Predseda SaS Richard Sulík verejne priznal chybu, ktorú urobili v parlamente poslanci jeho strany, keď hlasovali za tzv. protiextrémistický zákon. „Myslím si, že tento zákon je zbytočný, nemal byť a bohužiaľ, musím povedať, že poslanci SaS hlasovali za a považujem to za chybu, aj väčšina mojich kolegov. Skrátka sme nedocenili dostatočne dobre význam tohto zákona. Nemali sme hlasovať za,“ uviedol pre TASR Sulík.

Nevedno síce prečo to R. Sulík urobil, ale zrejme to považuje za dôležité, keď oznámenie o chybe poslancov SaS zverejnil. Možno preto, aby SaS nebola zaťažená politickou schizofréniou, keďže jej poslanci sa podpísali pod podanie na Ústavný súd, v ktorom tvrdia, že niektoré jeho časti nie sú v súlade s Ústavou. Tie, za ktoré sami hlasovali.

Sami, keďže žiadna iná mimovládna parlamentná strana za návrh tohto zákona nehlasovala. Ani OĽaNO, ani Sme rodina-Boris Kollár, ani Kotleba-ĽSNS. Poslanci SaS jednoducho hlasovali spoločne s vládnou koalíciou Smer-SD, SNS a Most-Híd, čo je politická chyba. Tú však predseda SaS nahlas už nepriznáva. Neplatia pritom ani jeho argumenty, že sa o novele málo verejne diskutovalo a že niekedy je ťažké v krátkom čase novú legislatívu posúdiť. Nejde totiž o argumenty, ale výhovorky. Napríklad preto, lebo návrh zákona nebol prerokovaný v tzv. zrýchlenom, ale v obvyklom, niekoľko týždňov trvajúcom režime. Napríklad preto, lebo aj poslanec P. Osuský za SaS podal k návrhu zákona aj pozmeňovací návrh, aj keď sa týkal iného – ako pred súdom napadnutého – problému.

Jednoducho, je potrebné odmietnuť tézu, že poslanci SaS nevedeli o čom hlasujú, ako to vyplýva zo slov ich predsedu.

A neplatí tiež vyjadrenie R. Sulíka, že zákon je zbytočný. Nie je. Napokon, aj jeho poslanci sa podpísali pod taký návrh na Ústavný súd, ktorý vyjadrenie R. Sulíka očividne popiera. V podaní totiž skupina poslancov nenapáda celý zákon, dokonca ani celé jeho paragrafy, ale iba ich časti. Faktom je, že problematické časti v zákone si nevšimol ani prezident - alebo ich za také nepovažoval – keďže zákon nevrátil parlamentu na opätovné prerokovanie.

Prirodzene, označiť zákon za dobrý sa akosi automaticky nedá. Napokon, uvidí sa, ako pomôže alebo uškodí v kauze Sheily Sz., ktorá je stíhaná pre zločin výroby extrémistických materiálov. Vo všeobecnosti platí, že aj dobrý zákon dokážu premeniť na iný tí, ktorí ho v praxi vykonávajú alebo v mene republiky vykladajú. Buď preto, lebo sú neschopní alebo preto, lebo sú schopní všetkého. Zostáva tak zatiaľ iba veriť, že sa to nebude týkať aj tzv. protiextrémistického zákona.