Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dnešné rozdelenie slovenskej politiky je podľa J. Hrabka v úplnom rozpore s konsenzom všetkých politických síl pri vstupe Slovenska do Európskej únie pred 20 rokmi. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 4. mája (Teraz.sk) – Prezidentka Zuzana Čaputová si pripomínala 20. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ) osobitne a vláda oslavovala tiež samostatne, v príkrom rozpore s politickým konsenzom naprieč celým politickým spektrom, ktorý sme videli pred 20 rokmi v čase vstupu do únie. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Občania podľa neho oslávili prvý máj, či už ako sviatok práce, výročie vstupu do EÚ, alebo len ako pekný voľný deň každý po svojom alebo na úrovni samospráv. „Ale z politickej stránky to bola úplná katastrofa,“ komentoval rozdelenie slovenskej politiky po 20 rokoch v EÚ Hrabko.
Na vstup do Európskej únie v roku 2004 podľa neho nebolo potrebné referendum, slovenský parlament sa však rozhodol ísť touto cestou a potom všetci politici, bez ohľadu na stranícke tričká, presviedčali ľudí, aby sa tohto referenda zúčastnili. „Bol pri tom porušený zákon, bolo porušené moratórium,“ upozornil Hrabko.
Samotný fakt porušenia moratória podľa neho neznamená spochybnenie platnosti jediného doteraz úspešného referenda na Slovensku. „Referendum už dvadsať rokov platí, ale hovoríme o politických spôsoboch. Lebo referendum nebolo povinné,“ poznamenal Hrabko.
Nastupujúci prezident Peter Pellegrini má už teraz pozvania na prvé rokovania po prevzatí najvyššej ústavnej funkcie. Avizovali ich český prezident Peter Pavel a nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. „Ak chcete vedieť, kto je novozvolený prezident, najlepšie to zistíte na osobnom stretnutí. Je pozitívny signál, že európski lídri majú o takéto stretnutia záujem,“ konštatoval Hrabko.
Na margo vyhlásenia neúspešného kandidáta na prezidenta Ivana Korčoka, že v eurovoľbách podporí Progresívne Slovensko, SaS, KDH a Demokratov, ktorí stáli za ním počas boja o prezidentské kreslo, Hrabko povedal, že politická váha Ivana Korčoka už nie je veľká. Ako kandidát získal v prezidentských voľbách hlasy voličov opozičných strán, ale takáto podpora sa podľa Hrabka nedá jednoducho preniesť do straníckej politiky. „Môžeme špekulovať, prečo nepodporil aj hnutie Igora Matoviča, keďže aj toto hnutie ho podporilo pri prezidentských voľbách,“ upozornil Hrabko.
Opozičná SaS spustila petíciu na ochranu druhého piliera. Dôvodom je obava, že by ho vláda mohla opäť otvoriť. Podľa Hrabka nie je otvorenie, alebo dokonca definitívne uzavretie druhého piliera a priori zakázaná téma. „Vláda o tom môže rozhodnúť, ak si nájde podporu v parlamente,“ konštatoval.
Výhody aj nevýhody existencie druhého dôchodkového piliera v jeho dnešnej podobe sú podľa Hrabka prioritne témou pre odborníkov na oblasť ekonomiky. Petíciu SaS však vníma skôr ako súčasť kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu. „Ak vyzbierajú 100 000 podpisov, parlament ju prerokuje a uznesením vezme na vedomie,“ zhrnul Hrabko s tým, že žiadne ďalšie politické dôsledky tejto petičnej akcie neočakáva.
Občania podľa neho oslávili prvý máj, či už ako sviatok práce, výročie vstupu do EÚ, alebo len ako pekný voľný deň každý po svojom alebo na úrovni samospráv. „Ale z politickej stránky to bola úplná katastrofa,“ komentoval rozdelenie slovenskej politiky po 20 rokoch v EÚ Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Na vstup do Európskej únie v roku 2004 podľa neho nebolo potrebné referendum, slovenský parlament sa však rozhodol ísť touto cestou a potom všetci politici, bez ohľadu na stranícke tričká, presviedčali ľudí, aby sa tohto referenda zúčastnili. „Bol pri tom porušený zákon, bolo porušené moratórium,“ upozornil Hrabko.
Samotný fakt porušenia moratória podľa neho neznamená spochybnenie platnosti jediného doteraz úspešného referenda na Slovensku. „Referendum už dvadsať rokov platí, ale hovoríme o politických spôsoboch. Lebo referendum nebolo povinné,“ poznamenal Hrabko.
Nastupujúci prezident Peter Pellegrini má už teraz pozvania na prvé rokovania po prevzatí najvyššej ústavnej funkcie. Avizovali ich český prezident Peter Pavel a nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. „Ak chcete vedieť, kto je novozvolený prezident, najlepšie to zistíte na osobnom stretnutí. Je pozitívny signál, že európski lídri majú o takéto stretnutia záujem,“ konštatoval Hrabko.
Na margo vyhlásenia neúspešného kandidáta na prezidenta Ivana Korčoka, že v eurovoľbách podporí Progresívne Slovensko, SaS, KDH a Demokratov, ktorí stáli za ním počas boja o prezidentské kreslo, Hrabko povedal, že politická váha Ivana Korčoka už nie je veľká. Ako kandidát získal v prezidentských voľbách hlasy voličov opozičných strán, ale takáto podpora sa podľa Hrabka nedá jednoducho preniesť do straníckej politiky. „Môžeme špekulovať, prečo nepodporil aj hnutie Igora Matoviča, keďže aj toto hnutie ho podporilo pri prezidentských voľbách,“ upozornil Hrabko.
Opozičná SaS spustila petíciu na ochranu druhého piliera. Dôvodom je obava, že by ho vláda mohla opäť otvoriť. Podľa Hrabka nie je otvorenie, alebo dokonca definitívne uzavretie druhého piliera a priori zakázaná téma. „Vláda o tom môže rozhodnúť, ak si nájde podporu v parlamente,“ konštatoval.
Výhody aj nevýhody existencie druhého dôchodkového piliera v jeho dnešnej podobe sú podľa Hrabka prioritne témou pre odborníkov na oblasť ekonomiky. Petíciu SaS však vníma skôr ako súčasť kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu. „Ak vyzbierajú 100 000 podpisov, parlament ju prerokuje a uznesením vezme na vedomie,“ zhrnul Hrabko s tým, že žiadne ďalšie politické dôsledky tejto petičnej akcie neočakáva.
