Bratislava 5. septembra (TASR) – Smer-SD má na základe výsledkov volieb neformálny nárok na post podpredsedu Národnej rady (NR) SR, to však neznamená, že ak Peter Pellegrini túto funkciu uvoľní, parlament do nej zvolí akéhokoľvek nominanta tejto strany. „Kreslo Smeru-SD naozaj patrí, otázka je však aj personálna. V minulom období bol Ľubomír Galko neprijateľný pre vtedajšiu vládnu koalíciu, teraz sa im to môže vypomstiť,“ povedal v diskusii na Tablet.tv publicista Juraj Hrabko.

Líder Hlasu-SD už avizoval, že funkciu uvoľní na nasledujúcej riadnej schôdzi parlamentu. „Smeru-SD by možno aj politicky viac vyhovovalo, ak by sa parlament vzpieral akceptovať, že to kreslo patrí Smeru-SD. Lebo to si nikto nevymýšľa, také boli výsledky volieb,“ poznamenal Hrabko.

Druhá vec je podľa neho personálna otázka, napríklad samotného Roberta Fica by vládna koalícia do kresla podpredsedu Národnej rady zrejme nezvolila. Smer však avizuje iné meno, podpredsedu strany Juraja Blanára. „Záleží na tom, nakoľko bude pán Blanár na túto funkciu prijateľný,“ reagoval Hrabko.



Predseda Smeru-SD v diskusii na Tablet.tv avizoval podanie návrhu uznesenia, ktorým by parlament zaviazal vládu ku konkrétnemu postupu pri tvorbe Plánu obnovy, na základe ktorého bude neskôr Slovenská republika čerpať z Európskej únie zdroje na obnovu ekonomiky po koronakríze.

„Samozrejme, parlament môže žiadať od vlády mnohé veci, aj ich častokrát žiada a ak ich vláda nerešpektuje, tak jej hrozí odvolanie,“ reagoval Hrabko. Schválenie takéhoto uznesenia si však vyžaduje podporu parlamentnej väčšiny. „Bude záležať na vládnej koalícii, či uznesenie Smeru umožní schváliť alebo nie, ja skôr predpokladám, že nie. Niet na to žiadneho politického dôvodu,“ dodal Hrabko.

Robert Fico kritizoval aj fakt, že vládna koalícia sľubovala počas letných mesiacov sériu odborných konferencií k tvorbe Plánu obnovy, ktorého prvý náčrt má Slovensko odovzdať už v októbri. „Je pravda, že premiér Igor Matovič o tých konferenciách počas leta hovoril. Že budú, a že budú akceptovať aj verejné pripomienky. A rovnaký fakt je aj to, že sa nič z toho nekonalo,“ konštatoval Hrabko.

Smrť na letisku

Národná rada prijala uznesenie k tragickej smrti Slováka Jozefa Chovanca na belgickom letisku. „To uznesenie, samozrejme, nemôže zaviazať k ničomu belgickú vládu, ani nikoho okrem územia Slovenska. Na druhej strane, slovenský parlament môže, a aj to je v tom uznesení, zaviazať našu vládu, aby konala,“ reagoval Hrabko.

„Žiaľ, zrejme aj v Belgicku v niektorých prípadoch platí, že „skutok sa nestal“. Ťahalo sa to viac ako dva roky, až po zverejnenie tohto videa, z ktorého boli všetci šokovaní. Hýbe sa to tam a bude to vyšetrené. Záleží od belgických inštitúcií, ako si s tým poradia, ale je to už pod veľkým mediálnym a verejným dozorom nielen u nás, ale aj v Belgicku,“ dodal.

K vytvoreniu tlaku na vyšetrenie tragického incidentu môže prispieť uznesenie slovenského parlamentu, ako aj aktivity rôznych osobností či organizácií. Napríklad bývalý eurokomisár, aktuálne predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu Ján Figeľ takto listami upozorňoval na kauzu predstaviteľov Európskej únie a slovenských europoslancov.

Vetované zákony

Parlament na mimoriadnej schôdzi znovu prerokoval trojicu zákonov vrátených prezidentkou Zuzanou Čaputovou, zákon o elektronických komunikáciách, zákon o prokuratúre a novelu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím.

„Výsledok rokovania parlamentu o zákonoch vrátených prezidentkou hodnotím ako rozpačitý,“ reagoval Hrabko. „V prípade zákona o prokuratúre parlament akceptoval pripomienky hlavy štátu a urobil dobre. Inak by vládna koalícia mohla zametať s novým generálnym prokurátorom a vyžadovať od neho poslušnosť, lebo dôvody na jeho odvolanie boli formulované naozaj veľmi vágne,“ konštatoval.

„Čo sa týka zákona o komisároch, tam prezidentka namietala najmä skrátené legislatívne konanie a parlament to akceptoval, hoci pred mesiacom na to nedbali a vládna koalícia jednoducho presadila skrátené konanie. Teda poslanci hlasovali raz tak a potom inak, hoci sa medzitým nič nezmenilo,“ tvrdí Hrabko.

V prípade zákona o elektronických komunikáciách parlament veto prezidentky prelomil. „Podľa mňa je tento zákon v rozpore s ústavou. Teraz už bude iba na opozícii, či dá zákon opäť posúdiť ústavnému súdu. Ale zákon tak trochu stráca zmysel aj preto, že vieme, že nie všetci, ktorí sa vrátia z rizikových krajín, budú testovaní. Existuje tam aj možnosť, že desať dní ste doma, nikto vás neotestuje, a môžete znovu nastúpiť do práce,“ upozornil Hrabko. Legislatívna zmena totiž mala umožniť identifikovať ľudí, ktorí prišli na Slovensko z rizikových krajín a nechať ich otestovať na nový koronavírus.

Preferencie strán

Téma odluky cirkvi od štátu, ktorú v poslednej dobe nastoľuje Sloboda a solidarita (SaS), môže podľa Hrabka v konečnom dôsledku spôsobiť presun časti voličov Progresívneho Slovenska (PS) k parlamentnej liberálnej strane. „Ten, kto otvára tému odluky cirkvi od štátu vie, aké je aktuálne zloženie parlamentu a že je v tomto období nepriechodná. To znamená, že ide iba o politickú rétoriku. Ak by sa raz k takémuto kroku malo pristúpiť, vyžaduje to naozaj dlhé, veľmi dlhé prípravy,“ poznamenal Hrabko. Na druhej strane, súboj strán o voliča je podľa neho legitímny. „Ak sa progresívci dostanú pod päť percent, bude to chyba PS a nie SaS,“ dodal.

Podľa augustového prieskumu agentúry Actly kleslo OĽaNO na úroveň 18,1 percenta, nasledované je Hlasom-SD so sedemnástimi percentami a Smerom-SD s 10,5 percentami podpory. Lepší ako volebný výsledok dosiahlo v tomto prieskume aj hnutie Sme rodina, SaS a ĽS NS, do parlamentu by tesne postúpilo aj PS.

Podľa Hrabka jeden prieskum ešte nemusí signalizovať trend, je však pravdou, že zodpovednosť za všetky vládne problémy sa tradične personalizuje v najsilnejšej vládnej strane a najmä osobe premiéra. „Opozičné strany nenesú zodpovednosť a môžu sľubovať, čo len chcú. U Smeru tie sľuby až tak nezaberú, lebo bol ešte nedávno pri moci. Nový Hlas je v tomto pre ľudí prijateľný, hoci ide o odbočku Smeru,“ uzavrel Hrabko.