Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ústava doteraz poznala štyri oblasti, v ktorých sa referendum nemôže konať a ÚS SR doplnil ústavu ešte o ďalšiu oblasť, povedal J. Hrabko (PODCAST a VIDEO).
Autor Teraz.sk
Bratislava 25. júla (TASR) – Politici vôbec nemali riešiť otázky, či má alebo nemá mať Milan Lasica štátny pohreb, prípadne či má byť vyhlásený štátny smútok pred tým, ako sa opýtali na názor jeho rodiny. V diskusii na TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
„Nekritizujem politikov za to, že vyjadrili sústrasť a ocenili prínos Milana Lasicu, to je úplne v poriadku, ale to či má byť štátny smútok alebo štátny pohreb, to sú veci, ktoré treba v prvom rade najprv konzultovať s rodinou. A treba rešpektovať želanie rodiny,“ zdôraznil Hrabko.
Lasica podľa neho v priebehu svojho života vybudoval dielo, ktoré slovenskú kultúru výrazne ovplyvnilo. „Spolu s Julom Satinským, Jarom Filipom, ale aj každý zvlášť, boli pre ľudí z viacerých generácií akýmsi národným pokladom. Podobne ako Česi majú ako národný poklad Voskovca a Wericha, prípadne Miroslava Horníčka,“ zdôraznil Hrabko.
Dôvodov, prečo bol Milan Lasica pre Slovákov taký dôležitý, je podľa Hrabka mnoho. „Ale jeden z tých hlavných je, že Milan Lasica nebol celebrita, ale osobnosť,“ dodal Hrabko s tým, že vie pochopiť želanie rodiny nemať z pohrebu mediálnu a politickú udalosť.
Rozhodnutie ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) umožniť prítomnosť pri bohoslužbách pápeža Františka na jeho septembrovej návšteve Slovenska len zaočkovaným osobám vníma Hrabko ako možné porušenie ústavy. „V ktorej je napísané, že Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Ak idú takéto manévre, kde nebude žiaden strop pre počet ľudí, ktorí sa zúčastnia stretnutí s pápežom, musím to hodnotiť ako porušenie doterajších protipandemických opatrení,“ tvrdí Hrabko.
Dodáva, že sa ťažko odhaduje, aká bude pandemická situácia v septembri a či pápež napokon reálne návštevu Slovenska absolvuje. „Samozrejme, som rád, že pápež príde, možno to bude udalosť niekoľkých desaťročí. Ale toto sú plánované kroky, s ktorými nesúhlasím,“ povedal.
„Žiadnu inú krajinu nepoznám, ktorá by v oblasti výhod pre zaočkovaných postupovala ako Slovensko,“ tvrdí Hrabko, podľa ktorého sú v zahraničí rovnako akceptované aj osoby, ktoré covid-19 reálne prekonali, alebo majú absolvovaný aktuálny PCR test. „U nás druhé dve možnosti často absentujú a prioritu majú zaočkovaní, akoby tí už boli za vodou. To je omyl, na ktorý môžeme doplatiť,“ upozorňuje.
Na margo rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR, podľa ktorého je referendová otázka o skrátení volebného obdobia v rozpore s ústavou Hrabko povedal, že ho treba vziať na vedomie, aj sa podľa neho riadiť, ale on osobne ho rešpektovať nemôže. Podľa názoru Juraja Hrabka totiž ÚS SR de facto rozšíril doterajšie oblasti, v ktorých sa podľa ústavy referendum konať nesmie, čo je neprípustné.
Hoci koaliční lídri naznačili ochotu upraviť ústavu tak, aby takéto referendum možné bolo, Hrabko to považuje za nepravdepodobné. „Keby to chceli urobiť, tak to už urobili. Po páde Radičovej vlády bola ústavná väčšina v parlamente schopná zmeniť ústavu do 24 hodín,“ pripomenul Hrabko.
„Nekritizujem politikov za to, že vyjadrili sústrasť a ocenili prínos Milana Lasicu, to je úplne v poriadku, ale to či má byť štátny smútok alebo štátny pohreb, to sú veci, ktoré treba v prvom rade najprv konzultovať s rodinou. A treba rešpektovať želanie rodiny,“ zdôraznil Hrabko.
Lasica podľa neho v priebehu svojho života vybudoval dielo, ktoré slovenskú kultúru výrazne ovplyvnilo. „Spolu s Julom Satinským, Jarom Filipom, ale aj každý zvlášť, boli pre ľudí z viacerých generácií akýmsi národným pokladom. Podobne ako Česi majú ako národný poklad Voskovca a Wericha, prípadne Miroslava Horníčka,“ zdôraznil Hrabko.
Dôvodov, prečo bol Milan Lasica pre Slovákov taký dôležitý, je podľa Hrabka mnoho. „Ale jeden z tých hlavných je, že Milan Lasica nebol celebrita, ale osobnosť,“ dodal Hrabko s tým, že vie pochopiť želanie rodiny nemať z pohrebu mediálnu a politickú udalosť.
Rozhodnutie ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) umožniť prítomnosť pri bohoslužbách pápeža Františka na jeho septembrovej návšteve Slovenska len zaočkovaným osobám vníma Hrabko ako možné porušenie ústavy. „V ktorej je napísané, že Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Ak idú takéto manévre, kde nebude žiaden strop pre počet ľudí, ktorí sa zúčastnia stretnutí s pápežom, musím to hodnotiť ako porušenie doterajších protipandemických opatrení,“ tvrdí Hrabko.
Dodáva, že sa ťažko odhaduje, aká bude pandemická situácia v septembri a či pápež napokon reálne návštevu Slovenska absolvuje. „Samozrejme, som rád, že pápež príde, možno to bude udalosť niekoľkých desaťročí. Ale toto sú plánované kroky, s ktorými nesúhlasím,“ povedal.
„Žiadnu inú krajinu nepoznám, ktorá by v oblasti výhod pre zaočkovaných postupovala ako Slovensko,“ tvrdí Hrabko, podľa ktorého sú v zahraničí rovnako akceptované aj osoby, ktoré covid-19 reálne prekonali, alebo majú absolvovaný aktuálny PCR test. „U nás druhé dve možnosti často absentujú a prioritu majú zaočkovaní, akoby tí už boli za vodou. To je omyl, na ktorý môžeme doplatiť,“ upozorňuje.
Na margo rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR, podľa ktorého je referendová otázka o skrátení volebného obdobia v rozpore s ústavou Hrabko povedal, že ho treba vziať na vedomie, aj sa podľa neho riadiť, ale on osobne ho rešpektovať nemôže. Podľa názoru Juraja Hrabka totiž ÚS SR de facto rozšíril doterajšie oblasti, v ktorých sa podľa ústavy referendum konať nesmie, čo je neprípustné.
Hoci koaliční lídri naznačili ochotu upraviť ústavu tak, aby takéto referendum možné bolo, Hrabko to považuje za nepravdepodobné. „Keby to chceli urobiť, tak to už urobili. Po páde Radičovej vlády bola ústavná väčšina v parlamente schopná zmeniť ústavu do 24 hodín,“ pripomenul Hrabko.
