Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bolo to historicky prvé referendum, ktoré voličom umožňovalo priamo napísať text do ústavy, povedal v TASR TV publicista Juraj Hrabko. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 28. januára (Teraz.sk) – Výsledkom predčasných parlamentných volieb nemusí byť automaticky politická zmena, môže ním byť aj návrat vlády Igora Matoviča alebo Eduarda Hegera (obaja OĽANO), ak dostanú od voličov dôveru. V TASR TV na to upozornil publicista Juraj Hrabko.
Voliči by mali podľa neho rozdať karty znova, lebo aktuálna vláda je dočasná, pod kontrolou prezidentky a bez dôvery parlamentu. „Táto vláda hádže uterák do ringu, pritom má šance, aby situáciu dokázala otočiť a presvedčila voličov, že to robí správne. Nerozumiem tomu, prečo sa boja ďalšieho rozhodnutia voličov,“ povedal Hrabko.
Parlament podľa neho s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne o septembrovom volebnom termíne. „Tu vidím jednoznačné víťazstvo Igora Matoviča. Dosiahol zakotvenie jedného volebného obvodu do ústavy. Povedal, že chce ako termín volieb 30. september a zrejme bude 30. september,“ poznamenal Hrabko.
Osobne by pokladal za vhodnejší skorší termín, najlepšie ešte pred letom. „Dočasná vláda môže vládnuť, ťažko povediac dokedy. Aj keď by boli voľby v septembri, nikto nevie, ako sa skončia, aké povolebné konštelácie môžu nastať a kedy nastúpi nová vláda. Máme určený len jeden termín a to, že do 30 dní po voľbách sa musí zísť parlament,“ upozornil.
Na margo schválenia ústavnej zmeny, ktorá umožňuje vypísať predčasné voľby uznesením parlamentu s podporou najmenej 90 poslancov, Hrabko poznamenal, že je to jednoduchšie, ako keby sa voľby vždy museli schvaľovať formou ústavného zákona. „Postup podľa ústavy je taký, že ak sa nemá zneužiť skrátené legislatívne konanie, na schválenie ústavného zákona je treba určitý čas. Okrem toho, ústava by mala byť všeobecný predpis, nemala by priamo určovať, kedy sa vykonajú voľby,“ konštatoval Hrabko.
Na rozdiel od komplikovaných procedúr pri prijímaní ústavného zákona, na rokovanie o uznesení parlamentu podľa neho stačí podanie podpísané 30 poslancami, ktoré môže byť okamžite schválené. „Ale s tým, že pomer poslancov sa nemení, na platnosť takéhoto uznesenia je potrebná rovnaká väčšina poslancov ako na ústavný zákon,“ povedal Hrabko.
„Na druhej strane, uznesenie môžete neskôr zrušiť alebo zmeniť omnoho ľahšie ako ústavný zákon. Debata je úplne iná, aj potom dôsledky,“ upozornil.
Sobotné (21.1.) referendum podľa neho po prvý krát v histórii dalo voličom možnosť priamo svojim hlasovaním zmeniť text ústavy. Keďže sa ho nezúčastnilo viac ako 50 percent registrovaných voličov, nebolo napokon platné.
Podľa Hrabka časť voličov nešla k urnám preto, že sú kriticky naladení voči Smeru-SD a referendum vnímali ako agendu tejto strany. Na druhej strane, účasť takmer 1 200 000 voličov na referende v situácii, kedy sa v týždni pred ním súčasní aj bývalí koaliční partneri dohodli na schválení predčasných volieb v parlamente, považuje za signál o zlom stave slovenskej politiky. „Voliči, ktorí sa zúčastnili referenda, jednoducho vláde neveria. Dostali už toľko sľubov, že neveria vládnym stranám, že dodržia to, čo povedia,“ konštatoval Hrabko.
Z politického hľadiska podľa neho z jednoznačného postoja k referendu vyťažil najmä Smer-SD, ktorý sa dokázal odlíšiť od menej aktívneho Hlasu-SD. „Ak to zhrnieme, Robert Fico chcel aby vláda padla a padla. Chcel predčasné voľby, tie s najväčšou pravdepodobnosťou budú,“ uzavrel Hrabko.
Voliči by mali podľa neho rozdať karty znova, lebo aktuálna vláda je dočasná, pod kontrolou prezidentky a bez dôvery parlamentu. „Táto vláda hádže uterák do ringu, pritom má šance, aby situáciu dokázala otočiť a presvedčila voličov, že to robí správne. Nerozumiem tomu, prečo sa boja ďalšieho rozhodnutia voličov,“ povedal Hrabko.
Parlament podľa neho s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne o septembrovom volebnom termíne. „Tu vidím jednoznačné víťazstvo Igora Matoviča. Dosiahol zakotvenie jedného volebného obvodu do ústavy. Povedal, že chce ako termín volieb 30. september a zrejme bude 30. september,“ poznamenal Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Osobne by pokladal za vhodnejší skorší termín, najlepšie ešte pred letom. „Dočasná vláda môže vládnuť, ťažko povediac dokedy. Aj keď by boli voľby v septembri, nikto nevie, ako sa skončia, aké povolebné konštelácie môžu nastať a kedy nastúpi nová vláda. Máme určený len jeden termín a to, že do 30 dní po voľbách sa musí zísť parlament,“ upozornil.
Na margo schválenia ústavnej zmeny, ktorá umožňuje vypísať predčasné voľby uznesením parlamentu s podporou najmenej 90 poslancov, Hrabko poznamenal, že je to jednoduchšie, ako keby sa voľby vždy museli schvaľovať formou ústavného zákona. „Postup podľa ústavy je taký, že ak sa nemá zneužiť skrátené legislatívne konanie, na schválenie ústavného zákona je treba určitý čas. Okrem toho, ústava by mala byť všeobecný predpis, nemala by priamo určovať, kedy sa vykonajú voľby,“ konštatoval Hrabko.
Na rozdiel od komplikovaných procedúr pri prijímaní ústavného zákona, na rokovanie o uznesení parlamentu podľa neho stačí podanie podpísané 30 poslancami, ktoré môže byť okamžite schválené. „Ale s tým, že pomer poslancov sa nemení, na platnosť takéhoto uznesenia je potrebná rovnaká väčšina poslancov ako na ústavný zákon,“ povedal Hrabko.
„Na druhej strane, uznesenie môžete neskôr zrušiť alebo zmeniť omnoho ľahšie ako ústavný zákon. Debata je úplne iná, aj potom dôsledky,“ upozornil.
Sobotné (21.1.) referendum podľa neho po prvý krát v histórii dalo voličom možnosť priamo svojim hlasovaním zmeniť text ústavy. Keďže sa ho nezúčastnilo viac ako 50 percent registrovaných voličov, nebolo napokon platné.
Podľa Hrabka časť voličov nešla k urnám preto, že sú kriticky naladení voči Smeru-SD a referendum vnímali ako agendu tejto strany. Na druhej strane, účasť takmer 1 200 000 voličov na referende v situácii, kedy sa v týždni pred ním súčasní aj bývalí koaliční partneri dohodli na schválení predčasných volieb v parlamente, považuje za signál o zlom stave slovenskej politiky. „Voliči, ktorí sa zúčastnili referenda, jednoducho vláde neveria. Dostali už toľko sľubov, že neveria vládnym stranám, že dodržia to, čo povedia,“ konštatoval Hrabko.
Z politického hľadiska podľa neho z jednoznačného postoja k referendu vyťažil najmä Smer-SD, ktorý sa dokázal odlíšiť od menej aktívneho Hlasu-SD. „Ak to zhrnieme, Robert Fico chcel aby vláda padla a padla. Chcel predčasné voľby, tie s najväčšou pravdepodobnosťou budú,“ uzavrel Hrabko.
