Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak by z novely ústavy vypustili referendum, aj tak by malo zmysel ju schváliť, povedal v TASR TV Juraj Hrabko (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 21. septembra (Teraz.sk) – Rozhodnutie Vladimíra Putina vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu je dôkazom toho, že tzv. „špeciálnu vojenskú operáciu“ Rusko aktuálne prehráva. Pre Slovensko to znamená najmä to, že by sme mali očakávať dlhšie trvanie konfliktu. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Dodal, že nie je dôležité, či bude Rusko naďalej trvať na termíne „špeciálna vojenská operácia“, alebo prizná, že ide o oficiálne nevypovedanú vojnu. „Tento krok môže mať dôsledky dovnútra Ruska, ak sa to má dotknúť rodín 300 000 záložníkov. Môže to vyvolať nálady, s akými ruský prezident dnes nepočíta,“ upozornil Hrabko. Na podstate samotnej vojenskej operácie sa podľa neho rozhodnutím o čiastočnej mobilizácii nezmenilo nič.
Skutočnosť, že sa septembrovú schôdzu parlamentu podarilo otvoriť až na druhý pokus, po týždeň trvajúcich rokovaniach, považuje Hrabko za upozornenie vládnej menšine, že v parlamente už nemôže automaticky počítať s priechodnosťou svojich návrhov.
Väčšiny v parlamente budú podľa neho „tekuté“ a budú sa meniť od zákona k zákonu. V takomto prípade má podľa neho väčší význam sledovať jednotlivé konkrétne hlasovania, ako verbálne vyhlásenia politických strán. „Všetci vidíme v akej situácii sa krajina nachádza. Môžeme hovoriť o inflácii a potrebných opatreniach, to je základná úloha, ktorú by mali splniť. Sľuby tu už počúvame dlho,“ pripomenul Hrabko.
Parlament väčšinou 97 hlasov posunul do druhého čítania novelu ústavy, ktorá má v budúcnosti umožniť skrátenie volebného obdobia ústavným zákonom alebo referendom. Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) však už dnes avizuje pozmeňujúci návrh, ktorý by možnosť referenda o skrátení volebného obdobia zrušil. „Treba počkať, ako bude znieť ten pozmeňujúci návrh, prípadne, aké ďalšie pozmeňujúce návrhy padnú. Zachytil som názor Roberta Fica, že bez referenda by to nebolo prijateľné, ale aj to je iba rétorika,“ reaguje Hrabko.
Ak by uspel pozmeňujúci návrh, ktorý by z novely vypustil možnosť referenda, stále by podľa neho malo zmysel novelu podporiť. Upozornil, že Slovensko aktuálne nemá v ústave žiadny nástroj na riešenie patovej situácie v parlamente. „Ak sa to odmietne, nebude nič. A referendum sa tam môže doplniť aj niekedy v budúcnosti,“ upozornil Hrabko.
Hlas-SD podporil konanie utorňajšieho (20.9.) protivládneho protestu zvolaného Smerom-SD v Bratislave, žiadneho svojho zástupcu však na pódium neposlal s odôvodnením, že protesty by mali byť viac vecou občianskej spoločnosti ako politických strán. „Politiku majú robiť politici, občianska spoločnosť má vlastné prostriedky, ako sa vyjadrovať k veciam verejným. Verbálne protest podporili, ale tým, že tam neprišli, sú to iba reči,“ reagoval Hrabko.
Dodal, že nie je dôležité, či bude Rusko naďalej trvať na termíne „špeciálna vojenská operácia“, alebo prizná, že ide o oficiálne nevypovedanú vojnu. „Tento krok môže mať dôsledky dovnútra Ruska, ak sa to má dotknúť rodín 300 000 záložníkov. Môže to vyvolať nálady, s akými ruský prezident dnes nepočíta,“ upozornil Hrabko. Na podstate samotnej vojenskej operácie sa podľa neho rozhodnutím o čiastočnej mobilizácii nezmenilo nič.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Skutočnosť, že sa septembrovú schôdzu parlamentu podarilo otvoriť až na druhý pokus, po týždeň trvajúcich rokovaniach, považuje Hrabko za upozornenie vládnej menšine, že v parlamente už nemôže automaticky počítať s priechodnosťou svojich návrhov.
Väčšiny v parlamente budú podľa neho „tekuté“ a budú sa meniť od zákona k zákonu. V takomto prípade má podľa neho väčší význam sledovať jednotlivé konkrétne hlasovania, ako verbálne vyhlásenia politických strán. „Všetci vidíme v akej situácii sa krajina nachádza. Môžeme hovoriť o inflácii a potrebných opatreniach, to je základná úloha, ktorú by mali splniť. Sľuby tu už počúvame dlho,“ pripomenul Hrabko.
Parlament väčšinou 97 hlasov posunul do druhého čítania novelu ústavy, ktorá má v budúcnosti umožniť skrátenie volebného obdobia ústavným zákonom alebo referendom. Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) však už dnes avizuje pozmeňujúci návrh, ktorý by možnosť referenda o skrátení volebného obdobia zrušil. „Treba počkať, ako bude znieť ten pozmeňujúci návrh, prípadne, aké ďalšie pozmeňujúce návrhy padnú. Zachytil som názor Roberta Fica, že bez referenda by to nebolo prijateľné, ale aj to je iba rétorika,“ reaguje Hrabko.
Ak by uspel pozmeňujúci návrh, ktorý by z novely vypustil možnosť referenda, stále by podľa neho malo zmysel novelu podporiť. Upozornil, že Slovensko aktuálne nemá v ústave žiadny nástroj na riešenie patovej situácie v parlamente. „Ak sa to odmietne, nebude nič. A referendum sa tam môže doplniť aj niekedy v budúcnosti,“ upozornil Hrabko.
Hlas-SD podporil konanie utorňajšieho (20.9.) protivládneho protestu zvolaného Smerom-SD v Bratislave, žiadneho svojho zástupcu však na pódium neposlal s odôvodnením, že protesty by mali byť viac vecou občianskej spoločnosti ako politických strán. „Politiku majú robiť politici, občianska spoločnosť má vlastné prostriedky, ako sa vyjadrovať k veciam verejným. Verbálne protest podporili, ale tým, že tam neprišli, sú to iba reči,“ reagoval Hrabko.
