Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na margo referenda, ktoré má na Slovensku prebehnúť 21. januára, Hrabko povedal, že závisí len na voličoch, či prídu k urnám v dostatočnom počte a rozhodnú o zmene ústavy. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 7. januára (Teraz.sk) – Prezidentka Zuzana Čaputová by teoreticky mohla nechať dovládnuť aktuálny dočasný kabinet Eduarda Hegera až do riadnych volieb, alebo vymenovať novú vládu v starom zložení na základe argumentácie, že už získala väčšinovú podporu v parlamente. Takýto postup je však málo pravdepodobný, lebo prezidentka nesie za vládu, ktorú vymenuje, politickú zodpovednosť. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Na poverenie zostaviť vládu podľa neho nestačí len deklarovaná podpora 76 poslancov, je potrebný aj súhlas prezidentky. „Prezidentka potom vezme politickú zodpovednosť za to, ak by takúto vládu opäť vymenovala,“ podčiarkol Hrabko.
Ak by bol nový alebo staronový kabinet priamym pokračovaním toho, ktorý v Národnej rade (NR) SR stratil dôveru poslancov, podľa Hrabka by so sebou ďalej niesol aj problémy, ktoré k pádu vlády viedli. „Myslím si, že chaos a zmätok by iba ďalej pokračoval. Myslím si, že to fungovať nebude, lebo to nefungovalo tri roky,“ dodal.
Aj keď sa takýto scenár úplne vylúčiť nedá, Hrabko skôr očakáva vytvorenie kabinetu na báze úradníckej vlády vytvorenej prezidentkou, alebo na základe parlamentnej podpory, ale v inom zložení ako má aktuálna vláda. „Správny demokratický scenár by bol taký, že si pani prezidentka koncom januára pozve relevantné politické strany a bude sa zaujímať o to, čo mienia robiť so situáciou a na základe týchto rozhovorov sa rozhodne,“ podčiarkol.
Na margo referenda, ktoré má na Slovensku prebehnúť 21. januára, Hrabko povedal, že závisí len na samotných voličoch, či prídu k urnám v dostatočnom počte a rozhodnú o zmene ústavy. Ak by ale presadili ústavnú zmenu, pre všetky ďalšie vlády bude platiť, že im ľudia budú môcť skrátiť volebné obdobie referendom, alebo poslanci 76 hlasmi v parlamente.
„Nevieme, to môže ukázať až prax,“ reagoval na otázku, či nebudú za týchto podmienok budúce slovenské vládne koalície príliš krehké. „Ale neodškriepiteľný fakt je a to bude platiť aj pre ďalšie vlády ak nepríde k zmene ústavy, že vláda vládne, ak má podporu najmenej 76 poslancov. A ak ju nemá, tak padne. Možno by to naopak prispelo k väčšej politickej zodpovednosti poslancov. Ale áno, možno by sa ukázalo, že sa takto nedá dobre spravovať krajina,“ pripustil Hrabko.
Samotná skutočnosť, že referendum prebehne, je podľa neho politickým úspechom opozície a najmä Smeru-SD, ktorý z nej bude profitovať bez ohľadu na to, či samotné hlasovanie voličov bude úspešné alebo nie. „Ale čo sa týka volieb, čím neskôr budú, tým viac na tom môže získať práve Smer-SD a Robert Fico,“ uzavrel Hrabko.
Na poverenie zostaviť vládu podľa neho nestačí len deklarovaná podpora 76 poslancov, je potrebný aj súhlas prezidentky. „Prezidentka potom vezme politickú zodpovednosť za to, ak by takúto vládu opäť vymenovala,“ podčiarkol Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Ak by bol nový alebo staronový kabinet priamym pokračovaním toho, ktorý v Národnej rade (NR) SR stratil dôveru poslancov, podľa Hrabka by so sebou ďalej niesol aj problémy, ktoré k pádu vlády viedli. „Myslím si, že chaos a zmätok by iba ďalej pokračoval. Myslím si, že to fungovať nebude, lebo to nefungovalo tri roky,“ dodal.
Aj keď sa takýto scenár úplne vylúčiť nedá, Hrabko skôr očakáva vytvorenie kabinetu na báze úradníckej vlády vytvorenej prezidentkou, alebo na základe parlamentnej podpory, ale v inom zložení ako má aktuálna vláda. „Správny demokratický scenár by bol taký, že si pani prezidentka koncom januára pozve relevantné politické strany a bude sa zaujímať o to, čo mienia robiť so situáciou a na základe týchto rozhovorov sa rozhodne,“ podčiarkol.
Na margo referenda, ktoré má na Slovensku prebehnúť 21. januára, Hrabko povedal, že závisí len na samotných voličoch, či prídu k urnám v dostatočnom počte a rozhodnú o zmene ústavy. Ak by ale presadili ústavnú zmenu, pre všetky ďalšie vlády bude platiť, že im ľudia budú môcť skrátiť volebné obdobie referendom, alebo poslanci 76 hlasmi v parlamente.
„Nevieme, to môže ukázať až prax,“ reagoval na otázku, či nebudú za týchto podmienok budúce slovenské vládne koalície príliš krehké. „Ale neodškriepiteľný fakt je a to bude platiť aj pre ďalšie vlády ak nepríde k zmene ústavy, že vláda vládne, ak má podporu najmenej 76 poslancov. A ak ju nemá, tak padne. Možno by to naopak prispelo k väčšej politickej zodpovednosti poslancov. Ale áno, možno by sa ukázalo, že sa takto nedá dobre spravovať krajina,“ pripustil Hrabko.
Samotná skutočnosť, že referendum prebehne, je podľa neho politickým úspechom opozície a najmä Smeru-SD, ktorý z nej bude profitovať bez ohľadu na to, či samotné hlasovanie voličov bude úspešné alebo nie. „Ale čo sa týka volieb, čím neskôr budú, tým viac na tom môže získať práve Smer-SD a Robert Fico,“ uzavrel Hrabko.
