Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Povinné testovanie pendlerov na ich vlastné náklady, či zákaz víkendových nákupov pre dôchodcov sú kroky, ktoré by podľa J. Hrabka bolo potrebné korigovať.
Autor Teraz.sk
Bratislava 24. apríla (Teraz.sk) – Avizované rozhodnutie poslankyne Jany Cigánikovej (SaS) nepodporiť v Národnej rade (NR) SR programové vyhlásenie vlády (PVV) znamená, že nevysloví dôveru vlastnej vláde. V diskusii na Tablet.tv to povedal publicista Juraj Hrabko.
Predsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru Cigániková totiž vyhlásila, že nemôže súhlasiť s takým programovým vyhlásením vlády, ktoré obsahuje systém unitárnych zdravotných poisťovní. „Je to typická ´saskárčina´. Pani Cigániková nerobí nič iné, ako urobila celá jej strana, keď nevyslovila dôveru vláde Ivety Radičovej,“ reagoval Hrabko. „Nie je to tak dávno, ako Richard Sulík písomne garantoval stabilitu svojho poslaneckého klubu,“ pripomenul.
Na druhej strane, podľa Hrabka už v minulosti existovali precedensy na podobné hlasovanie, hlas svojej vláde napríklad nestihol dať ani Vladimír Mečiar. V praxi je podľa neho podstatné to, že hlasovaním o programovom vyhlásení vysloví vláde dôveru väčšina parlamentu. "Na to hlas pani Cigánikovej nie je nevyhnutný," konštatoval Hrabko.
Programové vyhlásenie je podľa Hrabka v skutočnosti kompilátom predvolebných programov koaličných strán a s jeho jednotlivými detailami nemusí súhlasiť aj viacero vládnych poslancov. „Politický význam programového vyhlásenia vlády je najmä v tom, že na jeho základe dostane vláda dôveru parlamentu,“ zdôraznil Hrabko. „Iná situácia by bola, keby vlády mali povinnosť predkladať parlamentu aj odpočet. Dnes môžu do programového vyhlásenia napísať, čo len chcú a aj tam píšu, čo len chcú. Papier znesie všetko,“ dodal.
Parlamentnú debatu k programovému vyhláseniu označil Hrabko za štandardnú. „Nevymyká sa to obvyklému priebehu, opozičné strany napádajú programové vyhlásenie vlády a dôvodov majú na to viac ako dosť. A koaličné strany ho zasa obhajujú. A nezabúdajú pripomínať opozícii, čo robila, keď bola pri moci,“ poznamenal.
Štvorfázový plán na uvoľňovanie opatrení na zníženie mobility občanov v čase koronavírusovej krízy považuje Hrabko za správny krok. „Nemôžeme zaostávať za okolitými krajinami, Európou a svetom. Čas na uvoľňovanie už nastal a Slovensko sa tomu musí prispôsobiť, lebo by nám ostatné krajiny utiekli,“ povedal s tým, že plán je pružný a v čase sa môže podľa vývoja situácie meniť.
Zásadne však nesúhlasí so zákazom nakupovať mimo určených hodín pre dôchodcov. „Podľa toho, čo platí, majú dôchodcovia zakázané ísť do obchodu v sobotu, pričom v nedeľu sú obchody zatvorené. To je ďaleko za čiarou. V tomto treba určite urobiť krok späť. Koľko je pracujúcich dôchodcov, ktorí si tým pádom nemajú kedy nakúpiť?,“ pýta sa Hrabko.
Rovnako v prípade pendlerov by podľa neho bolo efektívnejšie merať na hraničných priechodoch prichádzajúcim teplotu, ako vyžadovať od nich najviac 30 dní staré testy na COVID-19. „Toto opatrenie je pre ľudí bývajúcich v pohraničí príliš nákladné. A tridsaťdňový test vám aj tak k ničomu nepomôže, môžete sa nakaziť dve hodiny pred vstupom na Slovensko,“ konštatoval Hrabko.
Predsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru Cigániková totiž vyhlásila, že nemôže súhlasiť s takým programovým vyhlásením vlády, ktoré obsahuje systém unitárnych zdravotných poisťovní. „Je to typická ´saskárčina´. Pani Cigániková nerobí nič iné, ako urobila celá jej strana, keď nevyslovila dôveru vláde Ivety Radičovej,“ reagoval Hrabko. „Nie je to tak dávno, ako Richard Sulík písomne garantoval stabilitu svojho poslaneckého klubu,“ pripomenul.
Na druhej strane, podľa Hrabka už v minulosti existovali precedensy na podobné hlasovanie, hlas svojej vláde napríklad nestihol dať ani Vladimír Mečiar. V praxi je podľa neho podstatné to, že hlasovaním o programovom vyhlásení vysloví vláde dôveru väčšina parlamentu. "Na to hlas pani Cigánikovej nie je nevyhnutný," konštatoval Hrabko.
Programové vyhlásenie je podľa Hrabka v skutočnosti kompilátom predvolebných programov koaličných strán a s jeho jednotlivými detailami nemusí súhlasiť aj viacero vládnych poslancov. „Politický význam programového vyhlásenia vlády je najmä v tom, že na jeho základe dostane vláda dôveru parlamentu,“ zdôraznil Hrabko. „Iná situácia by bola, keby vlády mali povinnosť predkladať parlamentu aj odpočet. Dnes môžu do programového vyhlásenia napísať, čo len chcú a aj tam píšu, čo len chcú. Papier znesie všetko,“ dodal.
Parlamentnú debatu k programovému vyhláseniu označil Hrabko za štandardnú. „Nevymyká sa to obvyklému priebehu, opozičné strany napádajú programové vyhlásenie vlády a dôvodov majú na to viac ako dosť. A koaličné strany ho zasa obhajujú. A nezabúdajú pripomínať opozícii, čo robila, keď bola pri moci,“ poznamenal.
Otváranie ekonomiky
Štvorfázový plán na uvoľňovanie opatrení na zníženie mobility občanov v čase koronavírusovej krízy považuje Hrabko za správny krok. „Nemôžeme zaostávať za okolitými krajinami, Európou a svetom. Čas na uvoľňovanie už nastal a Slovensko sa tomu musí prispôsobiť, lebo by nám ostatné krajiny utiekli,“ povedal s tým, že plán je pružný a v čase sa môže podľa vývoja situácie meniť.
Zásadne však nesúhlasí so zákazom nakupovať mimo určených hodín pre dôchodcov. „Podľa toho, čo platí, majú dôchodcovia zakázané ísť do obchodu v sobotu, pričom v nedeľu sú obchody zatvorené. To je ďaleko za čiarou. V tomto treba určite urobiť krok späť. Koľko je pracujúcich dôchodcov, ktorí si tým pádom nemajú kedy nakúpiť?,“ pýta sa Hrabko.
Rovnako v prípade pendlerov by podľa neho bolo efektívnejšie merať na hraničných priechodoch prichádzajúcim teplotu, ako vyžadovať od nich najviac 30 dní staré testy na COVID-19. „Toto opatrenie je pre ľudí bývajúcich v pohraničí príliš nákladné. A tridsaťdňový test vám aj tak k ničomu nepomôže, môžete sa nakaziť dve hodiny pred vstupom na Slovensko,“ konštatoval Hrabko.
