Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vieme, ako strany súčasnej vládnej koalície brojili proti aktuálnemu generálnemu prokurátorovi, ale to, ako sa správajú teraz, naznačuje, že mu predĺžia funkčné obdobie, povedal Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 6. júna (Teraz.sk) – Význam prieskumu agentúry Focus, podľa ktorého by nová politická strana Petra Pellegriniho, ak by ju založil, získala podporu 21,4 percenta voličov, by sa podľa publicistu Juraja Hrabka nemal preceňovať. „Jediný relevantný údaj z prieskumu je rozčesnutie Smeru-SD pol na pol. Ak vznikne strana, ktorú si založí Peter Pellegrini, potom sa ukáže, aká bude jej relevancia,“ reagoval Hrabko v diskusii na TABLET.TV.
Podľa prieskumu by totiž v prípade vzniku novej strany expremiéra Pellegriniho podpora Smeru-SD klesla na 9,6 percenta voličov a bola by až treťou najsilnejšou stranou po OĹaNO (21,8 percenta) a politickom subjekte Petra Pellegriniho.
„Zabudnite na tie výsledky. Pripomína to prieskumy, koľko bude mať strana Andreja Kisku. Na začiatku sú ambície vysoké, vidíme, ako skončil vo voľbách Andrej Kiska a ako skončili PS/Spolu,“ reaguje Hrabko. Dodáva, že ak nová strana vznikne, rozbehne sa proti nej aj antikampaň. „Určite má aj Peter Pellegrini svojich odporcov. A nie každý je nadšený tým, že odchádza zo Smeru-SD. A bude musieť nie iba rozdávať, ale aj prijímať údery z rôznych strán,“ upozornil Hrabko.
Podpredseda Národnej rady SR Juraj Šeliga (Za ľudí) informoval, že sa v priestoroch parlamentu 24. júna uskutoční verejná odborná diskusia o zmene spôsobu voľby generálneho prokurátora. „Z môjho pohľadu je to kino. Rovnako, ako to bolo u pani prezidentky. Politici takéto kroky musia robiť, ale z môjho pohľadu nemôže ísť o vážnu odbornú diskusiu, ak sa takéto stretnutie uskutoční iba jedno,“ reagoval Hrabko.
Dodal, že proces výberu nového generálneho prokurátora sa môže predlžovať, najmä ak bude mať prezidentka Zuzana Čaputová výhrady k schválenej novele zákona a vráti ju parlamentu, alebo sa rozhodne nevymenovať do funkcie zvoleného kandidáta. „Vieme, ako strany súčasnej vládnej koalície brojili proti aktuálnemu generálnemu prokurátorovi, pánovi Čižnárovi, ale to, ako sa správajú teraz, naznačuje, že mu predĺžia funkčné obdobie. Lebo on ostáva vo funkcii až dovtedy, kým nebude zvolený nový,“ poznamenal Hrabko.
Novým predsedom Mosta-Híd sa stal exminister životného prostredia László Solymos. Strana však v posledných voľbách, podobne ako konkurenčná SMK, nepostúpila do parlamentu. „Jediná schodná cesta, ak menšinová strana pomýšľa na návrat do parlamentu, je dať hlavy dohromady a nejako sa pobratať. Dá sa to, voliči existujú, akurát sú rozdelení. Dá sa to urobiť, cesta je omnoho schodnejšia, ako keď bol predsedom Mosta-Híd Béla Bugár a predsedom SMK Pál Csáky,“ reagoval Hrabko.
Prvá zahraničná cesta slovenského premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) viedla do Prahy. „Určite mala aj iné rozmery, viedli napríklad rozhovory o fonde obnovy. Ale inak to bolo naplnenie úzusu, že prvá cesta slovenského predsedu vlády vedie do Českej republiky,“ povedal Hrabko.
Na margo uvoľnenia obmedzení týkajúcich sa cestovania medzi Slovenskou a Českou republikou Hrabko poznamenal, že epidemiologická situácia v Čechách nie je až taká dobrá ako na Slovensku a po bani v Karvinej sa aktuálne ukazujú problémy aj v Brne. „Je vecou každého štátu, ako si stráži hranice a stále si myslím, že by sme mali na hraničných priechodoch aspoň merať teplotu. Celá Európa má naplánovaný 15. jún ako veľké otvorenie, Slovensko to tak zatiaľ naplánované nemá,“ uzavrel Hrabko.
Podľa prieskumu by totiž v prípade vzniku novej strany expremiéra Pellegriniho podpora Smeru-SD klesla na 9,6 percenta voličov a bola by až treťou najsilnejšou stranou po OĹaNO (21,8 percenta) a politickom subjekte Petra Pellegriniho.
„Zabudnite na tie výsledky. Pripomína to prieskumy, koľko bude mať strana Andreja Kisku. Na začiatku sú ambície vysoké, vidíme, ako skončil vo voľbách Andrej Kiska a ako skončili PS/Spolu,“ reaguje Hrabko. Dodáva, že ak nová strana vznikne, rozbehne sa proti nej aj antikampaň. „Určite má aj Peter Pellegrini svojich odporcov. A nie každý je nadšený tým, že odchádza zo Smeru-SD. A bude musieť nie iba rozdávať, ale aj prijímať údery z rôznych strán,“ upozornil Hrabko.
Podpredseda Národnej rady SR Juraj Šeliga (Za ľudí) informoval, že sa v priestoroch parlamentu 24. júna uskutoční verejná odborná diskusia o zmene spôsobu voľby generálneho prokurátora. „Z môjho pohľadu je to kino. Rovnako, ako to bolo u pani prezidentky. Politici takéto kroky musia robiť, ale z môjho pohľadu nemôže ísť o vážnu odbornú diskusiu, ak sa takéto stretnutie uskutoční iba jedno,“ reagoval Hrabko.
Dodal, že proces výberu nového generálneho prokurátora sa môže predlžovať, najmä ak bude mať prezidentka Zuzana Čaputová výhrady k schválenej novele zákona a vráti ju parlamentu, alebo sa rozhodne nevymenovať do funkcie zvoleného kandidáta. „Vieme, ako strany súčasnej vládnej koalície brojili proti aktuálnemu generálnemu prokurátorovi, pánovi Čižnárovi, ale to, ako sa správajú teraz, naznačuje, že mu predĺžia funkčné obdobie. Lebo on ostáva vo funkcii až dovtedy, kým nebude zvolený nový,“ poznamenal Hrabko.
Novým predsedom Mosta-Híd sa stal exminister životného prostredia László Solymos. Strana však v posledných voľbách, podobne ako konkurenčná SMK, nepostúpila do parlamentu. „Jediná schodná cesta, ak menšinová strana pomýšľa na návrat do parlamentu, je dať hlavy dohromady a nejako sa pobratať. Dá sa to, voliči existujú, akurát sú rozdelení. Dá sa to urobiť, cesta je omnoho schodnejšia, ako keď bol predsedom Mosta-Híd Béla Bugár a predsedom SMK Pál Csáky,“ reagoval Hrabko.
Prvá zahraničná cesta slovenského premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) viedla do Prahy. „Určite mala aj iné rozmery, viedli napríklad rozhovory o fonde obnovy. Ale inak to bolo naplnenie úzusu, že prvá cesta slovenského predsedu vlády vedie do Českej republiky,“ povedal Hrabko.
Na margo uvoľnenia obmedzení týkajúcich sa cestovania medzi Slovenskou a Českou republikou Hrabko poznamenal, že epidemiologická situácia v Čechách nie je až taká dobrá ako na Slovensku a po bani v Karvinej sa aktuálne ukazujú problémy aj v Brne. „Je vecou každého štátu, ako si stráži hranice a stále si myslím, že by sme mali na hraničných priechodoch aspoň merať teplotu. Celá Európa má naplánovaný 15. jún ako veľké otvorenie, Slovensko to tak zatiaľ naplánované nemá,“ uzavrel Hrabko.
