prokurátorov, je významný. Ak si za týmto názorom bude stáť, je zbytočné, aby parlament zvolil niekoho, kto nie je z radov prokurátorov,“ zhrnul Hrabko.
Hoci premiér Matovič naznačoval, že by dobrým kandidátom mohol byť advokát Daniel Lipšic, podľa Hrabka zrejme za týchto okolností kandidovať nebude. „Medzi prokurátormi sú ľudia, ktorí majú na to, aby zastávali post generálneho prokurátora,“ uzavrel Hrabko.
Koronakríza a aplikácia
Hoci sa na Slovensku postupne uvoľňujú možnosti navštevovať niektoré iné štáty aj bez povinnosti absolvovať test na COVID-19 a po návrate karanténu, podľa Hrabka by bolo vhodné na hraniciach cestujúcim merať aspoň teplotu. Druhé vlny nákazy totiž podľa odborníkov najčastejšie spúšťa práve dodatočný prenos vírusu zo zahraničia. „Nie je to až také zdĺhavé, keď vám namieria teplomer na čelo a skontrolujú to,“ poznamenal.
Elektronickú karanténu považuje Hrabko za vhodný nástroj, ako umožniť jej absolvovanie v domácich podmienkach, za nezvládnutú však považuje komunikáciu politikov pri implementácii mobilnej aplikácie. Na otázku, či mali politici vopred avizovať, že operatívne zavedenie elektronickej karantény bude pravdepodobne v prvých dňoch, kým sa vyladí, spôsobovať problémy, Hrabko odpovedal, že hlavne nemali sľubovať nerealistické termíny jej spustenia. „Ľudia, ktorí tým politikom verili, sa hneď osemnásteho nahrnuli na štátne hranice. A tam sa tej karantény domáhali,“ pripomenul.
