Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak chce mať Eduard Heger pokojné vládnutie, neostáva mu nič, iba rokovať. Lebo tekuté väčšiny v parlamente sa budú meniť a zďaleka nie tak, ako si želá on, povedal J. Hrabko. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 15. októbra (Teraz.sk) – Skrátenie aktuálneho volebného obdobia hlasovaním v parlamente by bolo reálne až vtedy, keď by sa preň rozhodla aj SaS a hnutie Sme rodina. Po zverejnení stanovísk oboch strán k podpore potrebnej ústavnej zmeny, sa šanca na takéto riešenie politickej krízy v aktuálnom čase výrazne znížila. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Keďže jednoznačne proti predčasným voľbám sa v NR SR vyslovilo iba hnutie OĽANO a Za ľudí, teoreticky by sa podľa Hrabka potrebných 90 hlasov nájsť mohlo, ale len za predpokladu podpory všetkých ostatných parlamentných strán, aj väčšiny nezávislých poslancov.
Hnutie Sme rodina sa rozhodlo, s odvolaním sa na veto OĽANO, stiahnuť z parlamentu svoj návrh novely ústavy, ktorý by skrátenie volebného obdobia umožňoval. Je však ochotné podporiť v druhom čítaní obdobný návrh nezávislého poslanca Tomáša Tarabu. Za tento návrh zasa nechce hlasovať SaS.
„Ak sa bavíme o tom, že Igor Matovič niečo vetoval, tak sa bavíme o koaličnej zmluve, ktorá už neplatí, respektíve, vyberajú si z nej vždy to, čo by chceli aby v tej chvíli platilo,“ konštatuje Hrabko. „Neviem o žiadnej novej koaličnej zmluve, ktorá by bola prijatá. A v starej sa hovorí o úplne iných pomeroch a počtoch koaličných partnerov,“ dodáva.
V tejto situácii považuje Hrabko za najrozumnejšie o Tarabovom návrhu na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu vôbec nehlasovať a odložiť rokovanie na niektorú z nasledujúcich schôdzí Národnej rady SR. „Koniec úvah o predčasných voľbách to určite nie je, téma predčasných volieb tu bude určite ešte dlho znieť. Nakoniec, pani prezidentka vyhlási referendum. Takže zasa to bude témou dňa,“ dodal.
Hrabko v parlamente očakáva ťažko predvídateľný a premenlivý vývoj. „Ak chce mať Eduard Heger pokojné vládnutie, naozaj mu neostáva nič iné, iba rokovať, rokovať a rokovať. Lebo tekuté väčšiny v parlamente sa budú meniť a zďaleka nie tak, ako si on želá,“ upozornil.
Príkladom môže byť podľa Hrabka neochota parlamentu schváliť vláde požadované zvýšenie tohoročného rozpočtu o 1,5 miliardy eur. „Predseda SaS Richard Sulík postupuje v tejto veci rozumne a správne, keď žiada rozpis tých výdavkov, ktoré z tejto sumy 1,5 mld. eur majú byť použité,“ povedal Hrabko. Vládna koalícia má teraz podľa neho dve možnosti. „Buď mu vyhovie a predloží takúto úpravu zákona, alebo to neurobí a potom, ak chce aby to prešlo, si musí nájsť podporu u nejakých iných poslancov,“ dodal.
Ústavný súd (ÚS) SR posúdi ústavnosť tzv. protiinflačného balíčka. Prezidentka SR Zuzana Čaputová na ÚS napadla niektoré časti protiinflačného balíčka a súd na stredajšom (12.10.) zasadnutí pléna prijal jej podnet na ďalšie konanie v celom rozsahu. „Zatiaľ súd povedal len to, že to neodmietol a že rozhodne. Možno sa dočkáme aj rozhodnutia v samotnej veci, teda posúdenia námietok pani prezidentky, ešte do konca tohto roka. Ak nie, môže rozhodnúť v priebehu budúceho roka, ale ešte v priebehu tohto roka môže rozhodnúť o predbežnom opatrení,“ reagoval Hrabko. Predbežným opatrením by ÚS mohol pozastaviť účinnosť legislatívy až do definitívneho rozhodnutia v merite veci.
Keďže jednoznačne proti predčasným voľbám sa v NR SR vyslovilo iba hnutie OĽANO a Za ľudí, teoreticky by sa podľa Hrabka potrebných 90 hlasov nájsť mohlo, ale len za predpokladu podpory všetkých ostatných parlamentných strán, aj väčšiny nezávislých poslancov.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Hnutie Sme rodina sa rozhodlo, s odvolaním sa na veto OĽANO, stiahnuť z parlamentu svoj návrh novely ústavy, ktorý by skrátenie volebného obdobia umožňoval. Je však ochotné podporiť v druhom čítaní obdobný návrh nezávislého poslanca Tomáša Tarabu. Za tento návrh zasa nechce hlasovať SaS.
„Ak sa bavíme o tom, že Igor Matovič niečo vetoval, tak sa bavíme o koaličnej zmluve, ktorá už neplatí, respektíve, vyberajú si z nej vždy to, čo by chceli aby v tej chvíli platilo,“ konštatuje Hrabko. „Neviem o žiadnej novej koaličnej zmluve, ktorá by bola prijatá. A v starej sa hovorí o úplne iných pomeroch a počtoch koaličných partnerov,“ dodáva.
V tejto situácii považuje Hrabko za najrozumnejšie o Tarabovom návrhu na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu vôbec nehlasovať a odložiť rokovanie na niektorú z nasledujúcich schôdzí Národnej rady SR. „Koniec úvah o predčasných voľbách to určite nie je, téma predčasných volieb tu bude určite ešte dlho znieť. Nakoniec, pani prezidentka vyhlási referendum. Takže zasa to bude témou dňa,“ dodal.
Hrabko v parlamente očakáva ťažko predvídateľný a premenlivý vývoj. „Ak chce mať Eduard Heger pokojné vládnutie, naozaj mu neostáva nič iné, iba rokovať, rokovať a rokovať. Lebo tekuté väčšiny v parlamente sa budú meniť a zďaleka nie tak, ako si on želá,“ upozornil.
Príkladom môže byť podľa Hrabka neochota parlamentu schváliť vláde požadované zvýšenie tohoročného rozpočtu o 1,5 miliardy eur. „Predseda SaS Richard Sulík postupuje v tejto veci rozumne a správne, keď žiada rozpis tých výdavkov, ktoré z tejto sumy 1,5 mld. eur majú byť použité,“ povedal Hrabko. Vládna koalícia má teraz podľa neho dve možnosti. „Buď mu vyhovie a predloží takúto úpravu zákona, alebo to neurobí a potom, ak chce aby to prešlo, si musí nájsť podporu u nejakých iných poslancov,“ dodal.
Ústavný súd (ÚS) SR posúdi ústavnosť tzv. protiinflačného balíčka. Prezidentka SR Zuzana Čaputová na ÚS napadla niektoré časti protiinflačného balíčka a súd na stredajšom (12.10.) zasadnutí pléna prijal jej podnet na ďalšie konanie v celom rozsahu. „Zatiaľ súd povedal len to, že to neodmietol a že rozhodne. Možno sa dočkáme aj rozhodnutia v samotnej veci, teda posúdenia námietok pani prezidentky, ešte do konca tohto roka. Ak nie, môže rozhodnúť v priebehu budúceho roka, ale ešte v priebehu tohto roka môže rozhodnúť o predbežnom opatrení,“ reagoval Hrabko. Predbežným opatrením by ÚS mohol pozastaviť účinnosť legislatívy až do definitívneho rozhodnutia v merite veci.
