Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
S takouto volebnou kampaňou sme doposiaľ konfrontovaní neboli, povedal v TASR TV J. Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 20. septembra (Teraz.sk) – Slušné Slovensko po viac ako troch rokoch vládnutia dospelo do štádia zúrivej predvolebnej kampane, s akou sme v histórii Slovenska doteraz konfrontovaní neboli. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Fyzický konflikt medzi lídrom OĽANO Igorom Matovičom a predstaviteľmi Smeru-SSD na ich tlačovej konferencii k problému migrácie z 13. septembra podľa neho viedol v nasledujúcich dňoch k ďalším potýčkam. „Akoby to nemalo odstrašujúci účinok. K fyzickým kontaktom prichádza viac,“ upozornil.
Podľa Hrabka pritom nie je podstatné, aká konkrétna téma kampane viedla ku konfrontácii. „Naozaj to nevyzerá dobre. Mikuláš Dzurinda podľa mňa správne odhadol, že to vôbec nesúvisí s migráciou. Je to súčasť kampane,“ povedal na margo rastúcej agresivity Hrabko.
Aj riešenie otázok nelegálnej migrácie v čase desať dní pred voľbami podľa neho dostáva v prvom rade charakter predvolebnej rétoriky. Potvrdenia vydávané migrantom, ktoré boli pri začiatku sporu Igora Matoviča a Roberta Kaliňáka na tlačovej konferencii Smeru-SSD, by podľa Hrabka polícia nemusela vydávať každému, šetrí jej to však čas aj peniaze. „Keby migrantom tie papiere nevydávala, musela by sa o nich postarať. Týmto problém odsúva nabok,“ povedal.
V predvolebnom čase sa podľa neho migračnej témy chytili opoziční politici, najmä líder Smer-SSD Robert Fico a snažia sa na nej získať politické body. Napríklad téza predsedu SNS Andreja Danka, podľa ktorej by migračný problém mala riešiť celá Vyšehradská skupina (V4) spolu, je z pohľadu Juraja Hrabka nerealistická. Aj samotný Danko totiž podľa neho priznáva aktuálne nízku akcieschopnosť V4. „Nemyslím si, že by do tohto malo zasahovať V4. Aj keby sa V4 bola schopná o niečom dohodnúť, taká dohoda by bez Rakúska bola o ničom,“ konštatoval.
Nakoľko účinné budú témy a formy aktuálnej kampane z hľadiska oslovenia voličov, podľa Hrabka ukážu až voľby. „Netreba sa spoliehať na prieskumy. Trendy sú jasné, vieme odhadnúť, ktoré strany by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou mali byť v parlamente a ktoré tú istotu nemajú,“ poznamenal Hrabko. Aj ciele strán sú rôzne, niektoré reálne bojujú o volebné víťazstvo a post premiéra, iné o účasť v parlamente alebo aspoň prekročenie trojpercentnej hranice, kedy strana získava finančný príspevok od štátu.
Podanie prezidentky Zuzany Čaputovej na Ústavný súd SR ohľadom povinnosti Generálnej prokuratúry (GP) SR poskytovať jej informácie o svojej rozhodovacej činnosti môže byť podľa Hrabka užitočné v tom, že vnesie jasno a poriadok do vzťahov medzi GP a prezidentským palácom. „Osobne si nemyslím, že prezidentka má právo kontrolovať spisy generálneho prokurátora a jeho rozhodnutia. Má právo na informácie, ako ktorý prípad ukončil, ale nie čo ho k tomu viedlo a na základe akých argumentov rozhodol,“ poznamenal Hrabko. Dodal však, že rozhodujúcou autoritou bude v tomto prípade súd. „Keďže pôjde o výklad, bude platiť iba do budúcnosti a nemožno ho vzťahovať do minulosti. Takže ak by aj pani prezidentke vyhovel, bude musieť o spisy požiadať znova,“ upozornil Hrabko.
Fyzický konflikt medzi lídrom OĽANO Igorom Matovičom a predstaviteľmi Smeru-SSD na ich tlačovej konferencii k problému migrácie z 13. septembra podľa neho viedol v nasledujúcich dňoch k ďalším potýčkam. „Akoby to nemalo odstrašujúci účinok. K fyzickým kontaktom prichádza viac,“ upozornil.
UPOZORNENIE: Rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Podľa Hrabka pritom nie je podstatné, aká konkrétna téma kampane viedla ku konfrontácii. „Naozaj to nevyzerá dobre. Mikuláš Dzurinda podľa mňa správne odhadol, že to vôbec nesúvisí s migráciou. Je to súčasť kampane,“ povedal na margo rastúcej agresivity Hrabko.
Aj riešenie otázok nelegálnej migrácie v čase desať dní pred voľbami podľa neho dostáva v prvom rade charakter predvolebnej rétoriky. Potvrdenia vydávané migrantom, ktoré boli pri začiatku sporu Igora Matoviča a Roberta Kaliňáka na tlačovej konferencii Smeru-SSD, by podľa Hrabka polícia nemusela vydávať každému, šetrí jej to však čas aj peniaze. „Keby migrantom tie papiere nevydávala, musela by sa o nich postarať. Týmto problém odsúva nabok,“ povedal.
V predvolebnom čase sa podľa neho migračnej témy chytili opoziční politici, najmä líder Smer-SSD Robert Fico a snažia sa na nej získať politické body. Napríklad téza predsedu SNS Andreja Danka, podľa ktorej by migračný problém mala riešiť celá Vyšehradská skupina (V4) spolu, je z pohľadu Juraja Hrabka nerealistická. Aj samotný Danko totiž podľa neho priznáva aktuálne nízku akcieschopnosť V4. „Nemyslím si, že by do tohto malo zasahovať V4. Aj keby sa V4 bola schopná o niečom dohodnúť, taká dohoda by bez Rakúska bola o ničom,“ konštatoval.
Nakoľko účinné budú témy a formy aktuálnej kampane z hľadiska oslovenia voličov, podľa Hrabka ukážu až voľby. „Netreba sa spoliehať na prieskumy. Trendy sú jasné, vieme odhadnúť, ktoré strany by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou mali byť v parlamente a ktoré tú istotu nemajú,“ poznamenal Hrabko. Aj ciele strán sú rôzne, niektoré reálne bojujú o volebné víťazstvo a post premiéra, iné o účasť v parlamente alebo aspoň prekročenie trojpercentnej hranice, kedy strana získava finančný príspevok od štátu.
Podanie prezidentky Zuzany Čaputovej na Ústavný súd SR ohľadom povinnosti Generálnej prokuratúry (GP) SR poskytovať jej informácie o svojej rozhodovacej činnosti môže byť podľa Hrabka užitočné v tom, že vnesie jasno a poriadok do vzťahov medzi GP a prezidentským palácom. „Osobne si nemyslím, že prezidentka má právo kontrolovať spisy generálneho prokurátora a jeho rozhodnutia. Má právo na informácie, ako ktorý prípad ukončil, ale nie čo ho k tomu viedlo a na základe akých argumentov rozhodol,“ poznamenal Hrabko. Dodal však, že rozhodujúcou autoritou bude v tomto prípade súd. „Keďže pôjde o výklad, bude platiť iba do budúcnosti a nemožno ho vzťahovať do minulosti. Takže ak by aj pani prezidentke vyhovel, bude musieť o spisy požiadať znova,“ upozornil Hrabko.
