Je úplne jedno, čo umožňuje rokovací poriadok, keď si poslanci robia, čo chcú, povedal v TASR TV Juraj Hrabko.
Autor TASR
Bratislava 12. februára (Teraz.sk) – Hoci má vládna koalícia v parlamente ústavnú väčšinu, rokovanie o obrannej zmluve Slovenska s USA sa jej úplne vymklo spod kontroly a prebiehalo podľa opozičného scenára. V diskusii na TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Úroveň diskusie podľa neho zodpovedá zloženiu parlamentu a ten zasa rozhodnutiu občanov v parlamentných voľbách. „Parlament je obrazom spoločnosti. Nikto tam nie je načierno, sú tam ľudia zvolení v riadnych demokratických voľbách. Máme tam tých, ktorých sme si zvolili,“ poznamenal Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Na margo možnosti sprísnenia rokovacieho poriadku Národnej rady (NR) SR poznamenal, že niektorí poslanci nerešpektovali už aj ten, ktorý existuje dnes. „Je úplne jedno, čo umožňuje rokovací poriadok, keď si poslanci robia, čo chcú,“ zdôraznil.
Zavedenie parlamentnej stráže by Hrabko nepokladal za šťastný krok, efektívne však môže byť zvýšenie a sprísnenie pokút. „Parlament je chrámom demokracie. Osobne nepokladám za správne, aby tam mohla vtrhnúť nejaká SBS, hoci aj na zavolanie predsedu parlamentu. Osobne si myslím, že rokovací poriadok sa dá sprísniť tým, že sa poslancom siahne na peniaze. To je jediné, čomu rozumejú,“ poznamenal Hrabko.
Nestotožňuje sa s názormi, podľa ktorých zmluva nezvýši bezpečnosť Slovenska, prípadne pripraví Slovensko o suverenitu. „Vnímam zmluvu ako posilnenie bezpečnosti Slovenska a všetko ostatné je podľa mňa podružné. Nemyslím si, že by sme touto zmluvou prišli o časť suverenity. Časti zvrchovanosti sme sa vzdali vstupom do Európskej únie. A napokon, ako môžete byť suverénni a zvrchovaní, ak nemáte zaistenú bezpečnosť?,“ pýta sa Hrabko.
Za odvádzanie pozornosti od podstaty veci však považuje aj reakcie koaličných politikov, ktorí prejav generálneho prokurátora Maroša Žilinku označili za možný predstupeň prezidentskej kampane. Ak by boli pripomienky generálnej prokuratúry vyriešené štandardne v pripomienkovom konaní, Žilinka by podľa Hrabka o vystúpenie v parlamente zrejme ani nežiadal.
„Pripomienok bolo viac ako tridsať a ministerstvá ich zmietli zo stola bez akejkoľvek protiargumentácie. Povedali, že nemal právo podávať takéto pripomienky, lebo to nespadá do právomocí generálnej prokuratúry,“ pripomenul Hrabko.
Rozhodnutie parlamentu neumožniť generálnemu prokurátorovi vystúpenie, ale umožniť podpredsedovi parlamentu Jurajovi Blanárovi prečítať jeho prejav, považuje Hrabko za nepochopiteľné. „To sa naozaj nedá vymyslieť, to sa môže iba stať. Ak raz vládna koalícia odmietne vystúpenie v parlamente šiestemu najvyššiemu ústavnému činiteľovi a potom povolí inému človeku, aby jeho prejav prečítal, má to naozaj od profesionality ďaleko. Nevidím argument ani pre jedno, ani pre druhé,“ povedal.
Snaha lídra Smeru-SD Roberta Fica dohodu po jej ratifikácii zastaviť referendom podľa Hrabka nemá veľkú šancu na úspech. „Nemyslím si, že táto dohoda je vypovedateľná. Medzinárodné dohody sa líšia od zákonov aj ústavných zákonov,“ povedal. „Nemyslím si, že by ústavný zákon dokázal s touto dohodou niečo urobiť bez toho, aby to vyvolalo medzinárodný škandál,“ upozornil.
Správanie sa opozície podľa neho smeruje skôr k posilneniu rastu svojej voličskej podpory. „Efekt na preferencie to podľa mňa bude mať a opozícia sa istým spôsobom posilní,“ poznamenal Hrabko. „V súvislosti s preferenciami treba brať ohľad na širšie okolnosti, ktoré teraz v krajine sú. Aj nezvládanie pandémie, aj zvyšovanie cien potravín a energií. Treba brať do úvahy aj frustráciu ľudí, ktorým je úplne jedno aká dohoda bola ratifikované, ale sú frustrovaní kvôli svojej životnej situácii,“ uzavrel Hrabko.
Úroveň diskusie podľa neho zodpovedá zloženiu parlamentu a ten zasa rozhodnutiu občanov v parlamentných voľbách. „Parlament je obrazom spoločnosti. Nikto tam nie je načierno, sú tam ľudia zvolení v riadnych demokratických voľbách. Máme tam tých, ktorých sme si zvolili,“ poznamenal Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Na margo možnosti sprísnenia rokovacieho poriadku Národnej rady (NR) SR poznamenal, že niektorí poslanci nerešpektovali už aj ten, ktorý existuje dnes. „Je úplne jedno, čo umožňuje rokovací poriadok, keď si poslanci robia, čo chcú,“ zdôraznil.
Zavedenie parlamentnej stráže by Hrabko nepokladal za šťastný krok, efektívne však môže byť zvýšenie a sprísnenie pokút. „Parlament je chrámom demokracie. Osobne nepokladám za správne, aby tam mohla vtrhnúť nejaká SBS, hoci aj na zavolanie predsedu parlamentu. Osobne si myslím, že rokovací poriadok sa dá sprísniť tým, že sa poslancom siahne na peniaze. To je jediné, čomu rozumejú,“ poznamenal Hrabko.
Nestotožňuje sa s názormi, podľa ktorých zmluva nezvýši bezpečnosť Slovenska, prípadne pripraví Slovensko o suverenitu. „Vnímam zmluvu ako posilnenie bezpečnosti Slovenska a všetko ostatné je podľa mňa podružné. Nemyslím si, že by sme touto zmluvou prišli o časť suverenity. Časti zvrchovanosti sme sa vzdali vstupom do Európskej únie. A napokon, ako môžete byť suverénni a zvrchovaní, ak nemáte zaistenú bezpečnosť?,“ pýta sa Hrabko.
Za odvádzanie pozornosti od podstaty veci však považuje aj reakcie koaličných politikov, ktorí prejav generálneho prokurátora Maroša Žilinku označili za možný predstupeň prezidentskej kampane. Ak by boli pripomienky generálnej prokuratúry vyriešené štandardne v pripomienkovom konaní, Žilinka by podľa Hrabka o vystúpenie v parlamente zrejme ani nežiadal.
„Pripomienok bolo viac ako tridsať a ministerstvá ich zmietli zo stola bez akejkoľvek protiargumentácie. Povedali, že nemal právo podávať takéto pripomienky, lebo to nespadá do právomocí generálnej prokuratúry,“ pripomenul Hrabko.
Rozhodnutie parlamentu neumožniť generálnemu prokurátorovi vystúpenie, ale umožniť podpredsedovi parlamentu Jurajovi Blanárovi prečítať jeho prejav, považuje Hrabko za nepochopiteľné. „To sa naozaj nedá vymyslieť, to sa môže iba stať. Ak raz vládna koalícia odmietne vystúpenie v parlamente šiestemu najvyššiemu ústavnému činiteľovi a potom povolí inému človeku, aby jeho prejav prečítal, má to naozaj od profesionality ďaleko. Nevidím argument ani pre jedno, ani pre druhé,“ povedal.
Snaha lídra Smeru-SD Roberta Fica dohodu po jej ratifikácii zastaviť referendom podľa Hrabka nemá veľkú šancu na úspech. „Nemyslím si, že táto dohoda je vypovedateľná. Medzinárodné dohody sa líšia od zákonov aj ústavných zákonov,“ povedal. „Nemyslím si, že by ústavný zákon dokázal s touto dohodou niečo urobiť bez toho, aby to vyvolalo medzinárodný škandál,“ upozornil.
Správanie sa opozície podľa neho smeruje skôr k posilneniu rastu svojej voličskej podpory. „Efekt na preferencie to podľa mňa bude mať a opozícia sa istým spôsobom posilní,“ poznamenal Hrabko. „V súvislosti s preferenciami treba brať ohľad na širšie okolnosti, ktoré teraz v krajine sú. Aj nezvládanie pandémie, aj zvyšovanie cien potravín a energií. Treba brať do úvahy aj frustráciu ľudí, ktorým je úplne jedno aká dohoda bola ratifikované, ale sú frustrovaní kvôli svojej životnej situácii,“ uzavrel Hrabko.
Otázka pre Juraja Hrabka
Slovensko nečakane opustil ďalší z významných politikov, bývalý trojnásobný minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Ako si na neho spomínate?
- V prvom rade si na neho spomínam ako na veľkého profesionála, diplomata. Je to veľká strata. Bol to skvelý a slušný človek. Zažili sme toho spolu veľa. Bol to jednoducho dobrý a férový chlap, aspoň ja som ho takého poznal. Úprimnú sústrasť všetkým pozostalým.-
Slovensko nečakane opustil ďalší z významných politikov, bývalý trojnásobný minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Ako si na neho spomínate?
- V prvom rade si na neho spomínam ako na veľkého profesionála, diplomata. Je to veľká strata. Bol to skvelý a slušný človek. Zažili sme toho spolu veľa. Bol to jednoducho dobrý a férový chlap, aspoň ja som ho takého poznal. Úprimnú sústrasť všetkým pozostalým.-