Prichádzajúce správy zo Singapuru sú až priveľmi pekné a dobré na to, aby mohli byť aj v celosti pravdivé. Také jednoduché to zase vo veľkej svetovej politike nie je. Namieste je potešenie, nie však nadšenie.

Samozrejme, je vynikajúce, že sa stretnutie amerického prezidenta Donalda. Trumpa a severokórejského vodcu Kim čong-una vôbec uskutočnilo. Ešte pred pár týždňami to nebolo isté, pred pár mesiacmi neuveriteľné a pred pár rokmi nemožné. Stalo sa a bez ohľadu na výsledok ide o významný až prelomový okamžik dejín. Historickým sa už stal.

Čo sa týka podpísanej dohody jej text doteraz nebol zatiaľ zverejnený. Je pritom oveľa dôležitejší ako všetky oslavné reči z oboch táborov. Ide o text, ktorý je isto precízne vycizelovaný, záleží v ňom aj na každej bodke, čiarke či odseku. Aj napriek tomu môže byť jeho možných vysvetlení viacero, to však už záleží na prezentácii oboch aktéroch, ktorí ho podpísali. Nikto iný text nebude môcť text vysvetliť ako oni a to, že ich vysvetlenie nemusí - hoci môže - byť rovnaké, je zrejmé.

Čo napríklad znamená „začať pracovať na kompletnej denuklearizácii,“ ako údajne uvádza podpísaný dokument? Koľko bude trvať „začať“ a koľko „denuklearizácia?“ Pritom sa očividne týka celého polostrova, nielen jeho severnej časti.

Napriek obrovskému a nespochybniteľného úspechu, ktorým bolo stretnutie D. Trumpa a Kim čong-una takpovediac tvárou v tvár, proces naštartovania zlepšovania vzťahov a bezpečnosti je len na začiatku. Potrvá dlhé roky kým to, čo sa začalo v Singapure bude naplnené a ukončené. Ak vôbec. A hoci proces medzi oboma krajinami je už naštartovaný, vlastné záujmy bude naďalej presadzovať aj viacero iných krajín, medzi nimi Čína, Japonsko a ďalšie svetové veľmoci. A, prirodzene, Južná Kórea.

Stretnutie amerického prezidenta a severokórejského vodcu je dobrou správou pre svet, keďže je tu niečo, čo doposiaľ nebolo. Donald Trump aj Kim čong-un sú nepochybne veľkí politickí hráči a ako takí aj túto udalosť nepochybne každý z nich využije najlepšie na vlastné posilnenie pozície na domácej pôde. Aj o tom je politika, ostatným zostáva veriť, že stretnutie nebolo iba a najmä preto. Vylúčiť sa to v tejto chvíli celkom nedá, istá opatrnosť je namieste, ale aj keby tomu tak bolo, historický význam tohto stretnutia a nádej, ktorú prinieslo, to už neodstráni.