Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dodržiavanie sprísnených protipandemických opatrení bude záležať na podnikateľoch a zamestnávateľoch, povedal v TASR TV Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 10. novembra (Teraz.sk) – Revízia plánu obnovy vládou, ktorá ho sama napísala a predložila do Bruselu, by priniesla veľké politické náklady a prakticky by znamenala otvorené priznanie zlyhania. V diskusii na TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
V prípade, že sa vládna koalícia nedokáže dohodnúť na niektorých reformných krokoch, ktoré predtým avizovala v pláne obnovy, Hrabko skôr očakáva nevyčerpanie časti alokovaných zdrojov, než revíziu plánu. „Cesta je jediná. Čo si vládna koalícia na ten papier napísala, to by mala realizovať,“ konštatoval.
Zmeny v pláne obnovy sa podľa Hrabka dajú očakávať najskôr po zmene vlády. „Ak by nastúpila iná, nová vládna koalícia, tak môže začať revidovať. Vtedy by to bolo pochopiteľné,“ povedal.
Na margo pripravovaného sprísnenia protipandemických opatrení Hrabko poznamenal, že samotné sprísnenie nemá potenciál priniesť zlepšenie ich dodržiavania zo strany občanov. „Samozrejme, že nie, pokiaľ ich nebude nikto kontrolovať. To je ľudská prirodzenosť a na Slovensku to platí obzvlášť,“ upozornil Hrabko v reakcii na kritiku premiéra Eduarda Hegera (OĽANO), podľa ktorého ľudia dostatočne nedodržiavajú nastavené opatrenia. Medializované informácie naviac podľa Hrabka naznačujú prenesenie pomerne veľkej zodpovednosti za dodržiavanie opatrení na podnikateľov a zamestnávateľov.
„Podľa mňa to bez úpravy zákonov nepôjde,“ konštatoval. Podľa Hrabka rastie nepriamy tlak na zvýšenie zaočkovanosti, pričom doterajšiu očkovaciu kampaň považuje za málo účinnú. „Neviem, aký silný bude odpor proti vládnym nariadeniam, ale vychádza mi, že asi bude pokračovať,“ odhadol.
Poslanec SaS Alojz Baránik navrhuje novelou Trestného poriadku obmedziť paragraf 363, ktorý umožňuje generálnemu prokurátorovi rušiť rozhodnutia v prípravnom konaní. Navrhnúť postup podľa paragrafu by v prípade schválenia novely mohli len poškodený a zúčastnená osoba, a to len v neprospech obvineného.
Takto pozmenený paragraf by bol podľa Hrabka horší, než keby ho parlament zrušil úplne. „Lebo úlohou generálneho prokurátora je dbať na dodržiavanie zákonnosti a nie dbať na to, aby to bolo v neprospech jednej zo strán,“ poznamenal. „Druhý rozmer je, že ak Boris Kollár (Sme rodina) dodrží slovo a bude to vetovať, nemalo by to mať žiadnu šancu prejsť v parlamente,“ dodal Hrabko.
Na margo najnovšieho prieskumu dôveryhodnosti členov vlády od agentúry Focus Hrabko povedal, že nízka dôveryhodnosť ministrov je spôsobená dlhodobými spormi vo vládnej koalícii. „Nie je ani dôležité, či dôvera niektorému členovi vlády o niečo stúpla alebo klesla, všetci vidíme obraz dôvery, ktorú požíva ako celok,“ poznamenal.
„Trochu ma prekvapil relatívne dobrý výsledok pána Lengvarského a akýsi všedný výsledok pána premiéra Hegera. Premiér má byť buď prvý, vtedy je akceptovaný, alebo posledný, vtedy je nenávidený. Môže robiť svoju prácu aj dobre a môže byť nenávidený. Ale nemal by byť niekde v strede, neviditeľný,“ konštatoval Hrabko.
Najdôveryhodnejším spomedzi členov vlády je podľa prieskumu minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Dôveruje mu 34,8 percenta a nedôveruje 61,2 percenta respondentov. Po Lengvarskom v prieskume dôveryhodnosti členov vlády nasleduje minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) s dôverou 34,2 percenta a nedôverou 54,4 percenta. Tretí v poradí je minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). Dôveru mu vyjadrilo 32 percent a nedôveru 62,1 percenta respondentov. Premiér Eduard Heger (OĽANO) skončil na piatom mieste s dôverou 29,7 percenta a nedôverou 67,5 percenta ľudí.
V prípade, že sa vládna koalícia nedokáže dohodnúť na niektorých reformných krokoch, ktoré predtým avizovala v pláne obnovy, Hrabko skôr očakáva nevyčerpanie časti alokovaných zdrojov, než revíziu plánu. „Cesta je jediná. Čo si vládna koalícia na ten papier napísala, to by mala realizovať,“ konštatoval.
Zmeny v pláne obnovy sa podľa Hrabka dajú očakávať najskôr po zmene vlády. „Ak by nastúpila iná, nová vládna koalícia, tak môže začať revidovať. Vtedy by to bolo pochopiteľné,“ povedal.
Na margo pripravovaného sprísnenia protipandemických opatrení Hrabko poznamenal, že samotné sprísnenie nemá potenciál priniesť zlepšenie ich dodržiavania zo strany občanov. „Samozrejme, že nie, pokiaľ ich nebude nikto kontrolovať. To je ľudská prirodzenosť a na Slovensku to platí obzvlášť,“ upozornil Hrabko v reakcii na kritiku premiéra Eduarda Hegera (OĽANO), podľa ktorého ľudia dostatočne nedodržiavajú nastavené opatrenia. Medializované informácie naviac podľa Hrabka naznačujú prenesenie pomerne veľkej zodpovednosti za dodržiavanie opatrení na podnikateľov a zamestnávateľov.
„Podľa mňa to bez úpravy zákonov nepôjde,“ konštatoval. Podľa Hrabka rastie nepriamy tlak na zvýšenie zaočkovanosti, pričom doterajšiu očkovaciu kampaň považuje za málo účinnú. „Neviem, aký silný bude odpor proti vládnym nariadeniam, ale vychádza mi, že asi bude pokračovať,“ odhadol.
Prieskum a novela
Poslanec SaS Alojz Baránik navrhuje novelou Trestného poriadku obmedziť paragraf 363, ktorý umožňuje generálnemu prokurátorovi rušiť rozhodnutia v prípravnom konaní. Navrhnúť postup podľa paragrafu by v prípade schválenia novely mohli len poškodený a zúčastnená osoba, a to len v neprospech obvineného.
Takto pozmenený paragraf by bol podľa Hrabka horší, než keby ho parlament zrušil úplne. „Lebo úlohou generálneho prokurátora je dbať na dodržiavanie zákonnosti a nie dbať na to, aby to bolo v neprospech jednej zo strán,“ poznamenal. „Druhý rozmer je, že ak Boris Kollár (Sme rodina) dodrží slovo a bude to vetovať, nemalo by to mať žiadnu šancu prejsť v parlamente,“ dodal Hrabko.
Na margo najnovšieho prieskumu dôveryhodnosti členov vlády od agentúry Focus Hrabko povedal, že nízka dôveryhodnosť ministrov je spôsobená dlhodobými spormi vo vládnej koalícii. „Nie je ani dôležité, či dôvera niektorému členovi vlády o niečo stúpla alebo klesla, všetci vidíme obraz dôvery, ktorú požíva ako celok,“ poznamenal.
„Trochu ma prekvapil relatívne dobrý výsledok pána Lengvarského a akýsi všedný výsledok pána premiéra Hegera. Premiér má byť buď prvý, vtedy je akceptovaný, alebo posledný, vtedy je nenávidený. Môže robiť svoju prácu aj dobre a môže byť nenávidený. Ale nemal by byť niekde v strede, neviditeľný,“ konštatoval Hrabko.
Najdôveryhodnejším spomedzi členov vlády je podľa prieskumu minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Dôveruje mu 34,8 percenta a nedôveruje 61,2 percenta respondentov. Po Lengvarskom v prieskume dôveryhodnosti členov vlády nasleduje minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) s dôverou 34,2 percenta a nedôverou 54,4 percenta. Tretí v poradí je minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). Dôveru mu vyjadrilo 32 percent a nedôveru 62,1 percenta respondentov. Premiér Eduard Heger (OĽANO) skončil na piatom mieste s dôverou 29,7 percenta a nedôverou 67,5 percenta ľudí.
