Bratislava 15. augusta (Teraz.sk) – Aj keď je možné, že sa po skončení dovolenkovej sezóny aktuálny stúpajúci trend nárastu ochorení na COVID-19 zmierni, podľa publicistu Juraja Hrabka je treba počítať s priebežným prijímaním nových ochranných opatrení zo strany štátu. „Asi by sme sa mali pripraviť aj na istý zmätok a chaos,“ upozornil Hrabko v diskusii na Tablet.tv.

„Myslím si, že k takému zmrazeniu mobility, aké tu bolo na jar, už nepríde,“ dodal. „Bude záležať aj na každom z nás, ako dokážeme dodržiavať hygienické opatrenia. Aj ako štát bude kontrolovať, či ľudia v obchodoch chodia v rúškach, či sú k dispozícii dezinfekčné prostriedky a podobne. Ak štát ustanovil povinnosti, lebo stále platí mimoriadna situácia, mal by plnenie týchto povinností aj kontrolovať,“ upozornil Hrabko.

Zároveň by sa podľa neho štátne inštitúcie mali snažiť informovať ľudí čo najširšie, čo najzrozumiteľnejším spôsobom a vyhýbať sa zmätkom pri prijímaní rozhodnutí.„Ľudia, na rozdiel od politických analytikov a pozorovateľov, nemajú čas systematicky sledovať politickú scénu,“ upozornil Hrabko.

„Pri spore o dotazníkoch pri nástupe detí do škôl napríklad pandemická komisia odhlasovala niečo, čo už o pár hodín prestalo platiť. Pretože s tým nesúhlasila vláda,“ uviedol príklad.

Právne záväzná forma čestného vyhlásenia je podľa neho v prípade týchto dotazníkov nadbytočná a bude štátu komplikovať získavanie informácií zo škôl. „Čo sa stane, ako to rodič nepodpíše? Nezoberú mu dieťa do školy pri povinnej deväťročnej školskej dochádzke? Je možné dávať rodičovi takúto úlohu len na základe nejakého vyhlásenia? ,“ pýta sa publicista. „Pri konci školského roka bol nástup do škôl dobrovoľný, teraz je to inak, deti musia nastúpiť do škôl povinne,“ upozorňuje.



„Podľa mňa vôbec nemá význam tlačiť to do právne záväznej formy čestného prehlásenia. Škola by to nemala vyžadovať pod nátlakom, rodič by mal spolupracovať so školou, veď je to aj v jeho záujme, aby sa vírus ďalej nešíril,“ podčiarkuje Hrabko.

Vetované zákony

Prezidentka Zuzana Čaputová oznámila, že vetuje novelu zákona o prokuratúre, ktorou sa má meniť spôsob výberu generálneho i špeciálneho prokurátora. Ak NR SR prelomí jej veto, hlava štátu sa chce obrátiť na Ústavný súd SR.

Nepodpísala ani dva zákony, ktoré boli prijaté v skrátenom legislatívnom konaní. Ide o novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorou sa mení aj zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Druhou vetovanou je novela zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím.

„Myslím si, že prezidentka urobila správne a hneď jedným dychom dodávam, že konečne. Lebo sú to prvé zákony, ktoré parlamentu v tomto volebnom období vetovala. V prípade druhých dvoch zákonov evidentne nebol dôvod na skrátené legislatívne konanie. V prípade elektronických komunikácií aj z hľadiska posudzovania novely s nálezom Ústavného súdu,“ reagoval Hrabko.

Hoci predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) pôvodne uvažoval o tom, že by sa parlament pokúsil prelomiť prezidentkino veto na mimoriadnej schôdzi už v auguste, napokon sa bude rokovať až v septembri. Dôvodom je podľa Kollára obava, či by sa v tomto čase podarilo zhromaždiť dostatočný počet koaličných poslancov na prelomenie veta. Podľa premiéra Matoviča by šancu vyjadriť sa k vetu prezidentky mali dostať všetci poslanci, ktorí za zákony hlasovali.

„Poslanci nemajú žiadne dovolenky. Parlament zasadá stále a oni majú dostatočne veľký plat, aby boli k dispozícii, keď predseda parlamentu rozhodne,“ reagoval Hrabko.

„Vládna koalícia nevládne, berie si oddychový čas. Zároveň tým dáva argument v prospech stanoviska prezidentky, že skrátené legislatívne konania v prípade tých dvoch zákonov neboli oprávnené,“ dodal.

Snaha koalície mať pri rokovaní o vetovaných zákonoch k dispozícii čo najviac svojich poslancov môže byť podľa neho motivovaná aj tým, že jej na novele zákona o prokuratúre mimoriadne záleží. „Aj s tým rizikom, že Ústavný súd môže v budúcnosti pozastaviť účinnosť niektorých ustanovení. A prezidentka Zuzana Čaputová má možnosť nevymenovať zvoleného kandidáta. Na to máme rozhodnutie Ústavného súdu. Samozrejme, jej dôvody nesmú byť svojvoľné,“ pripomenul Hrabko.

Za ľudí

Novou predsedníčkou strany Za ľudí sa stala vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová.

Strana Za ľudí bude mať sedem podpredsedov, počas sobotného snemu v Trenčianskych Tepliciach o tom rozhodli delegáti. Okrem doterajších podpredsedov – Juraja Šeligu, Jany Žitňanskej, Vladimíra Ledeckého a Michala Luciaka – k nimi pribudli aj tri nové podpredsedníčky. Ide o ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú a poslankyne parlamentu Vieru Leščákovú a Miriam Šutekovú.

„Z uhla pohľadu pani predsedníčky Remišovej bolo zvýšenie počtu podpredsedov veľmi dobrý krok, lebo si tým pádom zabezpečila u podpredsedov väčšinovú podporu. Lebo sú tam aj takí, ktorí hlasovali za jej protikandidáta. Ak by ešte prišlo k nejakému sporu, tak budú mať dvaja podpredsedovia určitý názor a ďalší piati úplne iný,“ reagoval Hrabko.

„Ukázalo sa, že Andrej Kiska nemá bunky na politickú prácu. Nechcem, aby to vyznelo dehonestujúco, ale jednoducho sú ľudia, ktorí na to bunky majú a sú ľudia, ktorí to robia akoby nasilu,“ komentoval rozhodnutie zakladateľa strany odísť z politiky.

Bielorusko

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podľa TASR odsúdila násilie proti občanom Bieloruska, ktorí vyšli do ulíc protestovať proti výsledku prezidentských volieb. „Falšovať výsledky volieb je niečo nehorázne. Pán Lukašenko zotrváva na osemdesiatich percentách, ktoré po prvý krát získal ešte v deväťdesiatych rokoch. Záleží na občanoch Bieloruska. My im môžeme vyjadrovať iba solidaritu a podporu, ale vo svojej krajine si to musia zariadiť sami,“ reagoval Hrabko.