Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nie je dobrý začiatok zdravotníckej reformy, ak minister nezíska ani podporu vládnej koalície, povedal v TASR TV J. Hrabko (PODCAST a VIDEO).
Autor Teraz.sk
Bratislava 2. októbra (Teraz.sk) – Správa prezidentky Zuzany Čaputovej o stave republiky akcentovala témy, ktoré si ako kľúčové vybrala samotná hlava štátu, nespĺňala však štandardy, aké by správa o stave krajiny a závažných politických otázkach spĺňať mala. V diskusii na TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
„Akcentovala na stabilitu vládnej koalície, na slušnosť a ocenenie zdravotníkov. Tým to nechcem znevažovať. Ona si vybrala, čo považuje za dôležité povedať a čo nepovažuje za dôležité povedať. A s tým mám trochu problém,“ povedal Hrabko.
Od správy o stave republiky by očakával, že bude obsahovať stanoviská k závažným politickým udalostiam, ktoré sa udiali od posledného takéhoto vystúpenia hlavy štátu v parlamente. „Bola to napríklad výmena premiéra. Ja si neviem predstaviť významnejšiu politickú udalosť. Chýbala mi aj spomienka na návštevu pápeža, to bola zahraničnopolitická udalosť, ktorú by podľa mňa iná hlava štátu aspoň spomenula,“ tvrdí Hrabko.
V priebehu tohto týždňa sa prezidentka stretla s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO), predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina), aj lídrom Smeru-SD Robertom Ficom a predsedom Hlasu-SD Petrom Pellegrinim. „Traja najvyšší ústavní činitelia spolu musia komunikovať a ja nepochybujem o tom, že aj komunikujú,“ komentoval Hrabko zloženie pozvaných. Opozíciu podľa neho reprezentoval predseda najsilnejšej parlamentnej opozičnej strany Fico, aj líder aktuálne preferenčne najsilnejšej strany Pellegrini.
„Určite po nich žiadala to, čo aj neskôr povedala, teda pokoj, slušnosť a mierové spolužitie,“ odhadol Hrabko.
Na margo prísľubu Borisa Kollára podporiť doplnenie ústavy o možnosť skrátiť volebné obdobie referendom alebo ústavným zákonom, Hrabko poznamenal, že vypísanie predčasných volieb by bolo prehrou koalície. Na druhej strane, ústava sa dá zmeniť aj tak, že budú zmeny v praxi platiť až pre nasledujúci parlament. „Treba počkať, uvidíme, ako poslanci rozhodnú. Či umožnia ľuďom, aby mohli v referende hlasovať aj o skrátení volebného obdobia. Lebo dnes to majú zakázané ústavným súdom, podľa môjho názoru nie ústavou, ale ústavným súdom. Pretože ústava presne vymedzuje okolnosti, za ktorých nie je možné urobiť referendum a ústavný súd k nim pridal ďalšie,“ povedal Hrabko.
Hoci vláda schválila reformu zdravotníctva, ktorá by mala od roku 2024 zásadným spôsobom zmeniť fungovanie nemocníc, podľa Hrabka je to skôr ďalšia etapa diskusie o reforme, než jej reálny začiatok. „Nie je dobrý začiatok, keď minister zdravotníctva nedokáže návrh reformy presadiť ani v rámci vládnej koalície. Členovia kabinetu za Sme rodina s týmto nesúhlasili,“ upozornil Hrabko. „Nezaregistroval som, že by si túto reformu osvojil premiér, ktorý by mal byť hlavným garantom takejto významnej reformy. A to najdôležitejšie, a tam je cítiť politiku, je, že minister odložil oznámenie o nemocniciach až na koniec budúceho roka. Teda kde budú a aké budú. A vieme, že na budúci rok majú byť komunálne a regionálne voľby,“ konštatoval Hrabko.
„Vidím v tom jasný politický alebo stranícky zámer. Ľudia chcú vedieť, kde budú mať nemocnicu a akú. A toto im pán minister neposkytne. Podľa mňa je to stranícka záležitosť, že to nechce dať a jedným z dôvodov sú práve nadchádzajúce voľby,“ uzavrel.
„Akcentovala na stabilitu vládnej koalície, na slušnosť a ocenenie zdravotníkov. Tým to nechcem znevažovať. Ona si vybrala, čo považuje za dôležité povedať a čo nepovažuje za dôležité povedať. A s tým mám trochu problém,“ povedal Hrabko.
Od správy o stave republiky by očakával, že bude obsahovať stanoviská k závažným politickým udalostiam, ktoré sa udiali od posledného takéhoto vystúpenia hlavy štátu v parlamente. „Bola to napríklad výmena premiéra. Ja si neviem predstaviť významnejšiu politickú udalosť. Chýbala mi aj spomienka na návštevu pápeža, to bola zahraničnopolitická udalosť, ktorú by podľa mňa iná hlava štátu aspoň spomenula,“ tvrdí Hrabko.
V priebehu tohto týždňa sa prezidentka stretla s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO), predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina), aj lídrom Smeru-SD Robertom Ficom a predsedom Hlasu-SD Petrom Pellegrinim. „Traja najvyšší ústavní činitelia spolu musia komunikovať a ja nepochybujem o tom, že aj komunikujú,“ komentoval Hrabko zloženie pozvaných. Opozíciu podľa neho reprezentoval predseda najsilnejšej parlamentnej opozičnej strany Fico, aj líder aktuálne preferenčne najsilnejšej strany Pellegrini.
„Určite po nich žiadala to, čo aj neskôr povedala, teda pokoj, slušnosť a mierové spolužitie,“ odhadol Hrabko.
Na margo prísľubu Borisa Kollára podporiť doplnenie ústavy o možnosť skrátiť volebné obdobie referendom alebo ústavným zákonom, Hrabko poznamenal, že vypísanie predčasných volieb by bolo prehrou koalície. Na druhej strane, ústava sa dá zmeniť aj tak, že budú zmeny v praxi platiť až pre nasledujúci parlament. „Treba počkať, uvidíme, ako poslanci rozhodnú. Či umožnia ľuďom, aby mohli v referende hlasovať aj o skrátení volebného obdobia. Lebo dnes to majú zakázané ústavným súdom, podľa môjho názoru nie ústavou, ale ústavným súdom. Pretože ústava presne vymedzuje okolnosti, za ktorých nie je možné urobiť referendum a ústavný súd k nim pridal ďalšie,“ povedal Hrabko.
Hoci vláda schválila reformu zdravotníctva, ktorá by mala od roku 2024 zásadným spôsobom zmeniť fungovanie nemocníc, podľa Hrabka je to skôr ďalšia etapa diskusie o reforme, než jej reálny začiatok. „Nie je dobrý začiatok, keď minister zdravotníctva nedokáže návrh reformy presadiť ani v rámci vládnej koalície. Členovia kabinetu za Sme rodina s týmto nesúhlasili,“ upozornil Hrabko. „Nezaregistroval som, že by si túto reformu osvojil premiér, ktorý by mal byť hlavným garantom takejto významnej reformy. A to najdôležitejšie, a tam je cítiť politiku, je, že minister odložil oznámenie o nemocniciach až na koniec budúceho roka. Teda kde budú a aké budú. A vieme, že na budúci rok majú byť komunálne a regionálne voľby,“ konštatoval Hrabko.
„Vidím v tom jasný politický alebo stranícky zámer. Ľudia chcú vedieť, kde budú mať nemocnicu a akú. A toto im pán minister neposkytne. Podľa mňa je to stranícka záležitosť, že to nechce dať a jedným z dôvodov sú práve nadchádzajúce voľby,“ uzavrel.
