Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prípade obrannej zmluvy s USA opozícia využíva slabé miesto vládnej politiky, ktorá sa zmluvu snaží pretlačiť silou, povedal v TASR TV Juraj Hrabko.(správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 29. januára (Teraz.sk) – Aj keď je Slovensko v globálnej politike malý hráč, pri riešení ukrajinskej krízy nie je podľa publicistu Juraja Hrabka bezvýznamné. „Ako malý hráč, by sa Slovensko malo snažiť podporovať diplomatické riešenie. Hľadanie dohody, rôznymi kontaktmi pomáhať k tomu, aby sa situácia riešila diplomatickou a nie vojenskou cestou,“ konštatoval Hrabko v diskusii na TASR TV.
Slovensko by podľa neho malo mať jednotnú zahraničnú politiku, vystupovať zrozumiteľne a priamočiaro. „K tomu, samozrejme, patria aj jednoznačné stanoviská vlády. Člen vlády nemôže povedať, že Krym je ruský, ruský už aj ostane a poďme s Rusmi obchodovať. To nie je jednotná zahraničná politika,“ upozornil Hrabko v reakcii na vyjadrenie podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS).
Na margo opakovaného rokovania Bezpečnostnej rady SR na tému krízy na Ukrajine Hrabko povedal, že rada je iba poradným orgánom vlády. „Je to poradný a koordinačný orgán, ktorý nemá žiadne rozhodovacie právomoci. Jeho úlohou je dodať vláde podklady, na základe ktorých bude môcť kvalifikovane rozhodnúť,“ uviedol Hrabko.
Podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) stoja na čele vlny nenávisti a dezinformácií, ktoré sa šíria v súvislosti s obrannou zmluvou medzi Slovenskom a USA politici z predchádzajúcej vlády, ktorí túto dohodu kedysi pripravovali. Podľa Hrabka je toto tvrdenie pravdivé v tom, že rokovania o texte dohody sa začali už v predchádzajúcom volebnom období. „Ale nie je pravda, že tí, ktorí ju pripravovali, o tom dnes šíria dezinformácie. Nemyslím si ani, že dezinformácie šíri pani prezidentka. Pritom interpretačná doložka, na ktorej trvá pani prezidentka, v podstate kopíruje výhrady tých, čo dohodu kedysi pripravovali,“ poznamenal Hrabko.
Vláda sa podľa neho mala pokúsiť dosiahnuť ohľadom obrannej zmluvy aspoň čiastočný konsenzus aj s niektorými opozičnými stranami. „K tejto situácii ohľadom obrannej zmluvy nemuselo vôbec prísť. Rozumná vláda by rokovala aj so stranami ako Smer-SD a Hlas-SD, aj preto, že v minulosti dohodu pripravovali. Rozumná vláda by nechcela, aby sa takto vybičovali emócie,“ konštatoval Hrabko.
Chýbajúca verejná diskusia pred finalizovaním textu zmluvy podľa Hrabka nie je silnou, ale z politického hľadiska slabou stránkou vládneho postupu. „Opozícia v prípade obrannej zmluvy vycítila slabinu vlády, teda, že rozhoduje silou a nie dohodou a túto slabinu sa snaží využiť,“ povedal na margo demonštrácie Smeru-SD, Hlasu-SD, Slovenskej národnej strany a hnutia Socialisti.sk v stredu (26.1.), ktorej súčasťou bol aj protest proti obrannej zmluve.
Strana Hlas-SD zaviazala svoje štruktúry, aby v regionálnych a komunálnych voľbách nespolupracovali s ĽS NS a hnutím OĽaNO. Zároveň s týmito subjektmi vylúčila predvolebnú a povolebnú spoluprácu aj v prípade parlamentných volieb. „V politike naozaj platí, že nikdy sa nemá hovoriť nikdy. A preto sa nemá vopred nič vylučovať. Nikto nevie, aká bude situácia o pár týždňov, mesiacov, či rokov. HZDS malo roky nulový koaličný potenciál a potom sa dostalo do polohy, že ono rozhodovalo o tom, kto vytvorí vládu. Vylučovania dopredu nepokladám za správne, ide podľa mňa iba o udičku na ľudí,“ uzavrel Hrabko.
Slovensko by podľa neho malo mať jednotnú zahraničnú politiku, vystupovať zrozumiteľne a priamočiaro. „K tomu, samozrejme, patria aj jednoznačné stanoviská vlády. Člen vlády nemôže povedať, že Krym je ruský, ruský už aj ostane a poďme s Rusmi obchodovať. To nie je jednotná zahraničná politika,“ upozornil Hrabko v reakcii na vyjadrenie podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS).
UPOZORNENIE: Diskusiu s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Na margo opakovaného rokovania Bezpečnostnej rady SR na tému krízy na Ukrajine Hrabko povedal, že rada je iba poradným orgánom vlády. „Je to poradný a koordinačný orgán, ktorý nemá žiadne rozhodovacie právomoci. Jeho úlohou je dodať vláde podklady, na základe ktorých bude môcť kvalifikovane rozhodnúť,“ uviedol Hrabko.
Podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) stoja na čele vlny nenávisti a dezinformácií, ktoré sa šíria v súvislosti s obrannou zmluvou medzi Slovenskom a USA politici z predchádzajúcej vlády, ktorí túto dohodu kedysi pripravovali. Podľa Hrabka je toto tvrdenie pravdivé v tom, že rokovania o texte dohody sa začali už v predchádzajúcom volebnom období. „Ale nie je pravda, že tí, ktorí ju pripravovali, o tom dnes šíria dezinformácie. Nemyslím si ani, že dezinformácie šíri pani prezidentka. Pritom interpretačná doložka, na ktorej trvá pani prezidentka, v podstate kopíruje výhrady tých, čo dohodu kedysi pripravovali,“ poznamenal Hrabko.
Vláda sa podľa neho mala pokúsiť dosiahnuť ohľadom obrannej zmluvy aspoň čiastočný konsenzus aj s niektorými opozičnými stranami. „K tejto situácii ohľadom obrannej zmluvy nemuselo vôbec prísť. Rozumná vláda by rokovala aj so stranami ako Smer-SD a Hlas-SD, aj preto, že v minulosti dohodu pripravovali. Rozumná vláda by nechcela, aby sa takto vybičovali emócie,“ konštatoval Hrabko.
Chýbajúca verejná diskusia pred finalizovaním textu zmluvy podľa Hrabka nie je silnou, ale z politického hľadiska slabou stránkou vládneho postupu. „Opozícia v prípade obrannej zmluvy vycítila slabinu vlády, teda, že rozhoduje silou a nie dohodou a túto slabinu sa snaží využiť,“ povedal na margo demonštrácie Smeru-SD, Hlasu-SD, Slovenskej národnej strany a hnutia Socialisti.sk v stredu (26.1.), ktorej súčasťou bol aj protest proti obrannej zmluve.
Strana Hlas-SD zaviazala svoje štruktúry, aby v regionálnych a komunálnych voľbách nespolupracovali s ĽS NS a hnutím OĽaNO. Zároveň s týmito subjektmi vylúčila predvolebnú a povolebnú spoluprácu aj v prípade parlamentných volieb. „V politike naozaj platí, že nikdy sa nemá hovoriť nikdy. A preto sa nemá vopred nič vylučovať. Nikto nevie, aká bude situácia o pár týždňov, mesiacov, či rokov. HZDS malo roky nulový koaličný potenciál a potom sa dostalo do polohy, že ono rozhodovalo o tom, kto vytvorí vládu. Vylučovania dopredu nepokladám za správne, ide podľa mňa iba o udičku na ľudí,“ uzavrel Hrabko.
