Na Slovensku pomoc prichádza v prvom rade neskoro, v druhom rade sa netýka všetkých, ktorých by sa týkať mala a v treťom prichádza s problémami, povedal v TASR TV J. Hrabko. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 19. mája (Teraz.sk) – Pri hlasovaní o zaradení vládnych legislatívnych návrhov opatrení na kompenzáciu vysokej inflácie do programu schôdze Národnej rady (NR) SR protestujúcu SaS „ukrižovala“ nová parlamentná väčšina zložená z koaličných aj opozičných poslancov. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
„Neprišlo k dohode a vládna koalícia je rozsypaná. Ak sa doteraz nepoužívala formulácia o koaličnej kríze, teraz už by to sedelo,“ konštatoval Hrabko. Traja koaliční partneri totiž prehlasovali SaS na rokovaní vlády, a v parlamente, kde by na to nemali dosť hlasov, im pomohlo niekoľko nezaradených poslancov zvolených za ĽS NS.
Tento mechanizmus rozhodovania hodnotí Hrabko ako nešťastný. „Vládna koalícia a vláda sa mesiace dohadovala ako pomôcť a skončilo sa to tým, že sa nedohodla. Na rozdiel od iných krajín, ktoré to už majú dávno dohodnuté a ľudia tam už dávno poberajú rôzne formy pomoci,“ zdôraznil publicista.
Na druhej strane, právo veta, ktoré vyplýva z koaličnej zmluvy, by podľa neho mohlo platiť iba za predpokladu, že by fungovala samotná koaličná zmluva. Keďže vládne pomery už dávno nezodpovedajú dohodám zakotveným v koaličnej zmluve, je podľa Hrabka celý dokument nefunkčný. „Ale ak by sme aj akceptovali, že koaličná zmluva stále platí, veto sa nedá uplatniť vo vláde alebo v parlamente, veto sa logicky dá uplatniť iba na koaličnej rade,“ upozornil Hrabko s tým, že to sa doteraz nestalo.
Aktuálne sa podľa neho v parlamente hlasuje ad hoc, na základe aktuálnych dohôd konkrétnych poslancov. Aj v prípade hlasovaní o programe schôdze, kde tri vládne strany podržala časť nezávislých poslancov, vznikla podľa Hrabka väčšina ad hoc. „Podľa mňa politické dohody ešte nie sú tak ďaleko, aby sme vedeli, či bude táto väčšina spolu hlasovať aj v iných prípadoch,“ konštatoval.
Čo sa týka samotných opatrení, o ktorých parlament rokuje, podľa Hrabka sú ako systémová pomoc nedostatočné. „Pomoc sa napokon týka iba jednej skupiny ľudí, rodín s deťmi. Ale pomoc potrebujú aj iní. Akoby sa inflácia ostatných ľudí netýkala,“ upozornil.
Zatiaľ čo českí dôchodcovia dostanú podľa neho v dôsledku vysokej inflácie v priebehu tohto roka tri krát pridané, naši dostanú len skôr vyplatený 13. dôchodok. „Trinásty dôchodok je zákonný dôchodok, akurát ho dôchodcovia dostanú vyplatený o pol roka skôr. Je to fajn, ale dostanú iba to, čo im zo zákona patrí,“ konštatoval Hrabko.
„Na Slovensku pomoc prichádza v prvom rade neskoro, v druhom rade sa netýka všetkých, ktorých by sa týkať mala a v treťom raze prichádza s problémami, lebo na ňu nie sú peniaze,“ povedal s tým, že na prvý rok možno minister financií Igor Matovič peniaze našiel, ale otázkou budú ďalšie roky.
„Neprišlo k dohode a vládna koalícia je rozsypaná. Ak sa doteraz nepoužívala formulácia o koaličnej kríze, teraz už by to sedelo,“ konštatoval Hrabko. Traja koaliční partneri totiž prehlasovali SaS na rokovaní vlády, a v parlamente, kde by na to nemali dosť hlasov, im pomohlo niekoľko nezaradených poslancov zvolených za ĽS NS.
Tento mechanizmus rozhodovania hodnotí Hrabko ako nešťastný. „Vládna koalícia a vláda sa mesiace dohadovala ako pomôcť a skončilo sa to tým, že sa nedohodla. Na rozdiel od iných krajín, ktoré to už majú dávno dohodnuté a ľudia tam už dávno poberajú rôzne formy pomoci,“ zdôraznil publicista.
UPOZORNENIE: Rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Na druhej strane, právo veta, ktoré vyplýva z koaličnej zmluvy, by podľa neho mohlo platiť iba za predpokladu, že by fungovala samotná koaličná zmluva. Keďže vládne pomery už dávno nezodpovedajú dohodám zakotveným v koaličnej zmluve, je podľa Hrabka celý dokument nefunkčný. „Ale ak by sme aj akceptovali, že koaličná zmluva stále platí, veto sa nedá uplatniť vo vláde alebo v parlamente, veto sa logicky dá uplatniť iba na koaličnej rade,“ upozornil Hrabko s tým, že to sa doteraz nestalo.
Aktuálne sa podľa neho v parlamente hlasuje ad hoc, na základe aktuálnych dohôd konkrétnych poslancov. Aj v prípade hlasovaní o programe schôdze, kde tri vládne strany podržala časť nezávislých poslancov, vznikla podľa Hrabka väčšina ad hoc. „Podľa mňa politické dohody ešte nie sú tak ďaleko, aby sme vedeli, či bude táto väčšina spolu hlasovať aj v iných prípadoch,“ konštatoval.
Čo sa týka samotných opatrení, o ktorých parlament rokuje, podľa Hrabka sú ako systémová pomoc nedostatočné. „Pomoc sa napokon týka iba jednej skupiny ľudí, rodín s deťmi. Ale pomoc potrebujú aj iní. Akoby sa inflácia ostatných ľudí netýkala,“ upozornil.
Zatiaľ čo českí dôchodcovia dostanú podľa neho v dôsledku vysokej inflácie v priebehu tohto roka tri krát pridané, naši dostanú len skôr vyplatený 13. dôchodok. „Trinásty dôchodok je zákonný dôchodok, akurát ho dôchodcovia dostanú vyplatený o pol roka skôr. Je to fajn, ale dostanú iba to, čo im zo zákona patrí,“ konštatoval Hrabko.
„Na Slovensku pomoc prichádza v prvom rade neskoro, v druhom rade sa netýka všetkých, ktorých by sa týkať mala a v treťom raze prichádza s problémami, lebo na ňu nie sú peniaze,“ povedal s tým, že na prvý rok možno minister financií Igor Matovič peniaze našiel, ale otázkou budú ďalšie roky.
Otázka pre J. Hrabka
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu oznámil, že Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu vyhlásil, že Ankara nemôže súhlasiť s navrhovaným rozšírením NATO. Znamená to stop pre rozširovanie, alebo naopak začiatok rokovaní s Tureckom?
-Očakávam, že sa to prekoná. Pán Erdogan je v prvom rade ochodník. Otázna je iba cena, za ktorú bude ochotný ustúpiť. Rozumný človek nemôže vstup Švédska a Fínska do NATO hodnotiť inak, ako prínos pre bezpečnosť. Otázny je len čas. Očakávam, že sa v tejto veci nájde kompromis a nebude sa vstup Švédska a Fínska blokovať.-
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu oznámil, že Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu vyhlásil, že Ankara nemôže súhlasiť s navrhovaným rozšírením NATO. Znamená to stop pre rozširovanie, alebo naopak začiatok rokovaní s Tureckom?
-Očakávam, že sa to prekoná. Pán Erdogan je v prvom rade ochodník. Otázna je iba cena, za ktorú bude ochotný ustúpiť. Rozumný človek nemôže vstup Švédska a Fínska do NATO hodnotiť inak, ako prínos pre bezpečnosť. Otázny je len čas. Očakávam, že sa v tejto veci nájde kompromis a nebude sa vstup Švédska a Fínska blokovať.-