Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
S anonymnými videami sa manipuluje, veci sa vytrhávajú z kontextu a v konečnom dôsledku je na dôvere medzi politikom a jeho voličmi, či negatívna kampaň zaberie, povedal v TABLET.TV Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 22. februára (Teraz.sk) – Nezaradení poslanci okolo Miroslava Beblavého svojou tortovou obštrukciou podľa publicistu Juraja Hrabka sadli na lep predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi (SNS) a lídrovi Smeru-SD Robertovi Ficovi. „Smer-SD a SNS sa rozhodli naťahovať čas, vychutnať si to. Ak by im to nevyhovovalo, nechal by Andrej Danko ten druhý rečnícky pultík priniesť okamžite. Veď to nie je žiadna novinka, urobil to už Dankov predchodca Pavol Paška, keď za rečníckym pultom ostal stáť Alojz Hlina,“ povedal Hrabko v TABLET.TV.
Keď sa Miroslav Beblavý s piatimi kolegami rozhodli zablokovať rečnícky pult v rokovacej sále a vyložiť naň symbolickú tortu, podľa Hrabka odviedli pozornosť od toho, na čo chceli upozorniť, teda obsahu schôdze. „A potom sa stalo to, čo sa stať nemalo, to prespanie v rokovacej sále,“ pripomenul Hrabko. „Problém, ktorý z toho pre nich vyvstal, bol, že ich nikto nepodporil, žiadna iná politická strana. Ani slovom, ani skutkom. Pomohlo to skôr iniciátorom schôdze, mnohým ľuďom sa určite nepáči, ako sa tí poslanci v rokovacej sále správali. Prekalkulovali to,“ zhrnul Hrabko.
Nerealistická bola podľa neho aj ponuka týchto nezávislých poslancov, že priestor okolo rečníckeho pultíka opustia na základe vyjadrenia ústavného súdu ku konaniu schôdze. „Ústavný súd nie je žiadny „hej, počkaj“, ústavnému súdu nie je možné dávať limity, aby rozhodol do dvoch, troch či piatich dní a napokon, ústavný súd tu ani nie je na to, aby riešil spory medzi politickými stranami,“ vypočítal Hrabko.
Na druhej strane, s nezávislými poslancami súhlasí v tom, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie v prípade navrhovaných sociálnych opatrení, teda zavedenia 13. dôchodku, zvýšenia detských prídavkov či zrušenia diaľničných známok, je zrejme v rozpore so zákonom. „Už len navrhovaná účinnosť od budúceho roka naznačuje, že nejde o časovú tieseň. Ale na rade je parlament, aby povedal, či s takýmto návrhom súhlasí alebo nie. Stále išlo iba o návrh vlády,“ pripomenul Hrabko.
Na otázku, či by bolo vhodné novelou rokovacieho poriadku zaviesť inštitút parlamentnej stráže, ktorý by v budúcnosti umožnil incidenty tohto typu riešiť, Hrabko odpovedal, že to nie je otázka dňa. „U nás sa to zatiaľ stalo dva razy. Prvý bol prípad Alojza Hlinu. Nemyslím si, že by kvôli takémuto excesu, respektíve jednému-dvom, ktoré sa v celej histórii stali, by bolo treba zavádzať parlamentnú stráž,“ poznamenal.
K obsahu navrhovaných legislatívnych zmien Hrabko zopakoval, že podľa neho na nich navrhovateľom príliš nezáleží, lebo inak by ich predložili skôr. „Pani prezidentka má 15 dní na rozhodnutie, čo urobí s týmito zákonmi. Do volieb teda nemusí urobiť nič. Ak ich podpíše, budú účinné, ak sa rozhodne ich vetovať, je koniec, nový parlament už nemôže o týchto zákonoch rokovať. Poslanci by museli začať celý legislatívny proces od začiatku,“ povedal Hrabko.
Uznesenie o stanovisku parlamentu k Istanbulskému dohovoru prezidentka vetovať nemôže. „Tu neplatí, čo povie politik, ani 24 hodín, bol by som predsa len trocha opatrnejší a počkal si až na to, ako bude vyzerať schválené uznesenie. Potom uvidíme, či ešte má nejaké možnosti, alebo bude na Slovensku Istanbulskému dohovoru koniec,“ zhrnul.
Symbolický protest poslancov okolo Miroslava Beblavého smeroval aj k tomu, že podľa nich ohľadom schôdze vznikla dohoda medzi Smerom-SD, SNS a ĽS NS. Lenže reálny vývoj podľa Hrabka ukázal, že vládne strany zrejme nemali vopred dohodnutú väčšinu a schôdzu sa im podarilo otvoriť len vďaka hlasovaniu poslancov okolo Ľubomíra Galka. „Rozhodli sa, ako sa rozhodli, a ponesú za to následky vo voľbách,“ povedal Hrabko.
Za nekorektné považuje aj obvinenia Roberta Fica, že sa ohľadom postupu na tejto schôdzi pre zmenu dohodli opoziční poslanci s Bélom Bugárom. „Je to politická rétorika, netreba tomu pripisovať veľký význam. Okrem toho, že Robert Fico asi pochopil, že Most-Híd po týchto voľbách do koalície so Smerom-SD nepôjde. Tak ho pomyseľne, ale aj vecne hodil cez palubu,“ povedal Hrabko.
Na margo dvoch zverejnených anonymných videí, ktoré by mali kompromitovať Andreja Kisku (Za ľudí) v kauze pozemkov vo Veľkom Slavkove, Hrabko povedal, že konečným arbitrom budú samotní voliči.
„Andrej Kiska nepopiera, že na tom druhom videu bol, aj to, čo hovoril. Otázka je, ako to bolo zostrihané, ale to všetko sa dá zistiť. Vo väčšine prípadov je dôležité aj nevytrhávanie jednotlivých vecí z kontextu. Niečo, čomu časť ľudí naletí, sa dá vyrobiť aj z úplne nevinnej veci,“ povedal Hrabko.
„Je volebný zápas, Andrej Kiska by sa nemal čudovať, že sa na neho niečo zverejňuje. Musí nájsť spôsob, ako sa brániť, veci vysvetliť voličom a tí to vyhodnotia vo voľbách, či mu dôverujú alebo nie,“ zhrnul Hrabko.
Na otázku, či je vôbec pre rozhodovanie voličov v roku 2020 relevantná kauza spred dvadsiatich rokov, Hrabko poznamenal, že videá sú nové, teda minimálne s jedným z aktérov starej kauzy sa Andrej Kiska stretol aj v poslednom čase.
Keď sa Miroslav Beblavý s piatimi kolegami rozhodli zablokovať rečnícky pult v rokovacej sále a vyložiť naň symbolickú tortu, podľa Hrabka odviedli pozornosť od toho, na čo chceli upozorniť, teda obsahu schôdze. „A potom sa stalo to, čo sa stať nemalo, to prespanie v rokovacej sále,“ pripomenul Hrabko. „Problém, ktorý z toho pre nich vyvstal, bol, že ich nikto nepodporil, žiadna iná politická strana. Ani slovom, ani skutkom. Pomohlo to skôr iniciátorom schôdze, mnohým ľuďom sa určite nepáči, ako sa tí poslanci v rokovacej sále správali. Prekalkulovali to,“ zhrnul Hrabko.
Nerealistická bola podľa neho aj ponuka týchto nezávislých poslancov, že priestor okolo rečníckeho pultíka opustia na základe vyjadrenia ústavného súdu ku konaniu schôdze. „Ústavný súd nie je žiadny „hej, počkaj“, ústavnému súdu nie je možné dávať limity, aby rozhodol do dvoch, troch či piatich dní a napokon, ústavný súd tu ani nie je na to, aby riešil spory medzi politickými stranami,“ vypočítal Hrabko.
Na druhej strane, s nezávislými poslancami súhlasí v tom, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie v prípade navrhovaných sociálnych opatrení, teda zavedenia 13. dôchodku, zvýšenia detských prídavkov či zrušenia diaľničných známok, je zrejme v rozpore so zákonom. „Už len navrhovaná účinnosť od budúceho roka naznačuje, že nejde o časovú tieseň. Ale na rade je parlament, aby povedal, či s takýmto návrhom súhlasí alebo nie. Stále išlo iba o návrh vlády,“ pripomenul Hrabko.
Na otázku, či by bolo vhodné novelou rokovacieho poriadku zaviesť inštitút parlamentnej stráže, ktorý by v budúcnosti umožnil incidenty tohto typu riešiť, Hrabko odpovedal, že to nie je otázka dňa. „U nás sa to zatiaľ stalo dva razy. Prvý bol prípad Alojza Hlinu. Nemyslím si, že by kvôli takémuto excesu, respektíve jednému-dvom, ktoré sa v celej histórii stali, by bolo treba zavádzať parlamentnú stráž,“ poznamenal.
Legislatívne zmeny a Istanbulský dohovor
K obsahu navrhovaných legislatívnych zmien Hrabko zopakoval, že podľa neho na nich navrhovateľom príliš nezáleží, lebo inak by ich predložili skôr. „Pani prezidentka má 15 dní na rozhodnutie, čo urobí s týmito zákonmi. Do volieb teda nemusí urobiť nič. Ak ich podpíše, budú účinné, ak sa rozhodne ich vetovať, je koniec, nový parlament už nemôže o týchto zákonoch rokovať. Poslanci by museli začať celý legislatívny proces od začiatku,“ povedal Hrabko.
Uznesenie o stanovisku parlamentu k Istanbulskému dohovoru prezidentka vetovať nemôže. „Tu neplatí, čo povie politik, ani 24 hodín, bol by som predsa len trocha opatrnejší a počkal si až na to, ako bude vyzerať schválené uznesenie. Potom uvidíme, či ešte má nejaké možnosti, alebo bude na Slovensku Istanbulskému dohovoru koniec,“ zhrnul.
Symbolický protest poslancov okolo Miroslava Beblavého smeroval aj k tomu, že podľa nich ohľadom schôdze vznikla dohoda medzi Smerom-SD, SNS a ĽS NS. Lenže reálny vývoj podľa Hrabka ukázal, že vládne strany zrejme nemali vopred dohodnutú väčšinu a schôdzu sa im podarilo otvoriť len vďaka hlasovaniu poslancov okolo Ľubomíra Galka. „Rozhodli sa, ako sa rozhodli, a ponesú za to následky vo voľbách,“ povedal Hrabko.
Za nekorektné považuje aj obvinenia Roberta Fica, že sa ohľadom postupu na tejto schôdzi pre zmenu dohodli opoziční poslanci s Bélom Bugárom. „Je to politická rétorika, netreba tomu pripisovať veľký význam. Okrem toho, že Robert Fico asi pochopil, že Most-Híd po týchto voľbách do koalície so Smerom-SD nepôjde. Tak ho pomyseľne, ale aj vecne hodil cez palubu,“ povedal Hrabko.
Videá Andreja Kisku
Na margo dvoch zverejnených anonymných videí, ktoré by mali kompromitovať Andreja Kisku (Za ľudí) v kauze pozemkov vo Veľkom Slavkove, Hrabko povedal, že konečným arbitrom budú samotní voliči.
„Andrej Kiska nepopiera, že na tom druhom videu bol, aj to, čo hovoril. Otázka je, ako to bolo zostrihané, ale to všetko sa dá zistiť. Vo väčšine prípadov je dôležité aj nevytrhávanie jednotlivých vecí z kontextu. Niečo, čomu časť ľudí naletí, sa dá vyrobiť aj z úplne nevinnej veci,“ povedal Hrabko.
„Je volebný zápas, Andrej Kiska by sa nemal čudovať, že sa na neho niečo zverejňuje. Musí nájsť spôsob, ako sa brániť, veci vysvetliť voličom a tí to vyhodnotia vo voľbách, či mu dôverujú alebo nie,“ zhrnul Hrabko.
Na otázku, či je vôbec pre rozhodovanie voličov v roku 2020 relevantná kauza spred dvadsiatich rokov, Hrabko poznamenal, že videá sú nové, teda minimálne s jedným z aktérov starej kauzy sa Andrej Kiska stretol aj v poslednom čase.
